KRESBA - FERO GULDAN
Žiadne okno sa nerozsvietilo, ba i to, čo svietilo na treťom poschodí, zhaslo.
Pán Benereiter (prvé poschodie) sa opýtal svojej ženy, či to počula. Bani Benereiterová povedala prísne: „Do ničoho sa nemiešaj! Len si spomeň…!“
Nemusela dokončiť, lebo veru na to, ako pred šiestimi rokmi zavolal jej manžel políciu, keď sa pred domom bili akísi vojaci, nedala pánovi Benereiterovi zabudnúť. Nik v celom dome nič nepodnikol, iba jej chudák hlúpy Benereiter, a potom ani nik nemal opletačky, iba on. Najprv musel odpovedať na otázky polície a o niekoľko dní ho ťahali dokonca aj do miestnych kasární. Ešte dlhé mesiace nadával na tieto nové poriadky.
„Bola to mačka a už spi!“ dodala a otočila sa na druhý bok, nepripúšťajúc ďalšie námietky.
V byte, kde býval domovník, sa v manželskej posteli odohral tlmený rozhovor:
„Veď keby dačo, prídu po mňa! Ja som nič nepočul, ja som spal, spím a aj budem spať.“
Pani Pravdová, manželka alkoholika Pravdu, sa na to prebudila, a keď zbadala, že jej muž leží našťastie vedľa, znovu zaspala.
Akurát teta Stehlíková (osamelá dôchodkyňa), ktorá roky trpí nespavosťou a všetko počula, sa začala chvieť neistotou. Sluch jej už neslúži a možno to ani nebolo volanie o pomoc, možno zase má niekto len pustený televízor nahlas a ona bude zbytočne robiť rozruch? Teta Stehlíková si dala upokojujúcu tabletku, ktorú zapila harmančekovým čajom.
Ráno sa niekoľko nájomníkov zišlo pri tabuľke Oznamy. Teta Stehlíková sa prestrašene priznávala, že niečo v noci počula, ale nie si je istá, čo to bolo.
Pani Benereiterová povedala, že to iste bola túlavá mačka. Pani Pravdová mlčala.
„Také túlavé mačky, to je svinstvo,“ povedal domovník. Pán Benereiter prikývol: „A nikto s tým nič nerobí… pekných vecí sme sa veru dožili.“
Všetci s ním, spravodlivo rozhorčení, súhlasili.
DANIELA KAPITÁŇOVÁ
