prípadne vôbec nie. Rozpad manželstva tak v oblasti výchovy môže priniesť mnoho úskalí a krušných chvíľ.
Predovšetkým je to fakt, že chýba jeden dospelý, čoby výchovný vzor. Dieťa tak prijíma menej výchovných podnetov a zároveň prichádza o rozmanitosť vo výchove. Nemá možnosť pozorovať rodičov oboch pohlaví pri bežnom dianí či v riešení problémov. Je ukrátené o konfrontáciu dvoch ľudí, ktorí sa dokážu zhodnúť na kompromise.
V horšom prípade je dieťa vystavené negatívnemu príkladu rodičovských hádok a konfliktov. Môže chýbať aj pravidlo odmien a trestov, keď sa výchova obmedzuje len na príkazy, poučovanie, prípadne až vyhrážanie. Pomerne časté je i uplatňovanie nevhodných trestov. Frustrovaný rodič sa často môže uchýliť aj k telesným trestom, alebo naopak k nezaslúženej pochvale, ktorou chce ospravedlniť svoj pociy viny. V rodine na čele s matkou chýba významný protipól v podobe otca, ktorý spravidla používa prísnejšie tresty a je i väčšou autoritou.
Problematickým miestom je i otázka autority. Spochybňovaná autorita osamelého rodiča (zväčša matky) často nedokáže zabezpečiť patričnú disciplínu u detí. Autorita druhého rodiča (zväčša otca) zase úplne chýba. Snáď najkritickejším obdobím sa stáva dospievanie, kedy mladý tínedžer autoritu dospelých za každú cenu odmieta. Svoju kritiku zameriava len na jedného rodiča, ten tak stráca vnútornú istotu postavenia “jediného vychovávateľa” – dieťa je zas ukrátené o jasné hranice, ktoré by mu nastolilo rodičovské duo.
Typy rodičov v rodinách dotknutých rozvodom – spoznáte sa? Rodič - ochranca
Rodič zaujme ochranársky postoj z obavy, že dieťa situáciu nezvládne. Prehnane ho chráni pred vplyvmi okolitého sveta, nakoľko je presvedčený, že dieťa si už samotným rozvodom prežilo dosť. S tým môže súvisieť aj prílišné lipnutie na dieťati z dôvodu “že je to to jediné, čo mu po rozvode ostalo”. Rodič však takýmto postojom dieťaťu v skutočnosti nepomáha. Skôr mu bráni naučiť sa prekážky prekonávať vlastným samostatným konaním, čo je dôležité pre jeho výbavu do života.
Rodič – materialista
Rodič má na dieťa málo času a svoju “lásku” sa snaží nahradiť materiálnymi odmenami. V skutočnosti však len potláča svoje výčitky svedomia a dieťa trpí nedostatkom rodičovskej náklonnosti. S takouto opičou láskou sa možno častejšie stretnúť u rodiča, ktorý s deťmi nežije (typickým príkladom je tzv. “Disneyland Daddy”, kedy sa otec chce prezentovať ako štedrý rodič organizáciou okázalých podujatí pre deti). Materialistická výchova sa môže prejaviť aj ako rozmaznávanie, teda nedostatočné nároky na dieťa - málo príkazov, veľa odmien, žiadna kritika. To v konečnom dôsledku vedie k egoizmu a neprispôsobivosti dieťaťa.
Rodič - perfekcionista
Rodič kladie na dieťa požiadavky, ktoré vzhľadom k svojmu veku a schopnostiam nedokáže splniť. Nadmieru ho zaťažuje nielen školskými povinnosťami, ale organizovane mu vypĺňa aj voľný čas z dôvodu vlastnej pracovnej zaneprázdnenosti. Dieťa teda nielenže trpí nedostatočným kontaktom s rodičom, ale navyše ani nemá možnosť spontánne rozvíjať svoju osobnosť podľa vlastných predstáv. Podobne ako pri rozmaznávajúcej výchove i tu môžu pôsobiť výčitky svedomia rodičov a snaha týmto spôsobom dieťaťu vykompenzovať nedostatok času s ním strávený.
Rodič – improvizátor
Kolíše mezi krajnou prísnosťou a krajnou povoľnosťou (akoby kompenzoval svoje pocity viny za predchádzajúcu nadmernú ostrosť). Vo výchove je nedôrazný a nedôsledný. Dieťa prežíva zmätok, nevie čo môže robiť a čo nie. Nedôslednosť výchovy v rozvedených rodinách môžeme pozorovať i v odlišnom prístupe matky a otca k výchove.
Rodič – manipulátor
Dieťa sa stáva obeťou manipulácie a pomsty medzi rozhádanými rodičmi. Takýto postoj je neadekvátny a dieťa neurotizuje. Navyše pomáha vytvárať patologický vzťah k druhému rodičovi, ktorého má stále rado. Dochádza tu k nevhodným formám sociálneho učenia sa detí, pričom sa môžu prejaviť v ich budúcom živote a stať sa ich výrazným sociálnym handicapom.
Rodič - ignorant
Rodič dáva svojim správaním dieťaťu najavo, otvorene alebo nepriamo, svoje city odmietania a nezáujmu. Neposkytuje mu patričnú oporu, neopätuje city. Dieťa prežíva vnútorný konflikt a chaos. Cíti sa nepotrebné a odvrhnuté.
Rodič – flákač
Dieťa je zanedbávané materiálne (z nedostatku finančných prostriedkov v domácnosti) i citovo (z dôvodu stresu a frustrácie rodiča). Sú naň prenášané rodičovské povinnosti, kedy je neúmerne svojmu veku nútené starať sa o svojich súrodencov a niekedy i o vlastného rodiča. Pri krajnej bezradnosti rodiča môže dôjsť až k týraniu dieťaťa vo forme telesných trestov, ktorými chce rodič odventilovať vnútorné napätie.
Naše rady na záver: Ak na vás niektorý z typov padol ako uliaty, určite pre vás nebude na zahodenie zopár rád:
Pamätajte, že výchova v neúplnej rodine je normálnou výchovou, avšak deje sa za sťažených podmienok Zabezpečte pre deti výchovný vzor pohlavia zhodného s odídeným partnerom (napr. starý rodič, strýko, teta), potrebujú ho dievčatá aj chlapci Neodmietajte deti s ich pocitmi a problémami, buďte citovo dostupný a angažovaný na ich osude, buďte im stálou oporou a bezpečným prístavom Buďte vo výchove vždy rozhodní a dôslední, dajte deťom jasné hranice – potrebujú ich Nešetrite pochvalou a uznaním, ak si to deti zaslúžia – zvyšuje to ich sebadôveru, naopak nechváľte nezaslúžene a obmedzte materiálne odmeny Vyvarujte sa telesným trestom, znižuje to sebavedomie detí a podporuje ich agresívne správanie Pamätajte, že autorita sa nedá vynútiť zákazmi a príkazmi, ale prirodzenou partnerskou komunikáciou a pozitívnym výchovným príkladom Vedzte, že i keď vás váš teenager odmieta ako autoritu, v skutočnosti autoritu hľadá. Túži vás považovať za dokonalú bytosť a potrebuje mať pocit, že sa na vás môže spoľahnúť Neriešte spory s bývalým manželským partnerom prostredníctvom detí, zneužívate a deformujete tak ich lásku k vám obom Podporujte deti v samostatnosti – posilní ich to v napĺňaní vlastných zmysluplných ambícií Nesnažte sa násilne ovplyvňovať dieťa vo výbere partnera s cieľom, aby aspoň ono prežilo harmonické manželstvo
