Prečo niekto neustále fňuká, sťažuje sa a niekto sa dokáže radovať, aj keď je ťažko chorý? Je v tom sila pozitívneho a negatívneho myslenia?
Čo si o tom myslí psychiatrička MUDr. JANA VRÁNOVÁ z denného psychiatrického stacionára v Bratislave.
Prečo je niekto od prírody smutný, aj keď nemá dôvod, a iný žiari šťastím?
"Do určitej miery je to ovplyvnené genetikou. Niektorí ľudia sú od prírody vážnejší, iní pohodovejší a radostnejší. Ale všetci sme okrem genetiky, teda charakteru, ovplyvnení aj naším hodnotovým systémom, našimi postojmi k svetu, ľuďom, prírode, filozofii, morálke. Rozhodujúci je náš postoj k životu.
Žiaľ, zo skúsenosti môžem potvrdiť, že v porovnaní s ľuďmi západnej Európy, Ameriky či Austrálie, sme my, Stredoeurópania naučení hovoriť, myslieť a komunikovať skôr negatívnym a negativistickým spôsobom, než pozitívne. Najprv nám napadne, prečo veci nejdú, prečo sa niečo nedá, čo zlé sa môže stať. Keď si to nejaký čas opakujeme, urobíme si z toho myšlienkový program, a potom sa nemôžeme čudovať, keď sa programovo dostaneme do nejakej situácie."
Je pravda, že ľudia, ktorí sa menej trápia, vraj fungujú lepšie?
"Majú väčšie sebavedomie, v postoji k sebe samému majú niekde zakomponované, že sú kvalitní, úspešní, že vedia robiť, že sú schopní postaviť sa k životným situáciám, preto sa netrápia. Naopak sú ľudia, ktorí si málo vážia vlastné názory a reakcie, alebo v postoji k sebe samému majú zakomponované pochybnosti, potrebu príliš sa kontrolovať, alebo vyhovieť, prípadne obavy, ako niektoré situácie budú zvládať, preto sa trápia."
Dnes je trendom presadzovať pozitívne myslenie. Je naozaj také dôležité a negatívne myšlienky nás ničia?
"Je riziko označovať niečo znamienkom plus a mínus, teda pozitívne a negatívne. Aj negatívny prežitok nám dáva pozitívnu informáciu. Ľudia to často nevedia a málokedy sa tým riadia. Ľudská prirodzenosť je naprogramovaná tak, že nechce cítiť nepríjemné emócie, tak nepríjemné emócie potláčame. Tým sa oberáme o životný kompas, ktorý nás pozitívne ovplyvňuje v tom zmysle, aby sme lepšie zvládli a pochopili všetky riziká a našli svoju optimálnu možnosť prejaviť sa. Pozitívne myslenie, ako sa to populárne hovorí, je vec pochopenia. Moja skúsenosť hovorí, že 'nácviky' pozitívnych myšlienok a pozitívnych postojov, môžu byť riskantné."
Prečo?
"Ak si človek 'programuje', že je úspešný, bohatý, šťastný, životná realita potvrdzuje, že nie každý deň môžeme prežívať šťastie, nie každý deň môžeme mať úspech. Tieto nepríjemné, pritom reálne zážitky potom vnímame podstatne negatívnejšie, teda ako prekážku, svoje zlyhanie, ohrozenie, a nevnímame ich ako výzvu na sebarozvoj. Nejde o pozitívne myslenie, ale o falošný pozitivizmus, ktorým ovplyvňujeme, manipulujeme a riadime realitu, čo má logicky svoje limity. Realita a vonkajšie okolnosti väčšinou nezávisia od našich túžob a potrieb, ale od predstáv. Pozitívne myslenie je skôr o tom byť otvorený, nezaujatý proti konkrétnej životnej situácii a voči konkrétnym ľuďom."
(dm, r)
