SME
Nedeľa, 24. január, 2021 | Meniny má TimotejKrížovkyKrížovky

Slovensko nemá s ozónom problémy

Vyššia koncentrácia ozónu môže spôsobiť problémy s dýchaním či oslabenie imunitného systému organizmu. Zaznamenávajú ju v Prievidzi, Hnúšti, Žiari nad Hronom či na niektorých miestach Bratislavy, ani tam však neprekračuje normy Európskej únie.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - REUTERS)

Ozón je látka so silnými oxidačnými vlastnosťami, ktorá útočí na bunky organizmu. Ide o trojmolekulový kyslík s dvojitým účinkom. "Ten dobrý vytvára v stratosfére bariéru proti nebezpečnému žiareniu a účinne ho filtruje. Ten zlý sa koncentruje v dolnej vrstve atmosféry vďaka zvyšujúcemu sa výskytu oxidu dusičitého a iných splodín znečisťujúcich prostredie človeka," povedala Jindra Holíková, vedúca odboru hygieny životného prostredia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave.

Skryť Vypnúť reklamu

Nevyhnutná podmienka života

Ozón sa v stratosfére vyskytuje hlavne vo výške 18 až 25 kilometrov. Ak by bol koncentrovaný, vytvoril by trojmilimetrovú vrstvu, v skutočnosti je vo vyšších vrstvách atmosféry rozptýlený. "Nebyť ozónu, na tejto planéte neexistuje nič, ani len vírus. Bez tejto látky by jednoducho nebolo života," hovorí Zlata Čabajová, odborníčka na biometeorológiu. "Ozón totiž úspešne pohlcuje najagresívnejšie slnečné žiarenie - UVC lúče, ktoré dokážu všetko zničiť. A obmedzuje tiež silu UVB žiarenia, ktoré spôsobuje spálenie pokožky a podieľa sa aj na vzniku rakoviny a očného zákalu." Nie náhodou sa preto horské slnko, produkujúce podobný typ žiarenia, využíva aj na dezinfekciu operačných sál a iných zdravotníckych priestorov, kde si práca vyžaduje vysoko sterilné prostredie.

Skryť Vypnúť reklamu

V súvislosti s ozónovou dierou sa často spomína aj problém rakoviny kože. Dermatológovia už niekoľko rokov upozorňujú na škodlivé vplyvy prehnaného opaľovania za takýchto zhoršujúcich sa podmienok. Podľa doktorky Čabajovej: "I menšie zmeny atmosférickej situácie majú ďalekosiahle dôsledky na zdravie človeka. Odborníci odhadujú, že pri päťpercentnom úbytku ozónu sa výskyt rakoviny kože zvýši o desať percent."

Dráždenie dýchacích ciest

Asi päť percent z celkového množstva ozónu sa nachádza blízko zeme. Sústreďuje sa tu najmä v letných mesiacoch pre rozklad oxidov dusíka. Vyskytuje sa hlavne vo veľkomestách s hustou premávkou. Spôsobiť môže dráždenie očí, nosa a hrdla, prípadne bolesti hlavy a pocit tlaku na prsiach. Podľa doktorky Holíkovej: "Obzvlášť ohrození sú alergici a astmatici, ktorým môže zvýšená koncentrácia ozónu vyvolať záchvat. K citlivým skupinám populácie patria aj malé deti, tehotné ženy, starí ľudia i osoby s chronickými ochoreniami dýchacieho a srdcovo-cievneho systému."

Skryť Vypnúť reklamu

Pri zvýšených koncentráciách, čiže letnom smogu, sa preto odporúča vyskytovať sa vonku čo najmenej. Vtedy je vhodné aj obmedziť športové aktivity a namáhavú fyzickú prácu, ako aj fajčenie, voľné spaľovanie a prácu s farbami a lepidlami.

Aj na Slovensku platí norma Európskej únie, podľa ktorej nemôže výskyt ozónu v priebehu osem hodín prekročiť 120 miligramov na kubický meter počas viac ako 25 dní v roku. V skutočnosti sa táto hranica dosiahne maximálne len počas troch dní. Medzi problematické lokality s vyššou koncentráciou prízemného ozónu patria Vlčince, Prievidza, Hnúšťa, Stará Lesná, Žiar nad Hronom, Senica a Mamateyova ulica alebo Trnavské mýto v Bratislave.

