Prídavné látky v cigarete sa bežne používajú aj v potravinárstve. Niektoré sú však bezpečné len dovtedy, kým sa nezahrejú a nezapália. FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
Vôbec nie. Aj čpavok je totiž súčasťou každej cigarety. A nie nadarmo. Čpavok zvyšuje zásaditosť dymu. A vôbec nie náhodou. To preto, aby sa zvyšoval podiel voľného nikotínu, ktorého je náš organizmus schopný vstrebávať o niečo rýchlejšie ako ten viazaný.
Čím viac sa ho do krvného obehu dostane (dorazí tam mimochodom pár minút po vdýchnutí), tým viac sme na tejto droge závislí. „Aby sme do seba potrebnú porciu drogy dostali, fajčíme stále viac cigariet,“ hovorí internistka Eva Králiková.
Osladené jedy
Otázku, z čoho sa skladá cigareta, by väčšina z nás zaradila k tým trápne jednoduchým. Tabak, papier, filter. Omyl.
„Tabak tvorí dnes iba jednu pätinu obsahu cigarety,“ konštatoval doktor William Farone, ktorý pôsobil osem rokov ako riaditeľ aplikovaného výskumu koncernu Philip Morris. Cigarety podobne ako potraviny obsahujú najrozličnejšie prídavné látky. V roku 1994 šesť hlavných tabakových výrobcov pripustilo 599 aditív!
Všetky majú podobnú úlohu – doviesť fajčiara k tomu, aby dnes vyfajčil ešte viac cigariet ako včera. Najprv totiž treba, aby mu jeho záľuba doslova zachutila. To zadovážia rôzne sladidlá a ochucovadlá. Troška čokolády, vanilínu, kvapka mentolu, štipka cukru.
„Aditíva však majú aj ďalšie dôležité poslanie,“ hovorí Farone, ktorý je dnes aj kľúčovým svedkom v rade súdnych procesov proti tabakovým spoločnostiam. Aditíva majú podľa neho zmäkčiť drsnú arómu tabakového dymu, zamaskovať pach a viditeľnosť jeho nebezpečného vedľajšieho prúdu či v prípade mentolu aspoň trocha znecitlivieť hrdlo fajčiara, aby nepocítil bezprostredný účinok dymu na sliznicu. Zvlhčovadlá zase každého prinútia nadýchnuť sa pri šlukovaní čo najhlbšie.
Väčšina zo zverejnených prídavných látok figuruje na zozname tých, ktoré sa bežne používajú aj v potravinárskom priemysle. Sú teda bezpečné. Niektoré však len do okamihu, kým sa nezahrejú a nezapália. Potom z nich až tisícstupňová páľava hlavného prúdu tabakového dymu spoľahlivo vyžmýka látky, ktoré sú preukázateľne jedovaté alebo dokonca rakovinotvorné.
Inventúra cigaretového dymu
Štyritisíc chemikálií, z toho najmenej 43 karcinogénov – taká je posledná inventúra cigaretového dymu, ktorú urobili lekári v USA. Zvláštnymi chuťovkami fajčiarskeho labužníctva sú kovy ako arzén, kadmium, polónium-210, nikel, formaldehydy, nitrosamíny, acetaldehydy a, samozrejme, supertoxický oxid uhoľnatý.
„Nie nikotín, ale práve decht a ďalšie toxické látky, môžu za to, že pľúca sú popretkávané čiernymi uzlinami, cievy zvápenatené a srdce dýchavičné,“ hovorí internistka. Fajčiari sa utešujú – sú tu však filtre a lajtky. Tiež falošná útecha.
Výrobcovia síce obsah nikotínu a dechtu stále znižujú, lenže fajčiari „lajtiek“ či „mildiek“ svoju dávku nikotínu potrebujú, a tak nevedomky fajčia náruživejšie. Väčšinou vyfajčia za deň viac cigariet. Množstvo škodlivín, ktoré filter nezachytí, sa pre nich teda nemení.
