"Fajčenie predstavuje najväčšiu neinfekčnú epidémiu dnešnej doby,"
hovorí Ladislav Chovan z Fakultnej nemocnice v Ružinove, ktorý je naším popredným odborníkom na problematiku fajčenia a pľúcnych chorôb.
Počet pacientov s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc, typickým ochorením fajčiarov, stúpa. Na celom svete ňou trpí asi 300 miliónov ľudí, na Slovensku máme 100-tisíc pacientov. Predpokladá sa, že v skutočnosti je postihnutých trikrát viac, len o svojom ochorení zatiaľ nevedia. Napriek zverejneným informáciám a subjektívnym ťažkostiam mnohí do ordinácie lekára jednoducho neprídu.
"Na Slovensku je fajčenie každý rok príčinou až 11-tisíc úmrtí z dôvodu rôznych vážnych ochorení," dodáva profesor Chovan.
Dôležitosť včasnej diagnózy
Cigaretový dym obsahuje až 4500 toxických látok, z ktorých najškodlivejšie sú karcinogény a kyslíkové radikály. Fajčiari majú preto najčastejšie problémy s rakovinou pľúc, ústnej dutiny, hrtanu, pažeráka, obličiek i hrubého čreva, s vredmi na žalúdku, s cukrovkou či osteoporózou. V dôsledku porúch krvného obehu sú ohrozovaní aj infarktom myokardu, mozgovou porážkou a chorobami srdca. Pre každé z týchto ochorení platí, že podmienkou úspešnej liečby je včasná diagnóza.
Platí to hlavne pri chronickej obštrukčnej chorobe pľúc. Špeciálne vyšetrenie spirometrom by mal preto absolvovať každý súčasný i bývalý fajčiar, ktorý má problémy s kašľom, pri rovnakej námahe sa zadýcha viac ako jeho rovesníci, rýchlo mu klesá fyzická výkonnosť a má viac ako 40 rokov. Dvoj- až trojnásobne vyšší výskyt tohto ochorenia je u mužov, čo je však pochopiteľné. Zatiaľ čo z mužskej časti dospelej populácie fajčí 55 percent, zo žien asi 30 percent. Rozdiel je aj v množstve škodlivých látok, ktoré sa do organizmu dostanú, pretože muži vyfajčia v priemere asi dvadsať cigariet denne a ženy päť.
Najväčšia hrozba
Chronická obštrukčná choroba pľúc vážne postihuje pľúca každého druhého až tretieho fajčiara a často je dôvodom na invaliditu a vyradenie človeka z pracovného procesu. Nezvratne rozkladá pľúcne tkanivo, čo vedie k postupnému znefunkčneniu dýchacieho orgánu. Chronický zápal deformuje priedušky a ničí pľúcne mechúriky, čím sa zhorší prietok vzduchu.
Pacienti majú problémy s dýchaním a v posledných fázach musia byť pripojení na respirátor. Niektorí sa napokon stávajú adeptmi na transplantáciu pľúc, ktorá sa však na Slovensku nerobí. Zápal neskôr sekundárne ohrozí celý organizmus, pretože napáda aj iné časti tela, najmä srdce, kosti a priečne pruhované svalstvo.
Častým symptómom tejto nebezpečnej choroby je chronický kašeľ spojený s tvorbou hlienov, nemalo by sa podceňovať ani ranné pokašliavanie, pre fajčiara veľmi typické. Aj keď príčinou na vznik ochorenia môže byť i dlhodobá práca v prostredí s vysokým výskytom prachu, dymu alebo výparov, najčastejšie ho majú ľudia závislí od nikotínu. Pacient, ktorý sa chce liečiť, musí dôsledne spolupracovať s lekárom. Okrem pravidelného brania liekov, ktoré potláčajú kašeľ a tvorbu hlienov a uľahčujú dýchanie, mal by sa vzdať cigarety.
Ako pomôcť osobe, ktorá pociťuje nedostatok vzduchu
- Navrhnite chorému, aby sa koncentroval na dýchanie a dýchal súčasne s vami.
- Zmeňte polohu tela chorého. Pomôže to znížiť pocit nedostatku vzduchu a zároveň lepšie dýchať.
- Pokúste sa obrátiť pozornosť na niečo iné, napríklad zapnite televízor a zvoľte obľúbený program. Pre osobu, ktorá pociťuje nedostatok vzduchu je dôležité, aby prestala myslieť na to, že nie je schopná regulovať vlastné dýchanie.
- Hovorte s chorým pomaly, usilujte sa pôsobiť upokojujúco a nápomocne.
- Všímajte si u chorého všetky príznaky.
- Zabezpečte, aby postihnutá osoba mohla užiť správne svoj liek alebo jej podajte liek podľa lekárskeho predpisu.