Rizikové pracoviská

Zdrojom ozónu môže byť aj zariadenie, kde dochádza k elektrickým výbojom. Napríklad solárium alebo kopírka. Keďže problematická je len dlhodobá expozícia, ohrození nie sú klienti, ale skôr zamestnanci prevádzok, kde sa nachádza viac podobných zariadení a najmä v prostredí, kde sa nedbá na odvetrávanie škodlivých látok. "Pri dlhodobom vplyve prízemného ozónu na organizmus sa môžu u takéhoto človeka vyskytnúť zápalové zmeny na pľúcach, i pokles ich vitálnej kapacity a pre zníženie imunity aj zvýšený počet dýchacích ochorení," dopĺňa doktorka Holíková.

Ozónová diera sa začína zoceľovať

Ozónový obal Zeme narušil človek vďaka freónom a halónom, ktoré sa začali vyrábať v tridsiatych rokoch minulého storočia, a ktoré sa chemickou reakciou podieľajú na rozpade ozónových molekúl. O vzniku ozónovej diery, ktorá je charakterizovaná poklesom ozónu v stratosfére, sa začalo hovoriť v sedemdesiatych rokoch a na prelome storočí mala deštrukcia už obrovské rozmery - diera bola až dvakrát väčšia, ako je rozloha Antarktídy.

Najtenšiu vrstvu dosahuje ozón v letnom období, keď sa treba priamemu slnečnému žiareniu radšej vyhýbať. A rovnako nebezpečné je podceňovať ochranu pri pobyte na slnku v horských oblastiach aj na jar.

Meraním a vyhodnocovaním údajov o výskyte ozónu v stratosfére sa na Slovensku zaoberá špeciálna stanica Slovenského hydrometeorologického ústavu umiestnená v Gánovciach pri Poprade. Podľa jej pracovníka doktora Miroslava Chmelíka: "Problém deštrukcie ozónovej vrstvy rezonoval najmä v polovici deväťdesiatych rokov. Dnes však máme už situáciu stabilizovanú, proces poklesu hladiny ozónu sa spomalil. V našich miernych zemepisných šírkach sa problém neprehlbuje, skôr registrujeme nárast množstva ozónu a dokonca aj na problematickej južnej pologuli sa zaznamenáva úbytok škodlivých látok, ktoré ozónovú vrstvu narúšali. Aj keď merania v Antarktíde, kde bol problém ozónovej diery najvýraznejší, nie sú celkom ukončené, môžeme konštatovať, že proces ozdravovania sa už naštartoval. No návrat ozónovej vrstvy do pôvodného stavu potrvá ešte desaťročia."

Dôležité fakty o ozóne

  • ako vrstva stratosféry chráni našu kožu pred ultrafialovým žiarením,
  • prízemný ozón je jedovatý plyn, ktorý ohrozuje zdravie ľudí, zvierat a má škodlivé účinky aj na rastliny,
  • je ťažší ako vzduch, vo vode málo rozpustný, so silnými oxidačnými účinkami, jeho výskyt v prízemných vrstvách rastie s koncentráciou oxidov dusíka v ovzduší,
  • pri vystavení vysokej dávke môže poškodiť dýchacie cesty a pľúca
  • znížiť obsah oxidov dusíka a uhľovodíkov v ovzduší a tým aj hladinu ozónu je ťažké najmä v mestách s hustou premávkou, preto jedinou ochranou je okamžite informovať ľudí o zvýšenom výskyte tejto škodlivej látky, aby sa mohli správať primerane nebezpečnej situácii.
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Primár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  9. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 39 323
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 37 528
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 306
  4. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 10 291
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 956
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 903
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 176
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 890
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 687
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 581
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Rázcestie v obci Martinová.

Maďarov na severe nechcú a Rómov nikde nechcú, opisujú ľudia z Martinovej.

22. jan

O klíme si kladieme falošné otázky.

22. jan
Policajti blokujú demonštrantov počas protestu proti väzneniu ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného v Jekaterinburgu.

Rusi demonštrovali proti Putinovmu režimu.

8 h
Nemocnice v Londýne sú pod tlakom.

Nový kmeň môže byť smrteľnejší.

12 h