Utopenie patrí na Slovensku medzi jednu z hlavných neprirodzených príčin úmrtia. Uvádza to Správa o utopeniach na Slovensku, ktorú zverejnil Slovenský Červený kríž. V priemere na Slovensku zomiera v dôsledku utopenia 120 ľudí ročne, pričom vývoj v posledných rokoch ukazuje rastúci trend.
Svetová zdravotnícka organizácia navyše uvádza, že utopenie je štvrtou najčastejšou príčinou úmrtí detí vo veku 1 – 4 roky a treťou najčastejšou príčinou úmrtí detí vo veku 5 – 14 rokov.
Ak je dieťa v blízkosti vody, či už sa čľapká vo vani, alebo pláva v bazéne, ostražitý dohľad je vždy nevyhnutný. Dôvodom nie je len možné riziko utopenia, ale aj menej známe a zriedkavé komplikácie, ktoré sa môžu vyskytnúť neskôr – suché alebo sekundárne utopenie.
Hoci nejde o oficiálne lekárske termíny, tieto pojmy zľudoveli a používajú sa na označenie stavov, ktoré môžu ohroziť život detí aj po tom, ako opustia vodu. O čo pri nich ide a prečo sú nebezpečné?
Suché topenie spôsobuje kŕč
Stav nazývaný suché utopenie sa objavuje v krátkom časovom slede po pobyte vo vode. Dieťa má problém sa nadýchnuť, kašľať, rozprávať aj plakať, až sa začne dusiť a môže strácať vedomie.
„Suché topenie je stav, keď sa voda dostane do kontaktu s hlasivkovou štrbinou, tá sa reflexne stiahne a vznikne kŕč,“ vysvetľuje pre SME pediatrička Monika Michňová.
Hlasivky dieťaťa sa vtedy uzavrú a ono nie je schopné sa nadýchnuť alebo vydýchnuť, preto sa začne dusiť. Odborne sa tento stav nazýva laryngospazmus a nastať môže aj pri určitých typoch alergických reakcií.
„Voda sa v tomto prípade nemusí vôbec dostať do pľúc. Tento stav vzniká krátko po vstupe do studenej vody, ale ojedinele k nemu môže dôjsť aj pri pití vody,“ vysvetľuje lekárka.
Pri suchom topení sa kŕč najskôr uvoľní pri kontakte s kyslíkom, vraví ďalej lekárka. Hlasivky musia povoliť, aby sa dieťa znovu nadýchlo, a k tomu môže dôjsť až po vypnutí obranných mechanizmov, často sa tak udeje až v bezvedomí.
„Začíname päť úvodných vdychov a ďalej, ak treba, pokračujeme s kardiopulmunálnou resuscitáciou,“ hovorí Michňová.
25. júl je Svetový deň prevencie pred utopením. (zdroj: Adobe Stock)Sekundárne topenie sa nemusí prejaviť hneď
Ak vaše dieťa prehltne alebo vdýchne menšie množstvo vody počas toho, ako sa hrá vo vode, nemusíte sa báť. Iné je, ak sa dieťa naozaj topilo - nejaká časť prehltnutej vody mohla skončiť v pľúcach.
Vtedy sa dá hovoriť o sekundárnom topení, známom aj ako oneskorené topenie, pre ktoré však tiež neexistuje všeobecne prijaté lekárske vymedzenie.
Väčšinou sa uvádza, že ide o stav, keď do pľúc (potom ,ako sa dieťa topilo) vnikne malé množstvo vody a s tým súvisiace ťažkosti sa môžu prejaviť až s odstupom 24 hodín.
Zásady poskytovania prvej pomoci pri topení dieťaťa:
- Vytiahnuť dieťa z vody a uložiť na chrbát.
- Zistiť, či dieťa je pri vedomí a či dýcha.
- Ak dýcha, uložiť do stabilizovanej polohy a monitorovať.
- Ak nedýcha, začať s kardiopulmunálnou resuscitáciou - 5 úvodných vdychov, 30 stlačení hrudníka (približne 4 cm u dojčiat, 5 cm u detí) + 2 vdychy.
- Až potom volať 155/112 (ak sú dvaja záchrancovia, jeden môže volať a druhý resuscituje).
- Pokračovať do príchodu záchranky alebo obnovenia dýchania.
- Každé dieťa, ktoré sa topilo (hoci nemuselo byť v bezvedomí), potrebuje lekárske vyšetrenie.
„Postupne vzniká poškodenie pľúcnych mechúrikov - najmenších častí pľúc, a vzniká opuch,“ hovorí Michňová.
V podstate ide o zápalový proces, ktorý je spustený prítomnosťou vody v pľúcach – a hoci vody môže byť len minimálne množstvo, reakcia organizmu môže byť vážna.
„Lekár musí vidieť dieťa po každej epizóde topenia alebo pri rozvíjajúcich sa klinických príznakoch,“ upozorňuje lekárka.
Ak má dieťa problémy s dýchaním, pravdepodobne si to všimnete hneď, no v priebehu nasledujúcich hodín sa ťažkosti môžu ešte zhoršiť. Ak dieťa kašle, jeho dýchanie je namáhavé a plytké, vracia a je unavené alebo má poruchy vedomia, okamžite treba vyhľadať lekársku pomoc, varuje odborníčka. Nedostatok kyslíka v tele môže naznačovať aj nezvyčajná ospalosť.
Tieto stavy (suché aj sekundárne topenie) však podľa jej slov nie sú také časté, uvádza sa približne jedno až dve percentá prípadov. Hoci vo väčšine prípadov príznaky samy odznejú, je dôležité dať dieťa vyšetriť.
„Nebezpečné sú však rovnako ako v podstate každý stav, keď nie je poskytnutá adekvátna pomoc. Takže najdôležitejšie je vedieť, čo treba v danej situácii robiť,“ hovorí lekárka a dodáva, že dieťa treba minimálne 24 hodín po suspektnom sekundárnom topení sledovať.
„Postup lekára vždy závisí od aktuálneho stavu pacienta. Samozrejme, robí sa aj diagnostika, ale pacient musí byť v stabilizovanom stave,“ dodáva lekárka.
