Muchotrávka zelená je naša najjedovatejšia huba, ktorá môže spôsobiť neopatrnému hubárovi zlyhanie pečene a neraz i smrť.
Za posledných 16 rokov zomrelo na Slovensku na otravu hubami 47 ľudí.
Aj keď máme v zbere húb veľkú tradíciu, mnohí riskujú a zbierajú aj druhy, ktoré nepoznajú. Muchotrávka zelená pritom stopercentne spôsobí vážne zdravotné
problémy a pre niektorých bude smrteľnáMykológovia a lekári sa už desaťročia čudujú. Napriek osvete, opakujúcim sa výzvam k opatrnosti a desiatkam smrteľných prípadov otravy hubami sú ľudia chronicky nepoučiteľní.
"Chyby nerobia len úplní začiatočníci, ale aj skúsenejší hubári, ktorí experimentujú a s atlasom v ruke siahajú aj po menej známych hubách. Odchýlky medzi jedovatou a jedlou hubou sú však často také nenápadné, že v určitej fáze rastu niekedy nemôžeme s istotou určiť jej druh," hovorí doktorka Ivona Kautmanová, odborníčka na mykológiu zo Slovenského národného múzea v Bratislave.
Pri trocha nezodpovednosti si hubári ľahko pomýlia smrteľne jedovatú muchotrávku zelenú so zelenými plávkami alebo bedľami a mladú dokonca so šampiňónmi. Na nebezpečenstvo neupozornia ani chuťové receptory, pretože táto naša najjedovatejšia huba je veľmi chutná.
Z jedlej jedovatá
"Zdroj jedov si môžeme urobiť aj z kvalitnej huby," hovorí Kautmanová. "Sekundárne otravy spôsobia zdusené dubáky či kuriatka, ktoré sme uložili do igelitovej tašky alebo učebnicovo poukladané v košíku nechali zapariť v uzavretom aute v horúci deň. Chemické reakcie rozložených bielkovín zapríčinia rýchlu intoxikáciu a nie je vylúčené ani poškodenie pečene."
Niektorí hubári v snahe eliminovať nebezpečenstvo, zvyknú vyliať prvú vodu z varených húb, ale tým sa strácajú aj enzýmy, bielkoviny a iné biologicky hodnotné látky. Alebo namiesto sušenia volia bezpečnejšie zaváranie húb v octovom náleve, pretože ocot jedy vyplavuje.
Najviac ohrozené sú deti a starší ľudia
Prevažná časť jedovatých húb, či už muchotrávka tigrovitá alebo hríb satanský, obsahuje faloidín - druh jedu, ktorý spôsobuje okamžitú otravu a prudkú reakciu organizmu. Vtedy človeku môže prísť zle, ešte keď porciu len dojedá.
"Faloidín poškodzuje výstelkové bunky hrubého a tenkého čreva, ktoré potom nie je schopné jedlo spracovať. Dostavia sa masívne kŕče a dávenie, človek sa veľmi potí, môže mať pocit mdloby. Aj keď prejavy vyzerajú skutočne hrozivo, je to pre pacienta lepšia alternatíva. Organizmus sa jedovatých látok takto rýchlo zbaví," vysvetľuje Tomáš Koller, gastroenterológ z ružinovskej Fakultnej nemocnice v Bratislave.
Starší alebo chorý človek, ktorý má problémy so srdcom, prípadne oslabený imunitný systém, akútnu hnačku s následnou dehydratáciou nemusí zvládnuť. To platí aj o najmenších stravníkoch. Preto by deti do desiatich rokov huby nemali jesť vôbec. Ani neskôr ich netreba nútiť, ak im nechutia, pretože aj tak nemajú pre organizmus vo vývoji veľkú výživovú hodnotu a navyše sú ťažko stráviteľné.
Namiesto dovolenky operačná sála
Horšia alternatíva je prítomnosť amanitínu - nebezpečnejšieho jedu, ktorý sa nachádza v muchotrávke zelenej. Prvé príznaky, ktoré človek zvyčajne prekoná, sa prejavia o 6 až 12 hodín. K lekárovi sa však dostane až po dvoch či troch dňoch, počas ktorých jed ticho likviduje vnútorné orgány, a vtedy už býva často neskoro.
Jed sa naviaže na bielkovinové bunky pečene, zastaví ich metabolizmus a pečeň zlyháva. Niekomu stačí výplach žalúdka, infúzia na regeneráciu organizmu, prípadne transfúzia krvi na jeho prečistenie. Ak však odumrie viac ako 90 percent pečeňových buniek, človek zomiera. Toxíny muchotrávky zelenej sa vylučujú aj do materského mlieka a u tehotnej ženy prestupujú placentou a môžu poškodiť alebo usmrtiť dieťa.
"Závisí to od skonzumovanej dávky," hovorí doktor Koller. "Je to doslova ruská ruleta, kto dostane v polievke väčšiu porciu muchotrávky, preto majú členovia rodiny rôzny stupeň príznakov. Ako lekár som sa vo Francúzsku stretol s prípadom vážnej otravy otca a dcéry. Muž sa vystrábil, jeho pečeň sa zregenerovala, ale dievčine ju museli transplantovať. Táto náročná operácia sa v našich podmienkach ťažko realizuje. Dôvodom je aj problém darcovstva, je to boj s časom. V zahraničí sú totiž schopní zabezpečiť náhradný orgán do 24 hodín."
Bedľa červenejúca, ktorá zapríčiní akútnu otravu spojenú s vracaním a hnačkami, si často mýlia s obľúbenou a často konzumovanou bedľou vysokou.
