Teta a mačka

Teta za socializmu nepoznala, čo je nezamestnanosť, bieda. Nepotrebovala sa učiť, vzdelávať, lebo ako umývačka riadov v závodnej jedálni zarobila skoro ako inžinier. Inžinier sa od nej líšil iba tým, že mal predsa len nejakú zodpovednosť a mal to ťažšie, keď študoval, lebo vtedy nič nezarobil. Bol príživníkom svojej rodiny a spoločnosti. Teta si zarábala hneď, ako skončila povinnú školskú dochádzku. Bola by hlúpa, keby si nezačala na seba zarábať hneď, ako to len bolo možné.

Teta si počas svojho života dokonca ušetrila nejaké peniaze. Od závodu už ako dvadsaťročná dostala trojizbový byt, mala sa totiž vydávať, ale nakoniec si to rozmyslela. Byt dostala, lebo vo fabrike mali sociálne cítenie a nenechali ju žiť na ulici. Na starobu zistila, že už toľko izieb nepotrebuje, tak ho s odstupným dvestotisíc vymenila za garsónku. Tá jej úplne stačí. Dvestotisíc mala v banke. Suseda jej poradila vybrať tie peniaze z banky a vložiť ich do takého fondu, o ktorom beží v televízii aj rádiu taká krásna reklama. Tak vraj bude mať o rok tých peňazí o tretinu viac. Trochu sa jej to nezdalo, ale potom začula, že ten fond podporuje krásnu súťaž o misskách, a že vďaka nemu vysielajú vždy o piatej paraguajský seriál O krásnej Onanrelle, pri ktorom plače celý barák. V tom fonde musia byť dobrí ľudia, pomyslela si a dala dvestotisíc tam. Teta chodila hrdo a pomaly po ulici, vedela, že keď bude ešte žiť aspoň zo desať rokov, zomrie ako ozajstná boháčka.

Jedného dňa dobehla suseda, že sa čosi stalo, aby sa nehnevala, ale firmu s tým fondom zatvorili a ktosi povedal, že peniaze odtiaľ už nikto nikdy neuvidí. A vraj, všetci, čo vložili, sa stretávajú pod hradným vrchom. Keď teta videla pod vrchom toľko ľudí, vyzeralo to, že sa zobudila. Aj sa hnevala, aj plakala, aj si pomyslela, že možno o chvíľu z toho malého dôchodku nevyžije. A či vobec bude mať dosť, aby niečo chutné a chrumkavé kúpila mačke, ktorá zatiaľ ešte spokojne odfukuje na dvore.

Zobudila sa teta, možno sa onedlho zobudí aj mačka. Len aby už nebolo neskoro. Myši sú mladé a vrtké, socializmus nepamätajú. LACO KERATA