Pre PRIMAR.sk redakcia Naša Rodina.sk , Dáša Balogová, sociálna pedagogička.
Poznámka autorky článku: V článku boli použité výpovede respondentov z dokumentárneho cyklu STV „Nie si sama“. Mená respondentov boli zmenené.
Dátum uverejnenia článku: 14. jún 2008
Zdroj foto: stockexpert.com
Redakčne upravené
Aj vám sa, milé dámy, v poslednom období zdá, že akosi pribúda oteckov s kočíkmi na ulici? A že od čias, keď my sme boli deťmi, aj akosi častejšie vidieť oteckov na nákupoch alebo len tak na prechádzke s rodinou? Žeby náhoda, alebo len nový trend? Nuž v každom prípade, by sa asi nejednej z nás partner angažovaný v starostlivosti o dieťa a prípadne aj domácnosť viac než pozdával.
Ak rodinku máte alebo len plánujete možno by nebolo od veci, „toho svojho“ trošku vyspovedať. My sme sa o to pokúsili. Rozhovor o tom, ako sa vidia v budúcej rodičovskej roli, nám ochotne poskytli traja mladí, zadaní a kariérne perspektívni muži. Pýtali sme sa na ich predstavu o rozdelení rodičovských povinností v prípade, že by sa rodinka rozrástla. Zaujímalo nás tiež, či a za akých okolností by si vedeli predstaviť, že by si s partnerkou prehodili úlohy a „materskú“ by si vychutnali na vlastnej koži.
Roman, 28, ženatý, vedecký pracovník, zatiaľ bezdetný
„Rodinku určite plánujeme, zatiaľ tomu nechávame voľný priebeh. Keď to príde, tak to príde. Naša situácia je momentálne taká, že sme obidvaja dosť pracovne zaneprázdnení. Partnerka dostala novú veľmi lukratívnu prácu, bolo by lepšie počkať, kým sa trochu zabehne.
Ja mám stále zamestnanie, ktoré ma napĺňa. Ale samozrejme, keď by sa ohlásil nejaký ten potomok, nebránili by sme sa... Partnerka sa o tom dokonca zmienila v práci, kde by jej vyšli veľmi v ústrety a dá sa po roku materskej fungovať aj na skrátený úväzok. A ak by sa rozhodla robiť kariéru? Asi by som to akceptoval.
Viem si predstaviť napríklad, že po tom roku, by som ostal doma ja. Mám možnosť si to v práci zariadiť, niečo si vezmem domov a pracoval by som doma. Pri dieťatku by sme sa mohli striedať. Ale záležalo by to od okolností, v každom prípade si to viem predstaviť. Otec by mal byť aktívny. Aj keď asi do toho roka minimálne, je najdôležitejšia pre dieťa mama, sú tam činnosti, ktoré by muž asi nezvládol ...
A či by mi prekážali negatívne postoje okolia? Vôbec. Počul som jedného muža, mimochodom riaditeľa na vysokom poste, hovoriť o tom, aké to bolo, keď bol doma s deťmi.. A vraj je to úžasné a odporúčal by to každému mužovi.“
Adam, 35, ženatý, učiteľ, partnerka (27), 1 dieťa
„Máme jedno dieťa a myslím, že robím viac ako možno iní otcovia, nechcem nechať všetko len na manželke. Ale či by som vedel ostať s malým dieťaťom, keby bolo druhé, doma sám, neviem si to celkom predstaviť. ..
Ťažko sa mi do toho vžíva. Možno, keby som mal čas na zistenie, či by som to zvládol psychicky, najprv by som si to asi vyskúšal. ... Ale bolo by to asi o financiách. Ak by manželka mala dobrú robotu a zarobila by viac ako ja, asi by sme boli nútení. Ale s úplne maličkým bábätkom od začiatku, to určite nie. V tomto období je matka nenahraditeľná ...“
Rasťo, 26, slobodný, programátor
„O založení rodinky sme sa s partnerkou zatiaľ rozprávali len okrajovo, nerozoberáme to do podrobností. Sme obaja skôr také povahy, že keď tá situácia nastane, potom to budeme riešiť. A či by som ostal doma s dieťaťom ...
Počul som, že aj otcovia môžu byť na „materskej“, takže si to viem predstaviť. Každopádne by som, ak by mi to čas umožnil, pracoval aspoň pár hodín doma pri staraní sa o krpca, aby som aj ja niečo zarobil. Nechápal by som to ako obeť, Je to jednoducho normálna vec, niekto to robiť musí, a či je to žena alebo muž, už nie je zase až také podstatné.
