Ak je dieťa kojené, jeho organizmus sa s bežnými problémami tráviacieho traktu dokáže vysporiadať sám a netreba zbytočne naordinovať probiotiká. Vhodné sú však v prípade malých onkologických pacientov, ktorí podstúpili liečbu ožarovaním, alebo detí s iným ochorením, ktoré dlhodobo užívajú lieky. ILUSTRAČNÉ FOTO - SITA
Začiatkom 20. storočia ruský vedec a nositeľ Nobelovej ceny Mečnikov vyslovil hypotézu, že dlhovekosť obyvateľov niektorých kaukazských, stredoázijských a balkánskych národov súvisí s konzumáciou jogurtu a kyslomliečnych produktov. Obsahujú totiž mliečne baktérie, ktorým dnes hovoríme probiotiká.
Až dva kilogramy baktérií
"Probiotické kultúry sú živé mikroorganizmy, ktoré osídľujú náš tráviaci trakt. Nie sú však škodlivé, ale naopak priaznivo ovplyvňujú zdravie človeka. V tráviacom trakte dospelého človeka sa nachádzajú až dva kilogramy týchto baktérií," hovorí MUDr. Peter Pružinec, primár oddelenia klinickej imunológie a alergológie Fakultnej nemocnice v Bratislave.
Probiotiká nás chránia pred mnohými chorobami, pretože ničia choroboplodné mikroorganizmy v žalúdku a črevách. Pomáhajú tiež pri liečbe a prevencii niektorých civilizačných ochorení, ktoré súvisia s poruchami imunity, alergickými poruchami či zápalovými procesmi v tele. A majú aj preventívny účinok najmä proti rakovine čriev, srdcovo-cievnym chorobám a alergiám.
Po antibiotikách probiotiká
Zloženie črevnej flóry u ľudí nie je rovnaké. Malé zmeny nemusia mať negatívny vplyv na celkový stav organizmu. Vážnejšie narušiť rovnováhu bakteriálneho systému však môžu infekčné i neinfekčné ochorenia, poruchy metabolizmu, diétne chyby, infekcia alebo nádorové ochorenie tráviaceho traktu, potravinová alergia, užívanie niektorých liekov alebo infekčná hnačka.
"O užitočnosti probiotických baktérií sa môžeme presvedčiť najmä vtedy, keď užívame širokospektrálne antibiotiká. Pomáhajú síce zastaviť či zlikvidovať rôzne infekcie v tele, ale počas liečby pôsobia aj na užitočné baktérie v črevnom trakte. Úbytok črevnej mikroflóry sa prejaví rôznymi ťažkosťami, najmä nedokonalým trávením, hnačkami alebo zápchou, bolesťami žalúdka, vracaním a nadmernou tvorbou črevných plynov," dodáva docent Pružinec.
Jogurt alebo tabletka?
Existujú rôzne druhy probiotických baktérií. Najpoužívanejšie sú baktérie mliečneho kvasenia, takzvané laktobacily. Nachádzajú sa v rôznych kyslomliečnych produktoch, napríklad v jogurte, acidofilnom mlieku, žinčici, kumyse, ale aj v ovocných šťavách, keksoch s obsahom probiotických kmeňov alebo surovej kvasenej kapuste. V prípade väčších zdravotných problémov je však lepšie siahnuť po farmaceutických probiotikách.
Podľa docenta Pružinca: "Tieto potravinové doplnky obsahujú špeciálne vyberanú probiotickú kultúru vo veľmi vysokých počtoch, a preto oveľa účinnejšie pomáhajú nielen pri problémoch tráviaceho traktu, ale aj pri ochorení horných dýchacích ciest, u žien pri zápale močových ciest, ženských orgánov i pošvovej pliesni. Probiotické doplnky sa pestujú vo farmaceutických podnikoch, sú testované, upravené a zmiešané v správnom pomere. Jedna tobolka obsahuje až niekoľko miliárd prospešných baktérií, kým počet baktérií v jednom jogurte predstavuje iba jednu tisícinu, takže konzumáciou jedného či dvoch jogurtov denne sa poškodená črevná flóra neupraví."
Tabletky, tobolky alebo sirupy s probiotickými kultúrami môžu užívať osoby všetkých vekových kategórií, dokonca aj tehotné alebo dojčiace ženy a deti od ôsmeho mesiaca života. Počas akútneho ochorenia sa užívajú až trikrát denne, aby pomohli vytvoriť zdravú bakteriálnu mikroflóru v čreve a zlepšiť tak celkový zdravotný stav človeka. (dm)
Po liečbe rakoviny pomôžu oslabenému organizmu
S probiotickými kultúrami má dlhoročné skúsenosti RNDr. Jaroslav Timko, primár oddelenia klinickej mikrobiológie Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku, ktorý sa vo svojej vedeckej práci zameral na ich využitie.
"Užívanie probiotík by malo byť výsledkom individuálneho prístupu k pacientovi. Ak je človek zdravý, dokáže si jeho organizmus v tráviacom trakte bakteriologickú rovnováhu vytvoriť. Ak však absolvoval napríklad náročnú liečbu rakoviny, probiotiká dokážu oslabenému organizmu zlepšiť situáciu. Overovali sme to v onkologickej ambulancii asi u 50 pacientov, ktorí podstúpili liečbu ožarovaním. Pravidelné užívanie probiotík im zmiernilo bolesti brucha, zlepšilo biochemické parametre a skvalitnilo činnosť hrubého čreva. Je známe, že práve so stolicou majú títo pacienti veľké problémy. V každom prípade by som predpisovanie probiotík zvažoval u starých ľudí a u malých detí. Ak je dieťa kojené, s najväčšou pravdepodobnosťou je dostatočne imúnne a dokáže sa vysporiadať aj s hnačkou alebo užívaním antibiotík. Sú však aj dlhodobo chorí malí pacienti, ktorí mesiace užívajú lieky, alebo deti s pretrvávajúcimi poruchami tráviaceho traktu. V týchto prípadoch považujem užívanie probiotík za vhodné. Aktuálne je aj v prípade výnimočných situácií. Ak sa napríklad chystáme na dovolenku do krajiny, kde hrozí riziko hnačkového ochorenia, môžeme brať probiotiká ako prevenciu na vytvorenie odolnejšej črevnej flóry." (bes)
Vlastnosti probiotických baktérií
potláčajú rast patogénnych mikroorganizmov i hnilobné procesy obnovujú črevnú mikroflóru po liečbe antibiotikami, cytostatikami, ožarovaním pôsobia imunostimulačne, zvyšujú odolnosť proti bakteriálnym infekciám produkujú vitamíny B a K, uľahčujú ich vstrebávanie a využitie znižujú obsah cholesterolu v krvi tým, že podporujú vylučovanie žlčových kyselín z organizmu, znižujú tak nebezpečenstvo srdcovo-cievnych ochorení znižujú obsah amoniaku a toxických amínov v krvi i nebezpečenstvo vzniku rakoviny hrubého čreva, pečene a obličiek odstraňujú zápchu prirodzeným spôsobom Jogurty, acidofilné mlieko, žinčica či surová kvasená kapusta obsahujú probiotické kmene, ktoré pomáhajú zdravému človeku udržiavať činnosť tráviaceho traktu v rovnováhe. Pre revitalizáciu poškodeného organizmu je vhodné siahnuť po probiotických doplnkoch, ktoré obsahujú až miliardy prospešných baktérií. Ilustračné foto - ČTK
