Neutíchajúca potreba kúpiť si červený športiak, impulzívne rozhodnutie skočiť s padákom alebo zažiť vášeň s niekým oveľa mladším. Kríza stredného veku sa často zužuje len na podobné stereotypy.
V skutočnosti ide o oveľa hlbší proces. Človek v určitom veku začína prehodnocovať svoje dovtedajšie rozhodnutia, bilancuje dosiahnuté úspechy a konfrontuje sa s tým, čo zatiaľ nestihol alebo čo si od života ešte želá.
Táto fáza sa často odráža aj na psychike - objavia sa poruchy spánku, nervozita, podráždenosť, únava aj depresia a strata životnej energie, záujmov či radosti zo života.
Nové výskumy však spochybňujú doteraz zaužívanú predstavu, že kríza stredného veku sa začína už vo veku 35 rokov.
Dosiahli ste vrchol života?
Stredný vek nie je ani jasne definovaný, ani dobre pochopený. Slovníky ho opisujú ako obdobie medzi mladosťou a starobou.
Existuje oveľa menej štúdií o strednom veku, než tých o detstve či staršej dospelosti a ani medzi výskumníkmi nie je táto životná fáza vnímaná jednotne.
Termín kríza stredného veku zaviedol kanadský psychoanalytik a sociálny vedec Elliott Jaques v 60. rokoch minulého storočia. Podľa jeho názoru išlo o obdobie, keď sa rast mení na starnutie.
„Vo veku tridsiatich piatich rokov jedinec dosiahol vrchol života a pred sebou vidí cestu k úpadku so smrťou na konci. To vedie ku kríze, u niektorých silnejšej ako u iných, spojenej s nutnosťou prijať realitu vlastnej smrti,“ písal vo svojom článku Smrť a kríza stredného veku z roku 1965.
Trpí ním takmer miliarda ľudí. Zistili, prečo sa spánkové apnoe zhoršuje cez víkend Čítajte Prostredníctvom štúdie slávnych tvorivých historických osobností, od Danteho až po renesančných umelcov, rozobral, ako sa ich štýl práce menil, alebo ako klesala ich produktivita práve v období okolo tridsiatich piatich rokov.
Tento fenomén po ňom rozoberali aj ďalší vedci, napríklad fundamentalista Satoshi Kanazawa. Na základe životopisov 280 vedcov z odborov fyziky, chémie, biológie a matematiky tiež dospel k záveru, že dve tretiny z nich dosiahli najväčšie objavy pred tridsiatym piatym rokom života.
Výskumníčka Naomi Wynter-Vincentová, ktorá pôsobí na Northeastern University v Massachusetts, sa však pozrela na to, či Jaquesova teória obstojí aj v súčasnosti.
V súčasnom svete má teória limity
Životné dráhy ľudí sa totiž podľa nej výrazne menia: ľudia si zakladajú rodiny neskôr, často odkladajú kúpu vlastného bývania, kariérny štart a dôchodok bývajú tiež oneskorené.
To, čo sa kedysi pokladalo za stred života, už pre mnohých neplatí. Svoju úlohu zohráva aj fakt, že priemerná dĺžka života, aj vďaka pokroku v medicíne, je dnes podstatne vyššia než 70 rokov, s ktorými pôvodne počítal Jaques.
Navyše, on študoval verejne známe veľké osobnosti, takže vzorka bola úzka a neodrážala životy bežných ľudí.
Koncept krízy stredného veku podľa Wynter-Vincentovej nemá ani silnú empirickú oporu.
Príliš dlho sedíte na toalete s telefónom v ruke? Riskujete hemoroidy Čítajte „Tá teória je zaujímavá, ale predstava, že by tým musel každý prejsť presne vo veku 35 rokov, nie je v dátach veľmi jasne podložená,“ hovorí v rámci svojej prezentácie.
Teória, ktorej sa neskôr chytilo veľa ďalších vedcov, podľa Wynter-Vincentovej zanedbala aj rozdiely medzi pohlaviami. Ženy prežívajú životné fázy inak než muži, najmä v spojitosti s výchovou detí či s hormonálnymi zmenami.
„Uvedomenie si vlastných hraníc vás však nemusí len zabrzdiť — naopak, môže životu dodať väčší zmysel,“ hovorí.
Ďalší výskum sa zameral na otázku, či pocity stresu, depresie a inej mentálnej ťažoby skutočne vrcholia v strednom veku. Analýza využila dáta z viacerých veľkých prieskumov: išlo o viac ako desať miliónov Američanov, 40-tisíc britských domácností a dva milióny účastníkov z globálnej štúdie Global Minds.
Výsledky naznačujú, že niečo ako kríza stredného veku už prestáva existovať a posúva sa do čoraz mladších ročníkov. Pozornosť by sa podľa autorov mala sústrediť na ranú dospelosť, pretože mentálne zdravie mladých ľudí je v súčasnosti ohrozené výraznejšie.
Medzi príčiny tohto trendu výskumníci zaraďujú najmä nelichotivé pracovné vyhliadky, nedostatočnú starostlivosť o duševné zdravie, dosahy pandémie covid‑19 a zvýšené používanie sociálnych médií.
DOI: 10.1016/S0092-6566(02)00538-X
DOI: 10.1371/journal.pone.0327858