Dôležité je, aby to robil dobre. Ak by náhodou boli nejaké negatívne ohlasy z okolia, vôbec by ma ich názor v tomto smere nezaujímal. Toto je (teoreticky) moja rodina a má vlastnú realitu. V takomto rozdelení rodičovských úloh nevidím ani pokrok ani nezmyselnosť.
Je to jednoducho rozhodnutie dvoch ľudí-partnerov vychádzajúce z prostej reality. Pozitívum vidím jednoznačne v tom, že otec je v tomto zriadení oveľa bližšie k deťom, nenastáva ten trend, že len mama je tá posledná inštancia, ku ktorej deti utečú, ak sa cítia zle, a určite tak muž lepšie pochopí ženský pohľad na vec v zmysle rodového stereotypu. Negatívum je asi rovnaké, ako keď to robí žena - človek sa málo dostane medzi ľudí, na akcie, je to 24 hodinová smena 7 dní v týždni a nie 8 hodín v kancli a potom veget.“
Otcovia na materskej Uznajte, že potenciálni ockovia na materskej obstáli na výbornú. Ako by to však vyzeralo v skutočnosti? Trúfol by si na takúto úlohu bežný vzdelaný mladý muž? Nuž, zrejme existuje prozreteľnosť, lebo v čase, keď som pripravovala tento príspevok som v jednej televíznej relácii zachytila výpovede troch reálnych mužov starajúcich sa doma o deti. A ako poslanie rodiča na rodičovskej dovolenke vnímajú oni, posúďte samy ...
Peter, 28, pracoval v treťom sektore, 2 deti
„Prečo som ostal doma ... žena mala lepšie platenú prácu ako ja, takže rozhodnutie bolo jasné. Robím doma všetko čo treba, vyváram, upratujem, venujem sa dcérkam. Na materskej som rok, ale mám dosť, už by to chcelo zmenu. Vlastne vôbec neviem, kto vymyslel názov dovolenka, lebo dovolenka to vôbec nie je... Našťastie mám aj taký relax, trikrát do týždňa chodím športovať, tam vypnem, takže takto sa to dá zvládnuť ... Obávam sa ale príchodu do práce, či tam ešte budem ...“
Dušan, 40, kuchár, 3 deti
„Na materskej som veľmi rád... Pri poslednej dcérke som bol pri pôrode, mal som ju prvý na rukách, bol to úžasný zážitok. Za zážitok považujem vôbec to, že mi bolo umožnené ostať s deťmi doma. Takto vidím prvé kroky, slová detí, je to úžasné a naozaj to vrelo odporúčam každému otcovi.
Ale samozrejme, treba si vedieť nájsť aj čas na seba, niekam vypadnúť, na pivo a tak. Treba žene pomáhať, vo všetkom, na jedného je to strašne veľa, každý si potrebuje oddýchnuť, venovať sa sebe, svojmu koníčku. Treba si uvedomiť, že tá žena musí vlastne niekam vypadnúť, keď je celý deň sama, nemá sa s kým porozprávať ."
Vlado, 32, ekonomický analytik, 1 dieťa
„Na materskej som z finančných dôvodov, manželka mala v práci nejaké personálne problémy a po roku materskej sa musela vrátiť, inak by mohla o tom miesto prísť. Teraz to máme tak podelené, že ja som s dcérkou doma zhruba do tej piatej popoludní, keď prichádza manželka, potom si to vymeníme.
Ja si robím na počítači, ona sa venuje malej. Aký som otec? Asi skôr taký flegmatik, myslím, že to zvládam. Je to úplne iný pocit z otcovstva, veľmi si to užívam. Ja „materskú“ hoci je stále čo robiť, oproti robote, kde som pracoval, považujem za výborný relax, je to úplne iná úroveň vnímania seba samého ako otca ...“
Ako vidno, možno aj nám na Slovensku svitá na lepšie časy. Pokrokom je už len to, že popri materskej sa v legislatíve čoraz častejšie začína objavovať univerzálnejší termín „rodičovská“ dovolenka. V prevažnej väčšine však u nás ešte stále prevládajú viacmenej tradičné predstavy o rozdelení rodičovských povinností.
Na druhej strane v takom Švédsku sa rovnosť oboch pohlaví v rodičovských úlohách a starostlivosti o domácnosť stáva pomaly bežnou záležitosťou. Samozrejme, ako hovoria odborníci, nejde o to, aby sa matky a otcovia správali rovnako k svojim deťom. Otec bude vždy mužským a matka ženským vzorom, vzájomne sa majú aktívne dopĺňať a niesť spoločnú zodpovednosť.
Takáto organizácia rodinného života je však určite významným obohatením nielen pre otca a matku, ale predovšetkým pre dieťa. Nuž neostáva nič iné, len sa inšpirovať. Prajeme príjemné rodinné zosúlaďovanie sa!
