SME
Piatok, 17. september, 2021 | Meniny má OlympiaKrížovkyKrížovky

Slovensko nemá s ozónom problémy

Vyššia koncentrácia ozónu môže spôsobiť problémy s dýchaním či oslabenie imunitného systému organizmu. Zaznamenávajú ju v Prievidzi, Hnúšti, Žiari nad Hronom či na niektorých miestach Bratislavy, ani tam však neprekračuje normy Európskej únie.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - REUTERS)

Ozón je látka so silnými oxidačnými vlastnosťami, ktorá útočí na bunky organizmu. Ide o trojmolekulový kyslík s dvojitým účinkom. "Ten dobrý vytvára v stratosfére bariéru proti nebezpečnému žiareniu a účinne ho filtruje. Ten zlý sa koncentruje v dolnej vrstve atmosféry vďaka zvyšujúcemu sa výskytu oxidu dusičitého a iných splodín znečisťujúcich prostredie človeka," povedala Jindra Holíková, vedúca odboru hygieny životného prostredia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave.

Skryť Vypnúť reklamu

Nevyhnutná podmienka života

Ozón sa v stratosfére vyskytuje hlavne vo výške 18 až 25 kilometrov. Ak by bol koncentrovaný, vytvoril by trojmilimetrovú vrstvu, v skutočnosti je vo vyšších vrstvách atmosféry rozptýlený. "Nebyť ozónu, na tejto planéte neexistuje nič, ani len vírus. Bez tejto látky by jednoducho nebolo života," hovorí Zlata Čabajová, odborníčka na biometeorológiu. "Ozón totiž úspešne pohlcuje najagresívnejšie slnečné žiarenie - UVC lúče, ktoré dokážu všetko zničiť. A obmedzuje tiež silu UVB žiarenia, ktoré spôsobuje spálenie pokožky a podieľa sa aj na vzniku rakoviny a očného zákalu." Nie náhodou sa preto horské slnko, produkujúce podobný typ žiarenia, využíva aj na dezinfekciu operačných sál a iných zdravotníckych priestorov, kde si práca vyžaduje vysoko sterilné prostredie.

Skryť Vypnúť reklamu

V súvislosti s ozónovou dierou sa často spomína aj problém rakoviny kože. Dermatológovia už niekoľko rokov upozorňujú na škodlivé vplyvy prehnaného opaľovania za takýchto zhoršujúcich sa podmienok. Podľa doktorky Čabajovej: "I menšie zmeny atmosférickej situácie majú ďalekosiahle dôsledky na zdravie človeka. Odborníci odhadujú, že pri päťpercentnom úbytku ozónu sa výskyt rakoviny kože zvýši o desať percent."

Dráždenie dýchacích ciest

Asi päť percent z celkového množstva ozónu sa nachádza blízko zeme. Sústreďuje sa tu najmä v letných mesiacoch pre rozklad oxidov dusíka. Vyskytuje sa hlavne vo veľkomestách s hustou premávkou. Spôsobiť môže dráždenie očí, nosa a hrdla, prípadne bolesti hlavy a pocit tlaku na prsiach. Podľa doktorky Holíkovej: "Obzvlášť ohrození sú alergici a astmatici, ktorým môže zvýšená koncentrácia ozónu vyvolať záchvat. K citlivým skupinám populácie patria aj malé deti, tehotné ženy, starí ľudia i osoby s chronickými ochoreniami dýchacieho a srdcovo-cievneho systému."

Skryť Vypnúť reklamu

Pri zvýšených koncentráciách, čiže letnom smogu, sa preto odporúča vyskytovať sa vonku čo najmenej. Vtedy je vhodné aj obmedziť športové aktivity a namáhavú fyzickú prácu, ako aj fajčenie, voľné spaľovanie a prácu s farbami a lepidlami.

Aj na Slovensku platí norma Európskej únie, podľa ktorej nemôže výskyt ozónu v priebehu osem hodín prekročiť 120 miligramov na kubický meter počas viac ako 25 dní v roku. V skutočnosti sa táto hranica dosiahne maximálne len počas troch dní. Medzi problematické lokality s vyššou koncentráciou prízemného ozónu patria Vlčince, Prievidza, Hnúšťa, Stará Lesná, Žiar nad Hronom, Senica a Mamateyova ulica alebo Trnavské mýto v Bratislave.

Rizikové pracoviská

Zdrojom ozónu môže byť aj zariadenie, kde dochádza k elektrickým výbojom. Napríklad solárium alebo kopírka. Keďže problematická je len dlhodobá expozícia, ohrození nie sú klienti, ale skôr zamestnanci prevádzok, kde sa nachádza viac podobných zariadení a najmä v prostredí, kde sa nedbá na odvetrávanie škodlivých látok. "Pri dlhodobom vplyve prízemného ozónu na organizmus sa môžu u takéhoto človeka vyskytnúť zápalové zmeny na pľúcach, i pokles ich vitálnej kapacity a pre zníženie imunity aj zvýšený počet dýchacích ochorení," dopĺňa doktorka Holíková.

