BRATISLAVA. Kto sa chce potápať, musí dodržiavať pravidlá. Jedným zo základných je postupný návrat z hĺbky na hladinu a pomalé vynáranie. Ak potápač nezvládne krízovú situáciu a vynorí sa rýchlo, hrozia mu viaceré zdravotné komplikácie, najmä dekompresná choroba, ktorá má tri štádiá v závislosti od rýchlosti vynárania a hĺbky ponoru. "Pri prvom trpí potápač bolesťami kĺbov, takzvanou mramorovou kožou, únavovým syndrómom a nevoľnosťou, ktoré po nejakom čase odznejú. Pri druhom sa tvoria bubliny inertného plynu aj v mieche a potápačovi hrozí možné ochrnutie," vysvetľuje Michal Palkovič, patológ z bratislavskej lekárskej fakulty.
Najhoršou alternatívou je tvorba a sústreďovanie bublín v žilovom systéme, ktoré môžu spôsobiť vznik plynovej embólie v srdcovo-cievnom systéme a tým smrť potápača.
Ako pod narkózou
Hĺbkový limit pre potápačov so základným výcvikom je 18 metrov, pokročilí môžu ísť až 30 metrov pod hladinu vody. To je však hĺbka, v ktorej môže potápača postihnúť dusíková narkóza. Pod vplyvom vysokého tlaku dusíka potápač prežíva stav podobný alkoholovému opojeniu až narkóze. Človeku sa zdá všetko komické, neuvedomuje si riziká, predlžuje sa mu reakčný čas a čas pobytu pod vodou, nespráva sa štandardne a tým ohrozuje svoje zdravie.
Hrozí zlyhanie pľúc
Problémom môže byť aj štýl dýchania. "Je to jedna zo základných dispozícií na potápanie. Dýchať pod vodou sa treba naučiť v prvom rade. Pomáha v tom regulátor umiestnený v ústach a vedomie, že každá potápačská fľaša má zmesovú náplň na tri štvrte hodiny," hovorí Palkovič. Napriek tomu môže človek v panike pri vynáraní zadržať dych a vtedy hrozí barotrauma, čiže vážne zranenie pľúc.
Niektoré chyby alebo nezvládnutie výnimočnej situácie môžu mať vážne dôsledky. Potápať sa bez výcviku je preto podľa odborníkov vysloveným hazardom. (bes)
