Globálna úmrtnosť klesá, ale nie medzi mladými ľuďmi a mladými dospelými.
Vyplýva to z medzinárodnej štúdie Globálna záťaž chorôb (z angl. Global Burden of Disease, GBD), ktorá vyšla tento týždeň v prestížnom medicínskom časopise The Lancet.
Mladí zomierajú viac v Európe aj v Amerike
V roku 2023 zomrelo podľa štatistík celosvetovo približne 60 miliónov ľudí.
Prvým kritickým poznatkom vyplývajúcim z analýzy je pozoruhodný pokrok v predlžovaní priemernej dĺžky života na celom svete a znižovaní celkovej úmrtnosti - od roku 1950 klesla o 65 percent. Znamená to, že ľudia dnes žijú v priemere dlhšie a zdravšie ako pred sedemdesiatimi rokmi.
Globálna priemerná dĺžka života sa vrátila na úroveň spred pandémie - ženy sa dožívajú v priemere 76,3 roka a muži 71,5 roka. V niektorých regiónoch s vysokými príjmami je priemer dožitia až 83 rokov, v subsaharskej Afrike len 62 rokov.
Pokiaľ ide o vek, v ktorom ľudia priemerne zomierali, aj ten sa výrazne zvýšil – kým v roku 1990 ľudia zomierali krátko po 45. roku života, v roku 2023 sa priemer posunul na 62,9 roka.
Globálna záťaž chorôb v číslach:
- analýza 375 ochorení a zranení,
- 310-tisíc zdrojov dát z 204 krajín sveta od roku 1950 po rok 2023,
- na štúdii sa podieľalo 16 500 výskumníkov zo 112 krajín sveta.
Ďalšou pozitívnou správou je, že viaceré krajiny zaznamenali pokles detskej úmrtnosti - najvýraznejší východná Ázia, kde sa úmrtnosť detí do piatich rokov znížila o takmer 70 percent. Výskumníci to pripisujú lepším potravinám, očkovaniam a lepšiemu prístupu k zdravotnej starostlivosti.
Pozornosť vedcov pri skúmaní údajov však upútal najmä výrazný nárast úmrtnosti medzi tínedžermi a mladými dospelými.
Vo východnej Európe od roku 2000 pribudlo úmrtí v tejto skupine najmä v súvislosti s HIV, sebapoškodzovaním a násilím. Najviac ich zomieralo vo veku 15 – 19 rokov a 20 – 24 rokov.
Veľký nárast úmrtí vo veku od 20 do 39 rokov zaznamenali za posledné desaťročie aj v bohatých krajinách Severnej Ameriky. Dôvodom boli najmä samovraždy, predávkovania drogami a nadmerné požívanie alkoholu. Podobné vzorce sa objavujú aj v Latinskej Amerike.
V strednej Európe sa zas za rovnaké sledované obdobie prudko zvýšili aj úmrtia na duševné poruchy a poruchy príjmu potravy u tínedžerov.
Za týmto znepokojujúcim trendom podľa vedcov stojí viacero faktorov. Mladí ľudia dnes čelia bezprecedentnej úrovni stresu, izolácii v digitálnom svete, tlaku zo sociálnych médií aj ekonomickej neistote, situáciu prehĺbila aj pandémia koronavírusu.
Kľúčové je preto zamerať sa na prevenciu a zabezpečiť lepší prístup k zdravotnej starostlivosti pre túto vekovú skupinu.
Vo svete sa vracia zabudnutá rakovina. Odborníkov znepokojuje jej nárast u mileniálov Čítajte Infekčné choroby ustupujú chronickým
Správa tiež sleduje hlavné príčiny úmrtnosti na celom svete. Kým ešte v roku 2021 bol hlavným zabijakom covid-19, v roku 2023 sa dostal až na 20. miesto a ľudia najčastejšie zomierali na ischemické choroby srdca a mozgové príhody.
Zistilo sa, že tieto a ďalšie neprenosné choroby sú zodpovedné až za dve tretiny všetkých úmrtí a invalidít. Mnohé krajiny so strednými príjmami prechádzajú rýchlou zmenou – namiesto infekčných chorôb dnes čoraz viac zápasia s chronickými ochoreniami.
"Rýchly rast starnúcej svetovej populácie a vyvíjajúce sa rizikové faktory priniesli novú éru globálnych zdravotných výziev,“ povedal Christopher Murray, riaditeľ Inštitútu pre metriky a hodnotenie zdravia (IHME) na Washingtonskej univerzite v USA.
Výskumníci sa však domnievajú, že takmer polovici týchto úmrtí by sa dalo predísť úpravou rizikových faktorov. V štúdii sa zamerali na 88 z nich, ktoré k týmto ochoreniam prispievajú. Medzi desiatku rizikových faktorov, ktoré mali najväčší podiel na strate zdravia, patrili:
- vysoký systolický krvný tlak,
- znečistenie ovzdušia jemnými prachovými časticami,
- fajčenie,
- vysoká hladina glukózy nalačno,
- nízka pôrodná hmotnosť a predčasný pôrod,
- vysoký index telesnej hmotnosti (BMI),
- vysoká hladina „zlého“ LDL cholesterolu,
- porucha funkcie obličiek,
- zlyhanie rastu u detí,
- expozícia olovu.
Dôkazy v štúdii sú podľa Murraya budíčkom, ktorý nalieha na vlády a vedúcich predstaviteľov zdravotníctva, aby rýchlo a strategicky reagovali na znepokojujúce trendy, ktoré menia potreby verejného zdravia.
Autori štúdie však zároveň upozorňujú na prebiehajúce škrty v medzinárodnej pomoci, ktoré ohrozujú pokrok v regiónoch s nízkymi príjmami, kde infraštruktúra zdravotnej starostlivosti zostáva krehká a závislá od externého financovania.
Bez trvalej globálnej podpory sa nerovnosti v oblasti zdravia pravdepodobne prehĺbia a zvrátia desaťročia ťažko vybojovaných úspechov.
O štúdii
- Ide o iniciatívu, ktorá sleduje a porovnáva zdravotný stav populácií na celom svete v snahe nájsť spôsoby, ako zlepšiť zdravotnú starostlivosť a znižovať rozdiely medzi regiónmi.
- Najnovšie zistenia predstavujú siedmu verziu tejto štúdie. Zároveň ide o najkomplexnejší obraz globálneho zdravia po pandémii covid-19, odhaľujúci nielen pokroky, ale aj nové výzvy.
Zdroj: The Lancet