- V prípade potreby pomôžte chorému obliecť sa a dopravte ho do nemocnice. (podľa www.chochp.sk)
Prestanú len motivovaní
Predpokladom úspešnej odvykacej kúry je pre fajčiara motivácia. Žiadne lieky ho od tohto zlozvyku neodnaučia, ak mu bude chýbať vôľa. Ani náplaste a žuvačky, ktoré namiesto cigarety dodávajú organizmu v redukovanom množstve nikotín, ani tabletky, ktoré ovplyvňujú receptory centrálnej nervovej sústavy a potláčajú chuť si zapáliť. Tieto prostriedky majú len podpornú úlohu.
V Centre drogových závislostí v Bratislave majú vypracovaný odvykací program závislosti od tabaku v dvoch základných paralelných líniách. Účinky medikamentóznej časti zvýrazňuje psychoterapeutická. "Najprv musíme s pacientom prísť na koreň problému, zistiť, prečo vlastne začal fajčiť. Potom sa ho snažíme navigovať na hľadanie nových alternatív štýlu života, do ktorého by už nemali patriť staré, ale nové zvyky," hovorí psychologička Tamara Svetoňová. "Po rokoch nezdravého fajčenia by sa o to viac mal orientovať na zdravý životný štýl a nájsť si v ňom aktivity, ktoré mu prinesú podobný bonus ako predošlý zlozvyk. Jednou z alternatív je šport, pri ktorom sa uvoľňujú endorfíny a spôsobujú príjemné pocity podobné tým, ktoré človek prežíva počas fajčenia. Naopak, ak niekto zapálením cigarety zaháňal skôr stres, pacienta učíme zvládať ho vhodnejším spôsobom."
Podstatná je motivácia, ani ten najlepší odborník z oblasti psychológie nemôže prinútiť fajčiara, aby sa cigarety vzdal, ak to sám skutočne nechce. "Musí si jednoducho zrátať prínosy i straty, ktoré súvisia s jeho zlozvykom. A zároveň si uvedomiť, že chvíľkový pôžitok z fajčenia, ktorý si dopraje niekoľkokrát v priebehu dňa, predstavuje najmä pre jeho zdravie obrovské mínusy. Väčšina síce spája fajčenie najmä s problémom rakoviny pľúc, prípadne s bežnými dýchacími ťažkosťami, ale nikto neráta s alternatívou chronickej obštrukčnej choroby pľúc," dodáva psychologička.
Pätnásť schodov s niekoľkými prestávkami
Juraj z Bratislavy považoval cigaretu za nevyhnutnú súčasť života a chlapského vzoru správania. "Bežne som vyfajčil 15 až 20 cigariet," hovorí. Dnes mu zahlienené a poškodené priedušky komplikujú život a pravidelne sa ocitá na lôžkovom oddelení II. kliniky pneumológie a ftizeológie Fakultnej nemocnice v bratislavskom Ružinove. "Vždy, keď sa mi zhorší dýchanie, tu ma dajú do poriadku. Čo sa týka starostlivosti i ľudského prístupu je tu úžasný personál počnúc primárom a končiac sestrami. Odbornú pomoc potrebujem v priemere dvakrát do roka, ale v tom poslednom to bolo už trikrát. V kritickom období mám problémy s chôdzou, každá, i menšia, námaha ma hneď vyčerpá, nestačím s dychom, aj zle spávam." Mal vlastne šťastie, napriek chorobe sa nemusel vzdať svojej profesie. Problémy s prieduškami, pre ktoré viackrát absolvoval liečenie v Tatrách, sa objavili už v tridsiatke. Vždy sa však vrátil k tvorivej práci výtvarníka a dokonca ešte dnes vo svojich 83 rokoch robí valašky a iné umelecké predmety.
Titusa od Šamorína zaskočili problémy s dýchaním pri odchode do dôchodku. Vitálny muž, ktorý vždy tvrdo pracoval, či už na družstve alebo v lese, si zvykol zapáliť 10 až 20 cigariet. Ako mladý síce bez nich vydržal niekedy aj celý rok, ale náhlym úmrtím oboch rodičov v krátkom čase zareagoval na stres návratom k zlozvyku. A nevzdal sa ho napriek nefajčiarskemu okoliu v rodine celý život. Potom prišlo prvé varovanie organizmu - mozgová príhoda. K diagnóze aterosklerózy pribudla čoskoro aj chronická obštrukčná choroba pľúc. "Posledné štyri roky žijem v strachu. Po pobyte v nemocnici sa vždy cítim pár týždňov lepšie, ale potom sa to opäť zhorší. Nestačím s dychom, do poschodia v mojom dome idem so štyrmi prestávkami. A je to len 15 schodov. Bol som zvyknutý robiť v záhrade, choval som hydinu, prasiatko, králiky. Teraz nerobím nič. Aj hrozno, čo sa mi na dvore urodilo, som už tento rok neoberal. Problémy mi robí obyčajné zohnutie, hneď sa zadýcham. Často sa bojím, že sa zadusím."
