S diagnózami, ktoré jej najskôr zhoršovali kvalitu života, neskôr ju priamo ohrozovali, žila tak, aby sa o nich nevedelo.
„Nesťažovala som sa, nehovorila som nič o bolestiach a vlastne som všetko maskovala. Aj seba samu som presvedčila, že je to tak,“ hovorí Júlia Antalová. Skolióza však tlačila na jej vnútorné orgány vrátane pľúc, a tak už nemohla normálne dýchať.
Od operácie, ktorú absolvovala ako vyše štyridsaťročná a ktorá bola jej poslednou nádejou, ju odhovárali aj lekári. „Vraveli mi, že môžem skončiť na vozíku alebo že sa už vôbec nemusím prebrať, ale ja som už nemala inú možnosť.“
Mimoriadne komplikovaná operácia však prebehla nad očakávanie úspešne a v priebehu necelého roka sa Júlii úplne zmenil život. Teraz chce šíriť osvetu a aj svojím príbehom motivovať iných ľudí so zdravotným znevýhodnením.
Mysleli si, že bojuje s bulímiou
Júlia o sebe hovorí ako o „titánovom dievčati“. Chrbticu jej totiž spevňujú dve titánové tyče a 28 skrutiek. „Som v kontakte s ľuďmi v zahraničí, ktorí absolvovali takú operáciu ako ja, ale naozaj nepoznám nikoho s toľkými skrutkami v chrbte.“
Keďže operáciu podstúpila až po štyridsiatke, bol stav jej chrbtice veľmi zlý. „ Po rokoch som mala rotované stavce, ktoré lekári museli vysekať a nahradiť ich implantátmi.“
Júliin stav sa zhoršoval od puberty až do minulého roka. Zlomovým bol pritom rok 2021, počas ktorého už potrebovala intenzívnu lekársku pomoc.
„Hocikedy som musela ísť na pohotovosť, dostávala som infúzie, lieky proti bolesti, v podstate neustále som mala inhalátory. Mala som pomliaždenú tráviacu sústavu a každý deň som vracala,“ opisuje svoj stav.
Keďže o svojom zdravotnom stave otvorene nehovorila, veľa ľudí sa nazdávalo, že Júlia bojuje s bulímiou. Nielen okolie, ale ani ona sama si dlho neuvedomovala, čo je príčinou jej ťažkostí.
Ako svoj najväčší problém roky nevnímala problémy s chrbticou, ale chronickú obštrukciu pľúc. Tú aj lekári považovali za primárnu diagnózu a skoliózu, naopak, ako pridružené ochorenie. Hoci jej vybočenie rokmi dosiahlo až 90 stupňov, dlhý čas ju označovali za estetický problém.
Skolióza je zakrivenie chrbtice v nežiaducom smere, ktorou trpí jedno až tri percentá populácie. Zdravá chrbtica má dve esovité zakrivenia, ktoré ju stabilizujú. Ide o hrudnú kyfózu a driekovú lordózu. Pri skolióze býva niektoré zo zakrivení rovné a chrbtica sa v snahe o stabilizáciu stáča do strán. Tým vzniká nesprávne zakrivenie.
V niektorých prípadoch je skolióza spôsobená úrazom alebo ochorením svalov a nervov, ale v prevažnej väčšine je príčina neznáma. Najčastejšie sa prejavuje u dievčat v dospievaní. To bol aj Júliin prípad.
Vybočenie chrbtice u Júlie Antalovej rokmi dosiahlo až 90 stupňov (zdroj: Archív J.A.)Maskovala sa, aby ju vzali na brigádu
Keď mala asi trinásť rokov, pediater si všimol, že jej chrbát má nezdravé vychýlenie. Ako prvé riešenie navrhol rehabilitácie, neskôr jej špecialista odporučil aj nosenie korzetu. Oba prístupy sú aj dnes štandardným postupom pri riešení deformity chrbta, no Júlia v praxi narazila na viaceré problémy.
Prvým bola kvalita fyzioterapie, ktorá v 90. rokoch nemala vysokú úroveň. „Chodila som na elektroliečbu, cvičila základné cviky ako mačací chrbát a celkovo sa to s tým, aké možnosti cvičenia sú dnes, nedá porovnať.“
V priebehu nasledujúcich rokov sa jej chrbtica vybočila o 37 stupňov a ako pätnásťročnej jej špecialista odporučil nosiť korzet. Ide o pomôcku, ktorá pomáha chrbticu vrátiť z vychýlenia do normálnej polohy a nosí sa buď počas noci, dňa, alebo celodenne.
Tak ho mala nosiť aj Júlia. Pre dospievajúce dievča išlo o zásadné obmedzenie, najmä však jej ochotu nosiť korzet poznačili ďalšie ťažkosti v rodine. Jej mame v tom čase museli amputovať nohu a zostala na invalidnom vozíku.
