Ako ženám ubúdajú plodné roky, môžu cítiť čoraz väčší hnev. Súvisí s prichádzajúcou menopauzou, ale aj so zmenami v živote.
Čím sú však ženy staršie, tým sú menej nahnevané - naučia sa totiž túto náročnú emóciu lepšie zvládať, naznačuje nový výskum v časopise Menopause.
Dozviete sa:
- kedy začnú u žien klesať prejavy hnevu,
- prečo je nadmerný hnev nebezpečný pre zdravie,
- ako zvládať hnev v perimenopauze.
Rastúci hnev
Perimenopauza označuje obdobie pred menopauzou, teda pred koncom reprodukčného veku u žien. U každej ženy k nej dochádza v inom veku, zvyčajne však po štyridsiatke.
Okrem nepravidelnej menštruácie, návalov tepla či vaginálnej suchosti sú častým príznakom menopauzy aj zmeny nálad. Ženy môžu byť depresívnejšie, ale aj viac podráždené, priam nahnevané.
V novom výskume vedci pozorovali takmer 270 žien vo veku od 35 do 55 rokov, ktoré ešte menštruovali.
Čím boli ženy staršie, tým viac pocitov hnevu zažívali.
V štúdii bol hnev definovaný ako odpor voči niekomu alebo niečomu, ktorý človek často prežíva a prejavuje navonok. Hnev sa líši od nevraživosti, čo je skôr stav, keď je človek stále pripravený na boj.
Ukázalo sa aj to, že prejavy hnevu začali s ďalším postupom rokov a príchodom menopauzy klesať.
Tieto výsledky podľa autorov naznačujú, že ženy sa zrejme naučia s hnevom lepšie pracovať, čo následne vedie k lepšej emocionálnej regulácii.
Vplyv hnevu na zdravie
Výskum hnevu u žien v strednom veku je dôležitý, pretože môže negatívne vplývať na zdravie. Lekári už v 80. rokoch 20. storočia zistili, že hnev u žien môže viesť k srdcovo-cievnym ochoreniam.
Nadmerne hnevlivé pocity sa spájajú napríklad s vyšším krvným tlakom. Hnev je má tiež súvislosť s hrubnutím cievnych stien. Navyše hnevlivé obdobie počas menopauzy môže zvyšovať aj riziko vzniku depresie.
„Psychická stránka prechodu do menopauzy môže mať významný vplyv na osobný a profesionálny život ženy,“ vysvetľuje v tlačovej správe americkej neziskovej Spoločnosti pre menopauzu gynekologička Monica Christmasová.
Hnev počas perimenopauzy máva viaceré príčiny.
Môže napríklad súvisieť s hormonálnymi zmenami. Počas prechodu klesajú hladiny estrogénu, čo môže vplývať na určité oblasti mozgu.
Estrogén tiež môže vplývať na hladiny iných chemikálií, ktoré ovplyvňujú náladu.
Nie každá žena však zažíva hormonálne podmienený hnev. Podráždenosť im môžu zvyšovať aj problémy so spánkom či návaly tepla. Navyše perimenopauza a menopauza sa u niektorých žien môže kryť aj so životnými zmenami ako napríklad odchod detí z domu alebo starostlivosť o starnúcich rodičov, čo má tiež významný vplyv na psychiku.
„Vzdelávanie žien o možnosti zmien nálad počas týchto citlivých období a aktívne zvládanie príznakov môže mať zásadný vplyv na celkovú kvalitu života a zdravie,“ dodáva Christmasová zo Spoločnosti pre menopauzu.
Ak sú pocity hnevu a iné problémy s náladami počas perimenopauzy nezvládnuteľné, ženy majú viacero možností pre ich liečbu, píšu odborníci zo škótskej Národnej zdravotnej služby.
Niektoré napríklad siahajú po hormonálnej liečbe, ktorá môže pomôcť so zmenami nálad či návalmi tepla. Tá však môže mierne zvyšovať riziko rakoviny či mŕtvice, preto sa odporúča užívať najnižšie možné dávky.
Osvedčila sa tiež psychologická pomoc, najmä kognitívno-behaviorálna terapia. Terapeut či terapeutka môže žene v období prechodu pomôcť zvládať náročné obdobie, ale aj depresívne pocity či úzkosti.
Významnou oporou sú aj zásady zdravej životosprávy, ako sú vyvážená strava či pravidelné cvičenie.
DOI: 10.1097/gme.0000000000002587
