SME

Veľká noc a jej významy

Prečo býva nejednej žene trápne, keď u nej na Veľkonočný pondelok zaklope zopár chlapov či chlapcov, vyšibú ju korbáčom z trhoviska, polejú lacnou voňavkou a čakajú na pohárik, pohostenie alebo peniaz?


V niektorých rodinách sa na Veľkonočnú nedeľu vajíčka tajne roznosia po záhrade alebo po lese, potom ich deti idú hľadať, zbierajú ich do košíčkov a rozdávajú na Veľkonočný pondelok.
FOTO – ARCHÍV A. K.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vo väčších mestách nie je vôbec neobvyklé, že sídliská obliehajú neznámi šibači a dobýjajú sa všade, kde sa im nedopatrením otvoria dvere. Možno je to pre to, že tradičné veľkonočné zvyky sa viažu viac k dedinskému prostrediu a spôsobu života. Keď chlapec strčí dievku pod studňu, určite je to iný pocit, ako sa ocitnúť pod sprchou v paneláku a ešte sa pritom usmievať.

SkryťVypnúť reklamu

Najviac ju cítiť v kresťanských kruhoch

Veľká noc je najväčším sviatkom v roku pre kresťanov, ktorí oslavujú Kristovo vzkriesenie. Menej veriaci ju považujú za milý sviatok jari so všetkými jej atribútmi a pre ostatných je zrejme akýmsi bezpohlavným voľnom, počas ktorého je najlepšie odísť z domu čo najďalej.

„Veľká noc má pre každého iný význam. Prelína sa v nej mnoho tradícií,“ hovorí Andrea Kalivodová z Ústavu etnológie SAV v Bratislave. „Najviac ju cítiť v kresťanských kruhoch. Je to však zároveň aj židovský sviatok a pôvodné korene má v slovanských zvykoch z pohanských čias, ktoré boli zamerané na zabezpečenie dobrej úrody, prosperity, zdravia a lásky v roľníckej kultúre.“

Otázka prestíže?

V mnohých rodinách je tento sviatok spojený aj s nepríjemnými povinnosťami, akou je napríklad jarné upratovanie.

SkryťVypnúť reklamu

V niektorých predstavuje iba tradičné jedlá alebo zlomky, ktoré z nich pretrvali, v ďalších predovšetkým šibačku, oblievačku alebo rýchly zárobok. „My so sestrou sme Veľkú noc mali rady, bola to až prestížna záležitosť,“ hovorí Andrea, „zapisovali sme si, koľko máme oblievačov a v škole sme sa tým chválili. Mala som kamarátky, spolužiačky, ktoré mysleli iba na to, kam utiecť, aby neboli doma. Naša rodina pochádza z východného Slovenska a mnoho zvykov u nás pretrvalo dodnes.“

S veľkonočným jedlom sa chodievalo aj stále chodí na posviacku do kostola. V mnohých košíkoch sa nájde syrec - veľkonočná hrudka alebo baránok, údené mäso, klobásky a koláč „paska“, podobný vianočke. Svätia sa na Veľkonočnú nedeľu pri rannej omši. „Pamätám si, ako u nás každé dieťa dostalo do košíka kúsok z každého jedla. Pred kostolom bola fúra vyzdobených košov na posvätenie,“ spomína Andrea, „a ľudia si navzájom obzerali, kto čo v koši mal. Potom sa utekalo s košom domov, lebo ktorá gazdiná prvá dobehla, tá bola po celý rok šikovná.“

SkryťVypnúť reklamu

Na Kvetnú nedeľu s letečkom

Kresťanská Veľká noc, ktorej predchádza štyridsaťdňový pôst, sa začína Kvetnou nedeľou, týždeň pred Veľkonočnou. „Vtedy sa chodí s letečkom, jarnou kyticou halúzok ozdobených vajíčkami,“ pripomína Andrea Kalivodová. „Tak sa v pohanských zvykoch privolávala a vítala jar, začínal sa nový hospodársky rok. V cirkevných sviatkoch sa zase svätia vŕbové výhonky - bahniatka - ktorými vítal ľud Ježiša Krista.“ Bahniatkam sa pripisovala nadprirodzená ochranná moc, napríklad pri orbe sa zapichávali do prvej brázdy.

Aký rodič, taký sviatok

Jedným z obľúbených zvykov u nás sú aj vajíčka a zajačiky. Táto tradícia je starogermánskeho pôvodu a prenikla k nám z Nemecka. V niektorých rodinách sa na Veľkonočnú nedeľu vajíčka tajne roznosia po záhrade alebo po lese, potom ich deti idú hľadať, zbierajú ich do košíčkov a rozdávajú na Veľkonočný pondelok.

SkryťVypnúť reklamu

Zvyky odrážajú nielen mieru udržiavania tradícií, ale aj fungovanie rodiny. „Naše deti maľujú vajíčka už asi mesiac a milujú tieto prípravné práce. To, ako si každý jej člen ctí sviatok, asi naozaj záleží od rodiny,“ uvažuje Andrea. „Deti majú sviatky v takej obľube, v akej ich majú rodičia.“


U pohanských Slovanov a Germánov bola Veľká noc pôvodne jarnou slávnosťou, ktorou sa oslavovalo precitnutie prírody zo zimného spánku. Židia v tom období slávili pesach na pamiatku vyslobodenia Izraelitov z Egypta. Na túto slávnosť kresťanská cirkev nadviazala svoju Veľkú noc, čomu nasvedčuje jej pomenovanie v mnohých jazykoch – po nemecky Oestern, po anglicky eastern, po latinsky, grécky, rusky pascha, po francúzsky pąque.

O obdobie, keď sa má Veľká noc sláviť, sa viedli spory už v 2. storočí. V roku 325 sa snem nikajský uzniesol na tom, aby sa Veľká noc slávila v 1. nedeľu po jarnom splne, a ak spln padne na nedeľu, tak v nasledujúcu nedeľu.

SkryťVypnúť reklamu

Veľkej noci predchádzal pašiový týždeň – v ňom Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota, napokon Veľkonočná nedeľa s maľovanými vajíčkami a Veľkonočný pondelok s oblievačkou a inými národnými zvykmi, ktoré sa viažu k omladnutiu prírody.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Primár

Komerčné články

  1. Ako často treba čistiť fasádu? Niektoré si vystačia samy
  2. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  3. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  4. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  5. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  6. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  7. Letný literárny výber vložený v denníkoch SME a Korzár
  8. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých
  1. Koľko stojí dovolenka na lodi a koľko apartmán pri mori?
  2. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  3. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  4. Takto má vyzerať dostupný biznis notebook
  5. Tajomstvo najšťastnejších krajín sveta
  6. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  7. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  8. Kaufland pozýva na letnú oslavu plnú farieb: príde Tina aj Kali
  1. Črevné problémy, pohlavné choroby či poškodenie kože 6 865
  2. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete? 6 057
  3. Nízke úspory a dôchodky? Tieto 3 faktory ovplyvnia Slovensko 4 456
  4. Sviatočný Devín otvárame pre všetkých 3 220
  5. Ako často treba čistiť fasádu? Niektoré si vystačia samy 2 310
  6. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto? 2 158
  7. Hotely Falkensteiner: Letný raj na chorvátskom pobreží 2 043
  8. Letný literárny výber vložený v denníkoch SME a Korzár 1 500
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu