Pravidelnou konzumáciou špenátu sa chránime pred rakovinou, ale i degenerácii očnej rohovky a slepote vo vyššom veku. ILUSTRAČNÉ FOTO - ARCHÍV |
Význam tmavozelených listov v kuchyni poznali už starí Peržania a po Európe ho rozšírili Arabi v 10. až 11. storočí. Aj keď obsah železa v špenáte nie je taký vysoký, ako sa pôvodne zvyklo uvádzať, prítomnosť ďalších dôležitých vitamínov a minerálnych látok garantujú dôležitosť jeho pozície v gastronómii. Mal by ho jesť pravidelne každý, kto sa venuje fyzickej práci, a zároveň športovci a adolescenti počas obdobia prudkého rastu.
Výskumy potvrdili, že ľudia, ktorí pravidelne túto zeleninu konzumovali, sa účinne chránili pred rakovinou žalúdka, kože, pľúc, prostaty a močového mechúra. Prítomné antioxidačné karotény a vitamíny C a E znižujú riziko vzniku srdcových chorôb a mŕtvice. Konzumácia listovej zeleniny vrátane špenátu chráni človeka pred degeneráciou rohovky, ktorá je vo vyššom veku príčinou slepoty. Draslík, ktorý sa v tejto zelenine v hojnom množstve nachádza, reguluje vysoký krvný tlak. Biotín zase chráni nechty pred lámavosťou. Ako bohatý zdroj kyseliny listovej je špenát odporúčaný tehotným ženám v snahe predísť narodeniu dieťaťa s rázštepom chrbtice. V prípade anémie je vhodné piť čerstvú špenátovú šťavu pred obedom alebo večerou.
Mladý špenát je výborný aj v surovom stave ako základ zeleninového šalátu.
Špenát by sa mal konzumovať najviac dvakrát týždenne. Častejšie sa neodporúča, pretože vysoký obsah oxalátov zhoršuje vstrebávanie minerálov.
Kupovať by sme mali čerstvý špenát s nezvädnutými sýtozelenými listami, ktoré skladujeme v chladničke zabalený, a tepelne ho spracúvame až tesne pred konzumáciou. Zvädnuté listy si uchovávajú menej živín ako zmrazené. (bes)