Každá dávka cudzej krvi do organizmu predstavuje do istej miery riziko. Preto sa lekári snažia minimalizovať počet transfúzií. Sú však prípady, keď sa im nedá vyhnúť. "Ako mladý lekár som mal možnosť asistovať pri záchrane jedného ťažko zraneného muža, ktorý prežil haváriu dopravného lietadla na bratislavských Zlatých pieskoch. Bolo to o to náročnejšie, že išlo o hemofilika. Ale napokon to zvládol," hovorí Miloš Nosáľ, primár Oddelenia klinickej hematológie Fakultnej nemocnice v bratislavskom Starom Meste. "Pamätám sa aj na ďalšie tragické prípady, či už zrážku električky a autobusu alebo hromadnú haváriu osobných áut i kamiónov na diaľnici do Senca pred pár rokmi počas snehovej kalamity. Vždy išlo o náročnú situáciu s množstvom ranených. Aktuálne zásoby krvi v nemocnici sa vtedy citeľne zredukovali a neraz sme museli žiadať o pomoc aj iné zdravotnícke zariadenia." Dnes informácia o nedostatku krvi putuje do centrály v Ružinove a tá, ak nemá vlastné rezervy, operatívne rieši problém v spolupráci s ostatnými nemocnicami.
Najnáročnejšie
sú transplantácie
K najväčším odberateľom krvi patria chirurgické kliniky a oddelenia nemocníc. Množstvo krvi, ktorú pacient dostane, závisí od náročnosti zákroku, ale i od jeho zdravotného stavu. Ak operácia trvá viac hodín a dôjde k masívnej strate krvi, môže pacient dostať počas nej aj päť i viac litrov. Zaťažkávacou skúškou pre operačný tím aj z hľadiska zásob krvi sú transplantácie orgánov i možné komplikácie po zákroku.
No aj vývoj inak bežnej operácie môže zvýšiť požiadavku na jej množstvo, napríklad ak pri odstraňovaní nádoru v brušnej dutine začne pacient krvácať z okolitých ciev pre ich zlý stav.
Podľa primára potrebuje ich nemocnica denne 20 chladených transfúznych jednotiek erytrocytov, 30 jednotiek zmrazenej plazmy a k tomu trombocitové koncentráty, ktoré sa však nesmú skladovať, ale použiť do 24 hodín. Po celý čas sa v podmienkach izbovej teploty premiešavajú v špeciálnej laboratórnej miešačke.
Problémy s tráviacim
traktom
Pravidelnými adeptmi na transfúziu krvi sú chronickí pacienti, ktorí pre rôzne zdravotné problémy trpia únikom krvi, a tým stratou krvných doštičiek čiže chudokrvnosťou. Tú môže signalizovať malátnosť, nižšia výkonnosť, úbytok energie a zadýchanie sa aj pri menšom pohybe. Týka sa to i problémov s hrubým črevom, obličkami a vôbec celým tráviacim traktom. Môže to byť prasknutý žalúdočný vred alebo pečeň, ktorá funkčne zlyháva dôsledkom žltačky či iného vírusového ochorenia alebo otravou toxínmi. "Zvyčajne dostane pacient pol litra až liter krvi, o tom rozhodnú laboratórne výsledky. Dôležitý je celkový zdravotný stav človeka. Ak má poškodený cievny systém a výraznú tvorbu kŕčových žíl, transfúzia krvi by mu mohla tento problém ešte zhoršiť," povedal doktor Nosáľ.
Skomplikovať situáciu môže aj nadbytok železa, ktorý berú pacienti v tabletkách, a pri opakovaných transfúziách sa môže napokon hromadiť v pečeni, srdci i endokrinnom systéme a spôsobiť zlyhávanie týchto orgánov. Moderná medicína však ponúka aj cielenú liečby koncentrátmi jednotlivých krvných komponentov, takže pacient nemusí prijať veľké množstvo krvi ako pri klasickej transfúzii.
Rakovina i ženské problémy
Príčinou skrytej straty krvi a krvácania zo slizníc býva často rakovina. A podľa hematológa počet pacientov s leukémiou či s iným onkologickým ochorením krvi z roka na rok stúpa. Zatiaľ čo v roku 1999 bolo na Slovensku diagnostikovaných 6-tisíc prípadov týchto ochorení, v roku 2002 ich bolo už 10-tisíc.
Špecifickým problémom sú ženy. Na prvý pohľad bežné ťažkosti s masívnejším krvácaním pri menštruácii sa po návšteve gynekológa môžu zmeniť na obavy z operácie zhubného nádoru či nezhubných myómov, ktoré tiež spôsobujú v organizme nemálo škody. Väčšina týchto pacientiek musí ešte pred zákrokom absolvovať pre zlý krvný obraz transfúziu krvi.
Pri alergickej reakcii hrozí kolaps
Práca s krvou súvisí s detailne vypracovaným a poctivo dodržiavaným systémom. Zámena krvnej skupiny by totiž mohla skončiť pre príjemcu tragicky. "Stáva sa to približne u jedného z 10- tisíc prípadov, že zlyhá ľudský faktor a pacient dostane nesprávnu krvnú skupinu. Dnes však máme k dispozícii krvné testy, ktoré trvajú len pár sekúnd, preto si overujeme krvnú skupinu príjemcu poslednýkrát tesne pred zákrokom," dopĺňa doktor Nosáľ.
Alergickú reakciu môže vyvolať aj prítomnosť alergénov. Aj keď krv by mali darovať len zdraví jedinci a alergici výhradne mimo sezóny sennej nádchy, príjemca nemusí vedieť o svojej alergii na nejakú potravinu, ktorú darca krvi tesne pred darovaním skonzumoval. A k srdcovej slabosti sa môže dopracovať človek, ktorého organizmus preťaženosť dávkou krvi jednoducho nezvládne.
No zareagovať alergicky môže človek aj na svoju krvnú skupinu. Ak krv darcu obsahuje protilátky proti jeho červeným či bielym krvinkám alebo krvným doštičkám, môže dôjsť niekedy k zlyhávaniu orgánových systémov až ku kolapsu, ktorý ohrozuje jeho životne dôležité funkcie. "Ročne zrealizujeme v našej nemocnici asi 3-tisíc transfúzií a v asi desiatich prípadoch dôjde k potransfúznej reakcii, ktorá samozrejme nemá vždy až tak dramatický priebeh. Nevyhnutným opatrením je preto prítomnosť lekára počas zákroku, ktorý po celý čas sleduje správanie príjemcu a v prípade problému zakročí."
Alžbeta Slováková © SME
Zloženie krvi
Erytrocyty (červené krvinky) - človek ich má 25 až 30 biliónov, ich úlohou je viazať kyslík v pľúcach a transportovať ho všetkým bunkám, obsahujú červené farbivo hemoglobín.
Leukocyty (biele krvinky) - chránia organizmus pred infekciami a zlepšujú jeho imunitu, zdravé ľudské telo ich obsahuje 40 miliárd,
Trombocyty (krvné doštičky) - sú podstatné pre zrážanlivosť krvi, chránia organizmus pred vykrvácaním, je ich asi 20-krát menej ako červených krviniek.
Krvná plazma - je to prostredie, v ktorom krvinky i doštičky žijú a obsahujú preto látky dôležité pre ich život, minerálne zložky, ale aj bielkoviny, cukry, tuky a vitamíny.
