SME
Pondelok, 19. október, 2020 | Meniny má KristiánKrížovkyKrížovky

Slovensko nemá s ozónom problémy

Vyššia koncentrácia ozónu môže spôsobiť problémy s dýchaním či oslabenie imunitného systému organizmu. Zaznamenávajú ju v Prievidzi, Hnúšti, Žiari nad Hronom či na niektorých miestach Bratislavy, ani tam však neprekračuje normy Európskej únie.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - REUTERS)

Ozón je látka so silnými oxidačnými vlastnosťami, ktorá útočí na bunky organizmu. Ide o trojmolekulový kyslík s dvojitým účinkom. "Ten dobrý vytvára v stratosfére bariéru proti nebezpečnému žiareniu a účinne ho filtruje. Ten zlý sa koncentruje v dolnej vrstve atmosféry vďaka zvyšujúcemu sa výskytu oxidu dusičitého a iných splodín znečisťujúcich prostredie človeka," povedala Jindra Holíková, vedúca odboru hygieny životného prostredia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave.

Skryť Vypnúť reklamu

Nevyhnutná podmienka života

Ozón sa v stratosfére vyskytuje hlavne vo výške 18 až 25 kilometrov. Ak by bol koncentrovaný, vytvoril by trojmilimetrovú vrstvu, v skutočnosti je vo vyšších vrstvách atmosféry rozptýlený. "Nebyť ozónu, na tejto planéte neexistuje nič, ani len vírus. Bez tejto látky by jednoducho nebolo života," hovorí Zlata Čabajová, odborníčka na biometeorológiu. "Ozón totiž úspešne pohlcuje najagresívnejšie slnečné žiarenie - UVC lúče, ktoré dokážu všetko zničiť. A obmedzuje tiež silu UVB žiarenia, ktoré spôsobuje spálenie pokožky a podieľa sa aj na vzniku rakoviny a očného zákalu." Nie náhodou sa preto horské slnko, produkujúce podobný typ žiarenia, využíva aj na dezinfekciu operačných sál a iných zdravotníckych priestorov, kde si práca vyžaduje vysoko sterilné prostredie.

Skryť Vypnúť reklamu

V súvislosti s ozónovou dierou sa často spomína aj problém rakoviny kože. Dermatológovia už niekoľko rokov upozorňujú na škodlivé vplyvy prehnaného opaľovania za takýchto zhoršujúcich sa podmienok. Podľa doktorky Čabajovej: "I menšie zmeny atmosférickej situácie majú ďalekosiahle dôsledky na zdravie človeka. Odborníci odhadujú, že pri päťpercentnom úbytku ozónu sa výskyt rakoviny kože zvýši o desať percent."

Dráždenie dýchacích ciest

Asi päť percent z celkového množstva ozónu sa nachádza blízko zeme. Sústreďuje sa tu najmä v letných mesiacoch pre rozklad oxidov dusíka. Vyskytuje sa hlavne vo veľkomestách s hustou premávkou. Spôsobiť môže dráždenie očí, nosa a hrdla, prípadne bolesti hlavy a pocit tlaku na prsiach. Podľa doktorky Holíkovej: "Obzvlášť ohrození sú alergici a astmatici, ktorým môže zvýšená koncentrácia ozónu vyvolať záchvat. K citlivým skupinám populácie patria aj malé deti, tehotné ženy, starí ľudia i osoby s chronickými ochoreniami dýchacieho a srdcovo-cievneho systému."

Skryť Vypnúť reklamu

Pri zvýšených koncentráciách, čiže letnom smogu, sa preto odporúča vyskytovať sa vonku čo najmenej. Vtedy je vhodné aj obmedziť športové aktivity a namáhavú fyzickú prácu, ako aj fajčenie, voľné spaľovanie a prácu s farbami a lepidlami.

Aj na Slovensku platí norma Európskej únie, podľa ktorej nemôže výskyt ozónu v priebehu osem hodín prekročiť 120 miligramov na kubický meter počas viac ako 25 dní v roku. V skutočnosti sa táto hranica dosiahne maximálne len počas troch dní. Medzi problematické lokality s vyššou koncentráciou prízemného ozónu patria Vlčince, Prievidza, Hnúšťa, Stará Lesná, Žiar nad Hronom, Senica a Mamateyova ulica alebo Trnavské mýto v Bratislave.

Rizikové pracoviská

Zdrojom ozónu môže byť aj zariadenie, kde dochádza k elektrickým výbojom. Napríklad solárium alebo kopírka. Keďže problematická je len dlhodobá expozícia, ohrození nie sú klienti, ale skôr zamestnanci prevádzok, kde sa nachádza viac podobných zariadení a najmä v prostredí, kde sa nedbá na odvetrávanie škodlivých látok. "Pri dlhodobom vplyve prízemného ozónu na organizmus sa môžu u takéhoto človeka vyskytnúť zápalové zmeny na pľúcach, i pokles ich vitálnej kapacity a pre zníženie imunity aj zvýšený počet dýchacích ochorení," dopĺňa doktorka Holíková.

