Ortuť je jediný kov, ktorý si za normálnych atmosférických podmienok zachováva kvapalný stav. Pretože má veľké povrchové napätie, nevsiakne do koberca ani do iného podkladu, ale rozleje sa do sploštených kvapiek. Jedovaté výpary môžu preniknúť do organizmu nielen vdychovaním, ale aj kožou. V závislosti od dĺžky a spôsobu pôsobenia ortuti rozoznávame dlhodobú a akútnu otravu.
Dlhodobá otrava
Dlhodobo môžu byť ortuti vystavení ľudia pracujúci v nebezpečných prevádzkach. Problém však môžu spôsobiť aj guľôčky ortuti, ktoré sa po rozbití teplomeru zakotúľajú pod posteľ a odparujú sa. Ortuť sa pri vdychovaní dostáva až do pľúc a pri dlhodobom pôsobení môže spôsobiť ich zlyhanie.
„Pomalá dlhodobá intoxikácia pôsobí aj na nervový systém, najmä periférne nervy a mozog, a môže ich poškodiť. Človek má vtedy problémy s nekoordinovanými pohybmi a trasmi podobne ako pri Parkinsonovej chorobe,“ vysvetľuje Jindra Holíková, vedúca odboru hygieny životného prostredia Regionálneho úradu verejného zdravia v Bratislave. Typické sú aj poruchy spánku, strata pamäti, nižšia schopnosť koncentrácie, podráždenosť, vypadávanie vlasov i depresie.
Organizmus s touto toxickou látkou bojuje a snaží sa jej zbaviť, preto pri dlhodobej toxikácii môžu byť postihnuté aj obličky a tráviaci trakt. Niekomu ortuť poškodí štítnu žľazu alebo pečeň.
„Ťažko odhadnúť, kedy sa to stane - u niektorých pacientov v priebehu niekoľkých mesiacov, u iných až po rokoch expozície ortuti. Čas, ktorý organizmus potrebuje na vyčistenie, je individuálny. Menej odolní sú pacienti s poruchami obličiek, či už vrodenými alebo zápalovými, alebo tí, ktorí majú poškodenú pečeň napríklad po infekčnej žltačke. Schopnosť ich organizmu vyrovnať sa s toxickou látkou sa výrazne znižuje, preto ani nemôžu pracovať v prevádzkach, kde môžu byť v kontakte s ortuťou.“
Akútna otrava
Pri akútnej otrave, keď do organizmu rýchlo prenikne vysoká koncentrácia ortuti, má človek v ústach chuť kovu, bolí ho brucho, je malátny a môže vracať. Príznaky však závisia od cesty vstupu toxickej látky do organizmu. „Ak by niekto omylom ortuť prehltol, dostane hnačku. Z ortuti ako málo rozpustného kovu sa vstrebáva len minimálne množstvo a telo ho takýmto dramatickým spôsobom rýchlo vylúči. Väčším rizikom sú však zlúčeniny, napríklad chlorid ortuťnatý, ktorý sa používal pri výrobe niektorých prípravkov určených pre poľnohospodárstvo,“ vysvetľuje doktorka Holíková.
Ortuť sa však môže pri manipulácii dostať do tela aj cez kožu, najmä ak má človek mastné ruky, pretože je rozpustná v tukoch. Krvou sa rozšíri aj do nervového systému a napokon sa ukladá v mozgu. Ortuť v červených krvinkách a cievnom systéme sa spoľahlivo zistí analýzou vlasov a nechtov.
Pri kontakte s väčším množstvom ortuti sa môže človek hlavne nadýchať koncentrovanej dávky toxických pár, ktoré prenikajú cez sliznicu a spôsobujú akútne zápaly dýchacích ciest a najmä pľúc. I v tomto prípade hrozí zlyhanie orgánu a smrť. Podľa doktorky Holíkovej: „Pri vylučovaní ortuti platí princíp biologického polčasu. V priebehu asi 40 dní sa vyplaví výlučkami polovica dávky a na zbavenie sa zvyšku potrebuje organizmus niekoľko ďalších rokov.“ No pri masívnom prieniku veľkej dávky do organizmu môže toxická látka spôsobiť aj smrť. Ohrození sú, samozrejme, starší ľudia, deti, najmä menšie, ľudia s poškodenou pečeňou alebo obličkami a s oslabeným imunitným systémom.
Zdroje nákazy: meracie prístroje, skládky
Príznaky dlhodobej otravy: strata koncetrácie a pamäte, poruchy spánku, nekoordinované pohyby, podráždenosť, vypadávanie vlasov, depresie, zápaly dýchacích ciest
Príznaky akútnej otravy: hnačka, bronchitída, zápal pľúc
Ortuť poškodzuje: mozog, periférne nervy, pľúca, obličky, pečeň
