FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
Dizajnérka Hedviga Hamžíková (na snímke) má za sebou kopec samostatných aj spoločných výstav a slušný balík ocenení. Toho najvyššieho sa jej dostalo koncom minulého roka v Istanbule na súťaži v obalovom dizajne Worldstar, kde už ako druhá zo Slovenska zvíťazila medzi 365 dizajnérmi z celého sveta. Po štúdiu grafického dizajnu na VŠVU v Bratislave a päťročnom študijnom pobyte v Nemecku zbiera skúsenosti na zlínskej Univerzite T. Baťu, Fakulte multimediálnych komunikácií u docenta Jana Meisnera.“
Kde všade uplatňujete svoje know-how?
„Robím predovšetkým obalový dizajn, návrhy na CD-čka, vizitky, plagáty, ale aj voľnú tvorbu. Momentálne sa najviac venujem vinárskym etiketám, je to totiž súčasť mojej diplomovej práce. V tomto je zlínska škola super - nemusím si vymýšľať na diplomku nový projekt, môžem realizovať svoju zákazku. Na škole mám viac času pohrať sa a porozmýšľať nad riešeniami, ale pritom aj viem, s akým výsledkom.“
Je to, čo ľuďom ponúkate, umenie alebo nie?
„Ak chcem osloviť istú skupinu ľudí, musím byť v prvom rade dobrý grafický dizajnér. Pochopenie môjho návrhu môže mať zo strany klienta už čisto komerčný zámer, ale ja ho musím najprv vymyslieť. Obalový dizajn je užité umenie.“
Komu adresujete svoju voľnú tvorbu?
„Robím väčšinou abstraktné oleje alebo koláže. Myslím si, že sú jednoduché na pochopenie. Asi mám naozaj šťastie, ale podarilo sa mi nadviazať spoluprácu s dizajnérmi Kazom Maťom a Marekom Škripeňom, ktorí vymysleli, ako sa motívy z mojej voľnej tvorby dajú použiť v interiéroch. Myslím si, že tým môžeme osloviť mladú aj staršiu generáciu.“
Uspokojilo by vás, keby produkt s vaším návrhom objavil v každej domácnosti?
„Mňa ako dizajnérku môže uspokojiť predovšetkým to, keď je môj nápad dobrý. Mám ich oveľa viac, než koľko sa ich zrealizuje. Snažím sa ponúkať iba tie najlepšie.“
Aká je podstata štúdia grafického dizajnu?
„Všetko sa krúti okolo reklamy. Základ tvorí, typografia, manipulácia s fotkou, výroba plagátov, katalógov. Tu vidím dosť veľký rozdiel medzi štúdiom na Slovensku a v Česku: na zlínskej škole sa komunikácii, ktorá sa v praktickom živote odohráva medzi grafickými dizajnérmi a ,markeťákmi‘, učíte programovo. Oni medzi sebou odjakživa bojujú, takže je logické, keď aj výučba funguje v tomto duchu. Keď potom putujete zo školy priamo do reklamnej agentúry, všetko ovládate - prácu s počítačom, s multimédiami, viete robiť www stránky, ovládate kompletnú marketingovú stratégiu.“
Čo znamená ovládať marketingovú stratégiu?
„Často sa stáva, že príde klient, má niečo presne vymyslené, ale s videním grafického dizajnéra sa to vôbec nezhoduje. Je na mne, aby som ho presvedčila, že moja predstava je lepšia, a že to jednoducho viem robiť. Zmysel školy by mal byť v tom, že v nej môžete nadobudnúť istotu pri ovplyvňovaní mienky. Mala by vás však naučiť logicky argumentovať. Mám pocit, že kým v Česku je štúdium viac prispôsobené marketingovému prostrediu, u nás sa v škole viac hrá na umeleckú strunu.“
Je to podľa vás problém?
„Myslím si, že to spočíva v postavení si samotného plánu. U nás síce pedagógovia študentom pomáhajú, aby sa po škole adaptovali do praxe, ale nie je v učebnom programe, aby ste v škole robili napríklad niečo, čo by bolo aj predmetom konkrétnej zákazky. V Česku si pedagóg zakladá na tom, aby študentovu zákazku prekonzultoval v rámci diskusie medzi ostatnými študentmi, pretože je aj v jeho záujme, aby bola na úrovni.“
Čo znamená odbor grafického dizajnu „po česky“?
„Rozdiel je citeľný, napríklad čo sa týka prerozdelenia financií na fakulte. Je prekvapujúce, že ako študenti sme do toho zainteresovaní a o všetkom informovaní. Každú stredu ráno mávame ateliér, ale vždy najprv hovoríme o konkrétnych problémoch, až potom konzultujeme. Keď chýba materiál, hneď sa nakúpi, ateliéry sú plné voľne prístupných počítačov. Dôvera medzi študentmi a pedagógmi je prirodzená. U nás sa musí dosť ťažko budovať.“
V čom je iná spolupráca v ateliéri?
„Keďže pedagóga neťaží, kde a ako zoženie materiál, môže sa úplne sústrediť na korigovanie študentovej práce, aby ho ,naviedol‘ na správnu cestu.“
Obalový dizajn hrá u vás prím. Čo pre vás znamená obal v bežnom živote?
„Rozdiel medzi našimi a zahraničnými výrobkami som si začala viac všímať na študijnom pobyte v Berlíne. Tam som sa presvedčila o tom, že obal naozaj predáva. Snažím sa robiť obaly na dobré produkty, lebo v samej podstate ide o ne. Nedávno sa nám stalo, že sme navrhli, etiketu aj obal na 33-ročné brandy, všetko bolo v poriadku, aj sme dostali honorár, iba ten koňak ostal niekde visieť…“
EVA ANDREJČÁKOVÁ
