Rádioaktivita a ionizujúce žiarenie je všade okolo nás. Ožarovaní sme kozmickým žiarením, rádionuklidmi prítomnými v zemskej kôre, vo vode, v rastlinách a z času na čas sa nevyhneme ani röntgenovému vyšetreniu.
Ročná efektívna dávka pre obyvateľa z prírodného rádiologického prostredia je 2,4 miliSievertu a z lekárskych vyšetrení 0,4 miliSievertu (Sievert je jednotka efektívnej dávky žiarenia). V priebehu roka sa na Slovensku uskutoční viac ako päť miliónov rádiodiagnostických vyšetrení. Počet vyšetrení sa však z roka na rok zvyšuje. Mnohých zaujíma, či sa môžeme dať röntgenovať donekonečna, alebo existuje norma, koľko röntgenových vyšetrení môže človek absolvovať, aby si nepoškodil zdravie.
Rozhodne lekár
Röntgenové či iné druhy žiarenia pomáhajú lekárovi určiť chorobu alebo spresniť diagnózu. "Lekár za svoje rozhodnutie berie na seba zodpovednosť. Každé röntgenové vyšetrenie musí odôvodniť. Keďže každé znamená pre pacienta určitú radiačnú záťaž, prínos vyšetrenia musí byť vyšší ako možné riziko s ním spojené," hovorí MUDr. Peter Gaál, hlavný odborník Úradu verejného zdravotníctva pre oblasť radiačnej ochrany.
Limity neexistujú
Podľa platných predpisov neexistuje limit ani norma, ktorá by určovala, koľko röntgenových vyšetrení môže človek ročne absolvovať. O tom, ako často a v akých odstupoch sa röntgenové vyšetrenia robia, rozhoduje lekár, takže pacient môže chodiť na röntgenovanie tak často, ako to vyžaduje jeho diagnóza.
Bunky odpovedia aj po rokoch
"Pri dodržiavaní správnych postupov je riziko poškodenia zdravia minimálne. Treba však používať ochranné pomôcky, ako sú zástery, chrániče štítnej žľazy, okuliare z oloveného skla. Dôležité je vymedziť pole žiarenia na vyšetrovaný orgán, poučiť pacienta a správne indikovať vyšetrenie. Zodpovednosť za veľkosť aplikovaných dávok majú rádiologickí asistenti, ktorí vyšetrenie robia," vysvetľuje MUDr. Gaál.
Nebezpečenstvo ionizujúceho žiarenia je v tom, že nebolí, neštípe, nemožno ho ochutnať ani zavoňať. Žiaľ, naše telo nedisponuje žiadnym detektorom alebo receptorom, ktorý by nás upozornil na možné nebezpečenstvo a našepkal, že na nás pôsobí ionizujúce žiarenie. Ale na bunkovej úrovni organizmus odpovedá a zaznamenáva, aké množstvo ionizujúceho žiarenia telo dostalo, takže bunky špecificky odpovedia. Biologické účinky žiarenia a ich negatívne vplyvy sa môžu objaviť až po rokoch najmä v orgánoch, kde je vyššia aktivita delenia buniek. Väčšinou ide o pohlavné bunky a krvotvorné orgány. "Okrem priamych účinkov, pri ktorých sa môžu poškodiť niektoré orgány a organové systémy, röntgenové žiarenie môže vyvolať aj genetické poškodenie, ktoré sa môže preniesť na ďalšie potomstvo. Typickým príkladom vrodených vývojových chýb je rozštep pery, rozštep podnebia, znížené IQ a podobne."
V tehotenstve s röntgenom opatrne
Môže sa pri röntgenovom vyšetrení poškodiť plod? "Ťarchavosť nie je absolútnou kontraindikáciou pre röntgenové vyšetrenie," hovorí odborník. "Každé vyšetrenie však musí byť veľmi prísne indikované a odôvodnené. Nesmú sa robiť vyšetrenia, ktoré sa dajú odložiť. Robia sa iba akútne. Plod je na účinok röntgenového žiarenia citlivejší ako dospelý organizmus, preto ho musíme chrániť. Stane sa, že žena, ktorá netuší, že je tehotná, sa podrobí napríklad röntgenovému vyšetreniu zubov. V takomto prípade zistíme dávku žiarenia a podľa toho konáme."
Ak je úroveň žiarenia do 20 miliSievertov, je vyšetrenie pre plod bez rizika. Do 50 miliSievertov je relatívne nízke riziko poškodenia plodu. Od 100 do 200 miliSievertov môže dôjsť k zdvojnásobeniu spontánneho rizika vývoja plodu. Pacientku je lekár povinný o všetkom podrobne informovať. Mal by zvážiť aj psychologický aspekt, pretože tehotné ženy sa všeobecne takéhoto vyšetrenia veľmi obávajú.
Rôzne druhy röntgenu
Nedá sa jednoznačne povedať, ktoré z röntgenových vyšetrení je najnebezpečnejšie. Vyšetrenie hrudníka sa napríklad robí niekoľkými spôsobmi a z toho vyplývajú rozdielne dávky žiarenia. Pri vyšetrení počítačovou tomografiou (CT) sú dávky žiarenia dokonca trikrát vyššie. Prísne sa zvažuje aj mamografické vyšetrenie ženských prsníkov, pretože mliečna žľaza je veľmi citlivá na účinky ionizujúceho žiarenia. U žien nad 40 rokov bez klinických ťažkostí sa odporúčajú iné typy vyšetrenia, napríklad sonografické či palpačné vyšetrenie. Ženy s hmatateľným nálezom alebo s klinickým podozrením na karcinóm či ženy s genetickým predpokladom tohto druhu onkologických problémov, by však mamografické diagnostické vyšetrenie absolvovať určite mali.
Autor: med
