rgických reakcii.
Diskusie o tom, akú úlohu by malo hrať mlieko vo výžive, prebiehajú už niekoľko desaťročí. Hoci lekári a odborníci v snahe upozorniť na dôležitosť jeho konzumácie iniciovali už v roku 1957 vyhlásenie Medzinárodného dňa mlieka, ktorý pripadol na 26. mája, v nasledujúcich desaťročiach nezaháľali ani jeho odporcovia.
"Dodnes som sa nestretla s negatívnym názorom na mlieko, ktorý by bol podložený serióznym komplexným výskumom. Väčšina námietok boli vyňaté z kontextu a predstavovala skôr extrémne postoje," hovorí Katarína Babinská z Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá sa ako odborník na výživu zaoberá aj problematikou mlieka. "Samozrejme, ako všade, i tu platí zásada, že nič netreba preháňať. Aj mlieko a mliečne výrobky treba konzumovať v rozumnom množstve."
V minulosti neprajníci argumentovali možnosťou nákazy. Pred zavedením moderných technológií bolo totiž práve mlieko niekedy zdrojom tuberkulózy či listeriózy, infekcie nebezpečnej najmä pre vývin plodu v matkinom tele. V súčastnosti, keď sa úskostlivo dbá o hygienu sa pasterizáciou problém eliminoval. Ako pre ČTK uviedla Alžbeta Béderová, vedúca Poradne zdravia pri Regionálnom úrade zdravotníctva v Bratislave: "V mlieku sa po pasterizácii zničí 99,5 percenta baktérií, ale ostáva v ňom dostatok výživných látok. A mliečne bielkoviny využije organizmus vo svoj prospech takmer stopercentne."
Niektorí kritici konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov poukazujú na ďalší problém - zahlieňovanie organizmu. Hlien využívajú mikroorganizmy ako stavebný materiál na vytváranie opuzdrených infekčných ložísk. "Na spochybnenie významu mlieka vo výžive sa zvyknú uvádzať takéto názory. Žiadna kvalifikovaná odborná štúdia však ani jeden z nich nepodporila," tvrdí doktorka Babinská.
Vegetariáni preferujú strukoviny
Mlieko je okrem vitamínov tiež zdrojom vápnika, ktorý zodpovedá za dobrý vývoj a stav kostí. Deťom, ktorým nechutí, sa viac kazia zuby a môžu mať neskôr problémy s pohybovým aparátom. Aj v dospelosti by sme ho mali konzumovať denne aspoň vo forme mliečnych výrobkov, aby sme predchádzali osteoporóze, čiže rednutiu kostí, ktorá má za následok vážne zlomeniny dolných končatín.
"Oponenti živočíšnej stravy tvrdia, že adekvátnym zdrojom vápnika sú aj strukoviny, orechy, brokolica a iná zelenina. No vápnik živočíšneho pôvodu sa ľahšie vstrebáva, a preto ho organizmus lepšie využije," dopĺňa doktorka Babinská. "Ak si chcú vegetariáni zabezpečiť plnohodnotný prísun živín, musia mať jedálny lístok starostlivo zostavený, dostatočne vyvážený a pestrý. Zďaleka nie všetci sú však v tomto smere vzdelaní či správne informovaní a potom robia chyby. Neraz, žiaľ, práve v súvislosti s výživou svojich detí, ktoré možno k svojmu životu nepotrebujú červené mäso, ale mlieko a vajcia by v ich týždennej skladbe potravín chýbať nemali."
Alergici to majú ťažšie
Vyhýbať mlieku by sa mali ľudia s alergickou reakciou, ktorá je odpoveďou imunitného systému na prítomnosť jedného alebo viacerých proteínov v mlieku. Alergia na mliečnu bielkovinu postihuje asi tri percentá ľudí, najmä detí. Vtedy sa hľadá iný zdroj bielkovín a kravské mlieko sa vylúči úplne. Až 14 percent populácie má negatívne reakcie na mliečny cukor čiže laktózu. Podľa doktorky Béderovej zo zdrojov ČTK: "Neznášanlivosť laktózy sa prejavuje nadúvaním, kŕčmi v bruchu a hnačkami rôzneho stupňa. Títo ľudia sa však nemusia definitívne zriecť mliečnych výrobkov. V jogurtoch, acidofilnom mlieku, zakysanke, ale aj v syroch sa laktóza znižuje kvasením a prítomný enzým laktáza rozkladá jej zvyšky."
Problémy môžu mať aj alergici na peľ. Mlieko je totiž silný alergén a v období peľovej aktivity môže jeho konzumácia zdravotný stav mierne zhoršovať.
Treba skúsiť kozie mlieko
Pri intolerancii organizmu na kravské mlieko môže byť alternatívou kozie, ktoré má všetky potrebné látky, ale výrazne odlišné chuťové vlastnosti a niektorí alergici ho vďaka ľahšej stráviteľnosti znášajú lepšie. Nie je to však pravidlom, treba to vyskúšať. Pri jeho konzumácii sa však podobne ako v prípade ovčieho mlieka zvyšuje riziko nákazy choroboplodnými zárodkami, pretože dodávateľmi sú hlavne malí chovatelia. Dôležité je preto, aby toto mlieko bolo prevarené a zvieratá mal pod dohľadom veterinár.
Stačia sójové nápoje?
Trh ponúka rad výrobkov, po ktorých ako náhrade klasického mlieka siahajú vegetariáni a alergici. "Mlieko je produktom mliečnej žľazy cicavca. Všetky sójové a obilninové takzvané mlieka, ktoré to skutočné pripomínajú najmä vzhľadom, by sa mali skôr označovať ako nápoje," hovorí doktorka Babinská.
Často nie sú ani adekvátnym zdrojom vápnika. O ten je obohatené dojčenské mlieko a len niektoré druhy sójových mliek, preto si treba vždy podrobne preštudovať informácie na obale.
Čo v mlieku nájdeme
Bielkoviny obsahujú aminokyseliny potrebné na stavbu a udržiavanie ľudského organizmu.
Sú súčasťou hormónov a enzýmov, ktorých nedostatok môže zapríčiniť slabé vyvinutie svalovej hmoty a poruchy rastu.
Mliečny cukor čiže laktóza je ľahko stráviteľný mliečny sacharid a výborný zdroj energie. Ovplyvňuje vývoj mozgu a nervových tkanív, reguláciu telesnej teploty i črevnú mikroflóru.
Mliečny tuk je ľahko stráviteľný a dobre sa vstrebáva. Deťom do 3 rokov sa neodporúča dávať odtučnené mlieko, pretože by prichádzali o cenné vitamíny A, D, E a K rozpustné v tuku plnotučného mlieka.
Minerálne látky ako vápnik, fosfor sú podstatné pre stavbu kostí a chrupu.
Z mlieka získava organizmus až 56 percent dennej dávky vápnika, zatiaľ čo zo zeleniny alebo obilnín asi 10 percent.
Vitamíny E a A sú dôležité pre dobrý zrak, vlasy a nechty, normálny rast a odolnosť proti infekciám. Prítomné vitamíny skupiny B priaznivo ovplyvňujú srdcovú činnosť a nervový systém.
