enie kladie vysoké nároky na termoregulačné, resp. adaptačné mechanizmy organizmu. Keď sú málo výkonné a nepružné (napríklad pre chronické či akútne ochorenie, vyšší vek, stres, veľkú psychickú alebo fyzickú a psychickú námahu), nevedia dostatočne zvládať záťaž spôsobenú počasím, čo sa prejaví zvýšením rôznych zdravotných ťažkostí. Na jeseň sa navyše redukuje množstvo slnečného svitu, čo nepriaznivo vplýva na náladu, vyvoláva skleslosť a únavu až depresívne stavy.
Zvyšujúca sa chladová záťaž hrá svoju úlohu pri chorobách z nachladnutia. Značný podiel na frekvencii chorôb dýchacieho systému má aj znečistenie ovzdušia, kde sa meteorologické faktory uplatňujú nepriamo - pri inverzii, ktorá sa v jesennom období vyskytuje často a vo väčšom rozsahu. Na jeseň tiež pozorujeme vzostup ťažkostí pri vredovej chorobe žalúdka a dvanástnika. V semtembri a októbri prichádza maximum zhoršenia astmatických ťažkostí. Choroby srdca a ciev vykazujú maximum skôr v zimnom období, prípadne na jar. Jesenné obdobie je nepríjemné aj pre diabetikov, vtedy sa výrazne zhoršujú ich zdravotné ťažkosti.
RNDr. Zlata Čabajová