Ozónová diera sa začína zoceľovať

Ozónový obal Zeme narušil človek vďaka freónom a halónom, ktoré sa začali vyrábať v tridsiatych rokoch minulého storočia, a ktoré sa chemickou reakciou podieľajú na rozpade ozónových molekúl. O vzniku ozónovej diery, ktorá je charakterizovaná poklesom ozónu v stratosfére, sa začalo hovoriť v sedemdesiatych rokoch a na prelome storočí mala deštrukcia už obrovské rozmery - diera bola až dvakrát väčšia, ako je rozloha Antarktídy.

Najtenšiu vrstvu dosahuje ozón v letnom období, keď sa treba priamemu slnečnému žiareniu radšej vyhýbať. A rovnako nebezpečné je podceňovať ochranu pri pobyte na slnku v horských oblastiach aj na jar.

Meraním a vyhodnocovaním údajov o výskyte ozónu v stratosfére sa na Slovensku zaoberá špeciálna stanica Slovenského hydrometeorologického ústavu umiestnená v Gánovciach pri Poprade. Podľa jej pracovníka doktora Miroslava Chmelíka: "Problém deštrukcie ozónovej vrstvy rezonoval najmä v polovici deväťdesiatych rokov. Dnes však máme už situáciu stabilizovanú, proces poklesu hladiny ozónu sa spomalil. V našich miernych zemepisných šírkach sa problém neprehlbuje, skôr registrujeme nárast množstva ozónu a dokonca aj na problematickej južnej pologuli sa zaznamenáva úbytok škodlivých látok, ktoré ozónovú vrstvu narúšali. Aj keď merania v Antarktíde, kde bol problém ozónovej diery najvýraznejší, nie sú celkom ukončené, môžeme konštatovať, že proces ozdravovania sa už naštartoval. No návrat ozónovej vrstvy do pôvodného stavu potrvá ešte desaťročia."

Dôležité fakty o ozóne

  • ako vrstva stratosféry chráni našu kožu pred ultrafialovým žiarením,
  • prízemný ozón je jedovatý plyn, ktorý ohrozuje zdravie ľudí, zvierat a má škodlivé účinky aj na rastliny,
  • je ťažší ako vzduch, vo vode málo rozpustný, so silnými oxidačnými účinkami, jeho výskyt v prízemných vrstvách rastie s koncentráciou oxidov dusíka v ovzduší,
  • pri vystavení vysokej dávke môže poškodiť dýchacie cesty a pľúca
  • znížiť obsah oxidov dusíka a uhľovodíkov v ovzduší a tým aj hladinu ozónu je ťažké najmä v mestách s hustou premávkou, preto jedinou ochranou je okamžite informovať ľudí o zvýšenom výskyte tejto škodlivej látky, aby sa mohli správať primerane nebezpečnej situácii.
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Primár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Fresh Market má novú predajňu Sanagro. Takto to tam vyzerá
  2. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  4. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  5. Čím môže Slovensko pomôcť vo svete? Ukážkovou nemocnicou
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  7. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  8. Záujem o akcie Pilulky prekonal naše očakávania
  9. Prieskum: Prázdnu peňaženku už zažilo sedem z desiatich Slovákov
  10. Stretne sa minister, bankár a analytik. Zhodnú sa na niečom?
  1. Úpravy automobilov pre ZŤP
  2. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  3. Mladí ľudia vstupujú do druhého piliera už aj cez internet
  4. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  5. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  6. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  7. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  8. Tovar vám vynesú na miesto, ktoré ukážete prstom
  9. Slováci sú pri výbere investičných produktov čoraz náročnejší
  10. Humenčanov čakajú extra zľavy
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 27 278
  2. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 23 159
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 17 209
  4. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 14 044
  5. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 13 311
  6. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 10 055
  7. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 208
  8. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 9 061
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 8 941
  10. Budúcnosť v digitále je plná žien. V čom majú pred mužmi navrch? 8 758
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Armáda predstavila základný plán celoplošného testovania

Ministerstvo obrany identifikovalo päťtisíc odberných miest.

Testovanie obyvateľov na Covid-19 v odberovom centre v Košiciach.
Premiér Matovič s testom na Covid-19.

Za vyliečených považujú ľudí aj bez testu. Je to podložené výskumom, tvrdia hygienici

Aj bez testu môže karanténu ukončiť len lekár alebo hygienik.

Ilustračné foto.

Koronavírus na Slovensku: Máme nedeľný rekord, nákaza sa šíri v rodinách a práci (minúta po minúte)

Na Slovensku pribudlo za nedeľu 860 ľudí pozitívne testovaných na nový koronavírus. Laboratóriá otestovali 5 025 vzoriek. Pribudli aj štyri úmrtia pacientov s Covid-19, celkovo si pandémia vyžiadala 92 obetí. Vyliečilo sa ďalších 177 osôb. Aktívnych prípadov nákazy je 23 067.

Testovanie na nový koronavírus.