Prírodným zdrojom tohto kovu je rumelka, minerál s krvavočervenými škvrnami. V minulosti sa ťažila v strednej Európe a v Kirgizsku, kde práca v ortuťových baniach spôsobovala baníkom vážne zdravotné problémy.
V stredoveku priťahovala ortuť najmä alchymistov, ktorí hľadali, ako ju premeniť na zlato. Dvadsiate storočie prinieslo vynálezy, ktoré využívali vlastnosti tohto kovu. Ortuť sa aplikovala do rôznych meracích prístrojov, barometrov, vákuových čerpadiel, teplomerov a ortuťovo-kremenných lámp.
Používala sa pri výrobe zrkadiel a na pozlacovanie, využitie našla aj v zubnom lekárstve alebo v analytickej chemickej metóde - polarografii. Zlúčeniny ortuti sa uplatnili pri výrobe rozbušiek a elektród.
