Začiatok školského roka môže vyvolať u detí aj u rodičov rozpačité pocity. Psychologička a koučka SILVIA LANGERMANN upozorňuje, že veľa z toho, ako dieťa zvládne po prázdninách návrat do školy, závisí od prístupu rodiča.
„Rodičovský stres sa na deti prenáša veľmi ľahko,“ hovorí v rozhovore pre SME. Ak dieťaťu ukážeme, že vieme nachádzať drobné radosti, dokáže sa tešiť spolu s nami – napríklad na stretnutia s kamarátmi či nové školské pomôcky.
Vysvetľuje tiež, ako môžu rodičia posledné dni prázdnin využiť na prípravu na školský režim, prečo nie je nutné počas leta opakovať učivo aj to, ako sa zorientovať vo voľnočasových aktivitách a vlastných rodičovských pocitoch.
V rozhovore sa dočítate:
- prečo je prirodzené, že sa deti netešia do školy,
- ako dlho trvá, kým si rodina osvojí nový školský režim,
- ako pracovať s obavami či frustráciou detí,
- čo robiť, ak dieťa výrazne začne meniť svoje správanie,
- ako uľahčiť nástup do materskej školy najmenším deťom.
Pri téme návratu do školy často zaznieva, že ho sprevádzajú aj úzkosť, stres či panika. Zažívajú tieto pocity rodičia či deti?
Obaja môžu zažiť tento pocit, ale to, ako to napokon bude prežívať dieťa, záleží často aj na prístupe rodiča. Pre rodičov je to tiež zmena – pre niektorých uvoľnenie, že sa konečne vráti režim a nemusia viac riešiť, kto bude strážiť dieťa, pre iných to spôsobuje úzkosť, že sa musia vrátiť do kolobehu ranných vstávačiek a krúžkov. Médiá to väčšinou prezentujú vo svetle, že ide o stresovú záležitosť.
Do akej miery je rodičovský stres z nástupu do školy nákazlivý a prenáša sa na dieťa?
Rodičovský stres sa na deti prenáša veľmi ľahko. Dieťa väčšinou reaguje tak, ako reaguje rodič. Je úplne prirodzené, že sa na školu neteší – najmä vo vyšších ročníkoch. Zároveň sa však môže tešiť na kamarátov, a preto pomáha, ak aj rodič hovorí o tom, na čo sa sám teší, alebo spomenie, za čím mu po prázdninách bude smutno.
Hovoríte, že je prirodzené, že dieťa sa do školy neteší. Prečo je to tak?
Samozrejme, existujú aj deti, ktoré sa do školy tešia, ale je ich oveľa menej. Môže to byť preto, že sa napríklad doma nudia, necítia sa tam dobre, alebo jednoducho školu a učenie úprimne obľubujú. Niekedy im chýbajú kamaráti natoľko, že to preváži aj nepríjemnejšie stránky školy.
Vo všeobecnosti je však viac detí, ktoré sa netešia. Už len preto, že v škole ich čakajú povinnosti, učenie, príprava na písomky, režim a veci, ktoré „musia“ robiť. Sloboda a zážitky ustupujú do úzadia.
Podobne je to aj u dospelých – málokto sa po dovolenke vyslovene teší do práce. Neznamená to, že svoju prácu nemá rád, len je príjemnejšie sa celý deň bicyklovať po dedine alebo ležať na pláži, než sedieť na pracovnom stretnutí či na hodine matematiky.
Navyše, nikoho nebaví ranné vstávanie, ani deti ani rodičov. Dá sa aj táto nechuť časom prekonať?
V princípe by mal ísť rodič príkladom. Často tlačíme na deti, aby išli skoro spať, ale sami si líhame neskoro. Alebo ich nabádame, aby sa učili a nehrali s telefónom, no pritom nás často vidia s mobilom v ruke. Mali by sme si uvedomiť, že deti sa učia najmä z návykov a rituálov, ktoré im ukazujeme. Ak poviem, že neznášam svoju prácu a nechce sa mi tam ísť, vlastne tým učím to isté aj svoje dieťa.
Ako dlho asi zvyčajne trvá, kým si nový školský režim rodina osvojí a zabehne sa do kolobehu každodenných povinností?
Bola som na stretnutí rodičov a tam mi povedali, že v decembri, keď si už na to konečne všetci zvyknú, prídu Vianoce. Neviem úplne, či to je pravda, každá rodina to má trošku inak. V niektorých odrátavajú dni do začiatku školského roka a tešia sa, iní ešte ani v polovici septembra nevedia, na aké krúžky deti dajú.
Ako uľahčiť zmenu režimu deťom, ak ich niečo čaká prvýkrát?
Pri každej novej situácii treba rátať s tým, že adaptácia chvíľu potrvá – rovnako aj pri zlaďovaní rozvrhu s krúžkami. V prvom týždni či dvoch je najlepšie, ak má dieťa aj rodič čo najmenej povinností. Úplne ideálne je, keď si aj rodič vie nechať ešte pár dní dovolenky, aby bol nábeh postupný.
Nemali by sme očakávať, že dieťa zvládne byť hneď od ôsmej do piatej v škole alebo v družine. Prvé dni je dobré nastaviť režim pozvoľne – rozprávať sa o tom, čo ešte treba zariadiť či dokúpiť, nechať viac voľného času a vyhnúť sa tak panickému zhonu.
Čo robiť, aby deti hneď od začiatku necítili nátlak?
Najdôležitejšie sú rozhovory. Deťom môžeme v posledné dni prázdnin vysvetliť, že pôjdeme spať o niečo skôr, lebo sa postupne pripravujeme na nový režim, a zároveň začať aj skôr vstávať. Odporúčam rodičom nenechávať deti vyspávať do desiatej, v prípade potreby ich pokojne aj zobudiť.
Podľa veku je dobré rozprávať sa s nimi o tom, čo si pamätajú z minulého roka, na čo sa tešia alebo čo ich čaká. So starším tínedžerom sa môžeme porozprávať, či už majú nejaké nové informácie na sieťach lebo v skupinách a čo im ešte treba dokúpiť.
Čiže môže pomôcť aj to, ak rodič vezme dieťa do obchodu na nákup pomôcok?
Jednoznačne áno. Je dobré zapojiť dieťa do príprav a umožniť mu vybrať si, čo sa mu páči. Pre tínedžera môže byť dokonca dôležitejšie ísť sa ostrihať alebo kúpiť si nové oblečenie. Rodičia často zabúdajú, že aj staršie deti prežívajú stres spojený s návratom do školy – niekedy ešte väčší než tie menšie.
Predstava a realita sa často líšia a väčšinou sa režim dolaďuje až vtedy, keď sa škôlka či škola naozaj začne. Nie vždy je priestor nabehnúť na nový režim postupne, rodiny sa v ňom často ocitnú zo dňa na deň. Čo robiť vtedy?
