Mohutnosť kapusty súvisí s jej schopnosťou skladovať vodu. Divo rastie na skalných útesoch a často ju postrieka spŕška slanej vody z napenených vĺn.
Prítomnosť soli sťažuje rastline čerpanie vody z pôdy. Kapusta, musí žiť podobne ako napríklad púštne druhy. Skladuje všetku vlhkosť, ktorú nahromadí z príležitostných vodných zrážok v zhrubnutých stonkách listov. Strate vody z listov zabraňuje voskovitá, slabo priepustná vrstva povrchových buniek.
Všetky sorty kapusty sú dvojročné. V prvom roku vyrastú listy, v druhom sa vyvíjajú kvety a semená. Pre našu polohu a klimatické pásmo je pestovanie kapusty veľmi významné. Úrodu prináša na jeseň, aj v hlávkach je dlho skladovateľná. Existujú domáce spôsoby konzervácie a udržania kapusty ako potraviny na stole po celý rok.
Rýchlorastúce odrody sa zberajú už v lete a nevytvárajú tak veľké a tuhé hlávky. Z jesenného zberu sa veľká časť reže a spracúva na kvasenú kapustu. Kvasenie kapusty (a zeleniny vôbec) patrí medzi najstaršie biotechnológie používané človekom. Vo vykopávkach v gréckych domoch našli jamy, ktoré podľa archeológov slúžili na nakladanie zeleniny kvasením.
Kvasená kapusta je súčasťou niektorých tradičných jedál. Dá sa jesť aj surová a je cenným zdrojom vitamínov, hlavne v zimnom období.
Práve kvasená kapusta spôsobila revolúciu v dlhých námorných plavbách. Na základe myšlienky kapitána Jamesa Cooka, celkom nedávno – v 18. storočí, začali námorníci dostávať denný prídel kvasenej kapusty a obišli ich nebezpečné choroby.
