Za štvrťstoročie od odhalenia vírusu HIV zomrelo na AIDS už 25 miliónov ľudí. S diagnózou HIV pozitívny dnes žije takmer 40 miliónov ľudí, z toho 2,3 milióna detí. Slovenské štatistiky našťastie nie sú také hrozivé. So svojimi 183 HIV pozitívnymi sme niekde na konci smutného zoznamu. Aj keď odborníci odhadujú, že skutočné číslo bude asi desaťkrát vyššie, pretože mnohí o svojom probléme netušia alebo ho ignorujú a za lekárom nejdú.
Naša pozitívna štatistika nie je náhodná. Desaťročia, keď vo zvyšku sveta choroba raketovo rástla, sme žili v izolácii. A v prvých rokoch po revolúcii, keď aj k nám začali prenikať drogy, prostitúcia, migranti a naši ľudia začali viac cestovať, fungovala na Slovensku záchytná sieť epidemiologickej služby. Približne rovnako sú na tom aj Česi, na Ukrajine však počet prípadov nakazených vírusom prudko stúpa - evidujú tu 410 000 HIV pozitívnych. Skutočný boom choroby nás preto pravdepodobne len čaká.
Spôsob prenosu je známy
Pôvodne sa predpokladalo, že AIDS sa týka výhradne homosexuálnej komunity a narkomanov. S pribúdajúcimi prípadmi heterosexuálnych pacientov však odborníci zmenili názor. Ľudský vírus HIV, ktorý spôsobuje vážne ochorenie imunitného systému, sa prenáša prostredníctvom infikovanej krvi, pošvového sekrétu alebo spermiami. Preto najčastejšou cestou prenosu je pohlavný styk alebo orálne a iné druhy sexuálnych praktík, použitie kontaminovanej ihly v narkomanskom prostredí a v minulosti aj transfúzia krvi nakazeným krvným derivátom. HIV pozitívne matky však môžu infikovať svoje dieťa ešte počas tehotenstva cez placentu alebo materským mliekom pri dojčení. Infekcia sa neprenáša bežným kontaktom, podaním ruky, bozkom alebo pri kýchnutí. Tým sa zjednodušuje spôsob ochrany a znižuje sa riziko ochorenia.
Čo čaká nakazeného
Po infikovaní vírusom HIV nemá človek niekoľko týždňov žiadne príznaky. Asi po dvoch až troch mesiacoch sa infekcia prejaví problémami podobnými chrípke, ktoré spontánne zmiznú. V ďalšom období prebiehajú pomalé zmeny v imunitnom systéme, ktoré vyústia do zápalových ochorení pohlavných orgánov, pásového oparu či kvasinkovej infekcie úst. Človek môže citiť únavu, bolesti hrdla, kĺbov i svalov, mať horúčky, hnačky alebo zväčšené lymfatické uzliny, prípadne rapídne schudne. Je málo odolný aj proti všetkým infekciám, ktoré spôsobujú vírusy, baktérie, parazity alebo kvasinky. "V čase striedania období útlmu a výskytu nepríjemných príznakov, ktoré však vníma ako bežné zdravotné problémy, je človek nebezpečným zdrojom infekcie pre príležitostných i životných partnerov," hovorí Miloš Mokráš z kliniky infektológie a geografickej medicíny Fakultnej nemocnice na bratislavských Kramároch.
V priemere do desiatich rokov sa AIDS plne rozvinie. Vtedy sa už výrazne oslabený imunitný systém stáva bránou otvorenou všetkým ochoreniam. Títo pacienti často trpia pneumóniou, tuberkulózou, nádorovými ochoreniami jazyka, maternice, mozgu či kože.
Lekári hľadajú účinný liek
Pôvodne vedci zaradili AIDS medzi choroby nevyhnutne sa končiace skorou smrťou, štvrťstoročie výskumu však prinieslo istú nádej. Finančne nákladná antivírusová liečba dokáže predĺžiť život o desať až pätnásť rokov. Vírus síce časom získa odolnosť proti trojkombinácii liekov, ktorej skladbu treba počas liečby meniť, no ak je pacient disciplinovaný a dodrží určité zásady, môže žiť takmer nezmeneným štýlom života.
Rozhodneme sa sami
V minulosti, kým nebolo ochorenie AIDS pomenované a bola okolo neho informačná blokáda, došlo k prípadom infekcie, ktoré si ľudia nezavinili sami. Infikovali sa cez krvné banky pri transfúzii. Dnes sa už darcovia krvi testujú automaticky aj na vírus HIV. Nevedomky sa do problému dostávajú aj ľudia dôverujúci svojmu promiskuitnému partnerovi, ktorý prenesie nákazu domov. A absolútne nevinne sú v tom deti, ktoré získali AIDS od matky ešte pred narodením.
Dnes vieme, že AIDS je smrteľné ochorenie, ktoré ničí imunitný systém a jednotlivé orgány. A vieme, že sa dokážeme izolovať od nákazy bezpečným sexom či už monogamným štýlom života, alebo aspoň kondómom. Viac než zrozumiteľná alternatíva.
