Ochorenie vyvoláva baktéria Clostridium tetani, ktorá sa do tela dostane zväčša narušenou kožou. Baktériám sa najlepšie darí v prostredí s nedostatkom kyslíka, ako sú chronické rany alebo nedokrvené končatiny. Tam majú ideálne podmienky na produkciu toxínu, ktorý sa potom veľmi rýchlo rozšíri prostredníctvom krvného obehu až k nervovým zakončeniam motorických nervov a odtiaľ do centrálneho nervového systému. Toxín spôsobuje dráždivosť nervových vlákien. Dôsledkom sú kŕče svalového tkaniva, ktoré prehnane reaguje na bežné podnety, či už dotyk, zvuk alebo svetlo.
Inkubačná lehota je jeden až päť týždňov. Niekedy sa však môžu prvé príznaky dostaviť až po pätnástich týždňoch, čím sa znižuje šanca na vyliečenie.
Prvými príznakmi sú nepokoj, poruchy spánku a kŕče žuvacieho svalstva (trizmus), ktoré znemožňujú prehĺtanie. Človek má pocit miernej tuhosti svalstva tela, neochotne sa obracia či otáča. Kŕče sa začnú najprv objavovať sporadicky, neskôr častejšie. Dochádza k výraznému poteniu, stúpaniu krvného tlaku a zrýchleniu srdcovej frekvencie.
„Keďže ide o zápalové ochorenie, môže tetanus sprevádzať aj horúčka,“ hovorí profesor Pavol Traubner, prednosta 1. neurologickej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave. „A niektorí pacienti majú problém so spontánnym únikom moču a stolice. Najväčšou traumou sú však bolestivé kŕče trupového svalstva, ktoré chrbticu zvyčajne neprirodzene ohnú. Hrozí prasknutie stavcov, porušenie miechy a napokon ochrnutie, ktoré môže byť smrteľné. Smrť niekedy spôsobí aj infarkt vyvolaný týmto výnimočným stavom organizmu.“
Najčastejšie však tragický koniec nastáva pri kŕčoch dýchacieho svalstva, ktoré znemožnia pacientovi dýchať.
Infikovanie však nemusí mať vždy tragický záver. „Pamätám si pacienta, ktorého sme napriek vážnemu stavu vyliečili. Bol to muž v strednom veku, u ktorého tetanus zistili včas,“ spomína profesor Traubner.
Pacient, ako v prípade každého zápalu, dostáva antibiotiká a lieky na utlmenie kŕčov. Počas liečby ho treba sústavne sledovať, či mu fungujú všetky životne dôležité funkcie, najmä dýchanie.
Ako sa brániť
Najlepší spôsob, ako sa tetanu vyhnúť, je pravidelné očkovanie. Látku proti tetanu získali odborníci už v roku 1926 a spojenci ju využívali počas druhej svetovej vojny na ochranu svojich vojakov. Očkovanie vyriešilo problém v Európe a na Slovensku v sedemdesiatych rokoch minulého storočia.
Očkovacia látka anatoxín vytvorí v organizme imunitnú bariéru. Tri dávky základného očkovania dostávajú deti ešte v prvom roku života, preočkované sú v treťom, šiestom a trinástom roku.
Zaočkovanosť detskej populácie proti tetanu sa na Slovensku pohybuje nad 99 percentami. V dospelosti sa odporúča opakovať očkovanie každých desať až pätnásť rokov, treba ho u ošetrujúceho lekára zaznamenať. Každé protitetanové očkovanie plne hradia zdravotné poisťovne.
Počet zaočkovaných je neznámy
V dospelosti je očkovanie proti tetanu dobrovoľné, preto Úrad verejného zdravia úroveň o preočkovanoti dospelých proti tetanu nesleduje.
Počet zaočkovaných je možné zistiť z údajov o spotrebe očkovacích látok poskytnutých Štátnym ústavom kontroly liečiv. V roku 2006 sa spotrebovalo asi 268-tisíc dávok očkovacej látky.
Ochorenie na tetanus sa na Slovensku naposledy vyskytlo začiatkom marca v Prešovskom kraji, kde mu podľahla 73-ročná žena, o ktorej prípade informovala agentúra TASR. Príčinou bola otvorená zlomenina zápestia. Nie je známe, kedy bola pacientka naposledy očkovaná.