Ozónová diera sa začína zoceľovať

Ozónový obal Zeme narušil človek vďaka freónom a halónom, ktoré sa začali vyrábať v tridsiatych rokoch minulého storočia, a ktoré sa chemickou reakciou podieľajú na rozpade ozónových molekúl. O vzniku ozónovej diery, ktorá je charakterizovaná poklesom ozónu v stratosfére, sa začalo hovoriť v sedemdesiatych rokoch a na prelome storočí mala deštrukcia už obrovské rozmery - diera bola až dvakrát väčšia, ako je rozloha Antarktídy.

Najtenšiu vrstvu dosahuje ozón v letnom období, keď sa treba priamemu slnečnému žiareniu radšej vyhýbať. A rovnako nebezpečné je podceňovať ochranu pri pobyte na slnku v horských oblastiach aj na jar.

Meraním a vyhodnocovaním údajov o výskyte ozónu v stratosfére sa na Slovensku zaoberá špeciálna stanica Slovenského hydrometeorologického ústavu umiestnená v Gánovciach pri Poprade. Podľa jej pracovníka doktora Miroslava Chmelíka: "Problém deštrukcie ozónovej vrstvy rezonoval najmä v polovici deväťdesiatych rokov. Dnes však máme už situáciu stabilizovanú, proces poklesu hladiny ozónu sa spomalil. V našich miernych zemepisných šírkach sa problém neprehlbuje, skôr registrujeme nárast množstva ozónu a dokonca aj na problematickej južnej pologuli sa zaznamenáva úbytok škodlivých látok, ktoré ozónovú vrstvu narúšali. Aj keď merania v Antarktíde, kde bol problém ozónovej diery najvýraznejší, nie sú celkom ukončené, môžeme konštatovať, že proces ozdravovania sa už naštartoval. No návrat ozónovej vrstvy do pôvodného stavu potrvá ešte desaťročia."

Dôležité fakty o ozóne

  • ako vrstva stratosféry chráni našu kožu pred ultrafialovým žiarením,
  • prízemný ozón je jedovatý plyn, ktorý ohrozuje zdravie ľudí, zvierat a má škodlivé účinky aj na rastliny,
  • je ťažší ako vzduch, vo vode málo rozpustný, so silnými oxidačnými účinkami, jeho výskyt v prízemných vrstvách rastie s koncentráciou oxidov dusíka v ovzduší,
  • pri vystavení vysokej dávke môže poškodiť dýchacie cesty a pľúca
  • znížiť obsah oxidov dusíka a uhľovodíkov v ovzduší a tým aj hladinu ozónu je ťažké najmä v mestách s hustou premávkou, preto jedinou ochranou je okamžite informovať ľudí o zvýšenom výskyte tejto škodlivej látky, aby sa mohli správať primerane nebezpečnej situácii.
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Primár

Inzercia - Tlačové správy

  1. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí
  2. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  3. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  4. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu
  5. Slovenský orloj – svetová atrakcia
  6. Kanceláriám ešte neodzvonilo
  7. Predplaťte si SME.sk s garanciou vrátenia peňazí
  8. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér
  9. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých?
  10. Tam, kde sa ľahko verí na zázraky
  1. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  2. Poznáme slovenské cesty s najkrajším výhľadom!
  3. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  4. Mototechna tento rok predala už vyše 8 tisíc zánovných áut
  5. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  6. Takto dokážu aj vaše peniaze zlepšiť život na našej planéte
  7. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet
  8. Profesionáli vedia, o čo ide. Ako si vybrať OZV a nepopáliť sa?
  9. Pápež František požehnal základný kameň novej nemocnice
  10. Ašot Haas v Bratislave: Nenechajte si ujsť umelecký zážitok
  1. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých? 6 580
  2. Maldivy, Maurícius či Mexiko sú na dosah jediným letom 6 455
  3. Slovenský orloj – svetová atrakcia 5 088
  4. Radosť zachytiť tieto krásne krivky 4 203
  5. Prehľad bratislavských komunít. Čo všetko sa dá robiť so susedmi 2 078
  6. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 2 053
  7. Mayo Galuška praží extra kávu, oligarcha Hodorovský je Mr. Krach 2 021
  8. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 1 850
  9. Uznávané štúdio oživilo zanedbané štvrte. Prišlo do Bratislavy 1 810
  10. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 1 781
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Dušan Kováčik prichádza na pojednávanie.

Prokurátor navrhuje Kováčikov minimálne 13-ročný nepodmienečný trest.


6 h
Nataša Holinová

V prebiehajúcich justičných vojnách nám chýbajú nájomné byty.


16m
Kritický pohľad Michala Havrana.

Rokuješ s Dubajčanmi o investičných príležitostiach, robíš kampane, zadávaš kampane, dávaš rozkopávať cesty.


15. sep
Boris Kollár.

Kollár ostro kritizoval koaličných partnerov.


a 2 ďalší 2 h
Skryť Zatvoriť reklamu