Pre PRIMAR.sk redakcia Naša Rodina.sk , Dáša Balogová, sociálna pedagogička
Dátum uverejnenia článku: 5. jún 2008
Redakčne upravené
Rozvodom sa ľudia zväčša snažia riešiť konfliktnú situáciu v manželskom vzťahu. Avšak často, hoci to nemusí byť pravidlom, rozvod, jeho priebeh i dôsledky sú pre zúčastnených ďaleko horšie. Počas rozvodu rodina prestáva fungovať, ako by mala, z čoho vznikajú problémy v oblasti komunikácie, aj vo vzťahoch medzi členmi rozvrátenej rodiny.
Nepochybne najmenej priaznivý dopad má rozvod na deti. Sú vystresované stratou „pevnej pôdy“ pod nohami, na ktorú boli doteraz vo svojom domove zvyknuté. Postrádajú jednak stálu prítomnosť odídeného rodiča a zo strany druhého rodiča zamestnaného prácou alebo vlastnými problémami sú ustavične odbíjané.
Bývajú neurotizované potrebou „hrať na dve strany“, keďže rodičia často zneužívajú deti v záujme uskutočňovania manévrov proti druhému. Dieťa sa stáva prostredníkom a zároveň obeťou konfliktov a pomsty medzi rodičmi.
Rodina dostáva zabrať
Rozhovory medzi rozvádzajúcimi rodičmi ako aj ich deťmi sú poznačené napätím a stresom, pretože všetci členovia rodiny sa musia adaptovať na zmenené okolnosti, ktoré vyvolávajú neistotu.
Rozvádzajúci sa rodič, ktorý ostáva s deťmi, sa snaží viac pracovať, aby zabezpečil rodinu bez predchádzajúcej podpory partnera. Zo stresu a vyčerpanosti osamoteného rodiča môže plynúť jeho frustrácia.
Dlhotrvajúce neodreagované konflikty medzi manželmi dávajú rodine zabrať. Vyvolávajú stres, ktorý sa ďalej prenáša do vzťahu medzi nimi a deťmi, či medzi súrodencami navzájom. Všetky tieto faktory významne narúšajú prirodzenosť komunikácie v rodine.
Hra na dve strany Narušenosť komunikácie sa môže prejaviť v odstupe, chlade, nevraživosti, či dokonca nenávisti medzi rodičmi. Takýto záporný vzťah k ex-partnerovi prenáša rodič aj na deti, osobitne na dieťa pohlavia zhodného s bývalým partnerom, napríklad matka môže syna prirovnávať k neschopnému otcovi, čo sa nezvratne odráža vo vzťahu dieťaťa k sebe samému.
Dieťa môže trpieť aj nezáujmom či až ignoráciou jeho osoby plynúcej z prílišného zapodievania sa „svojimi“ problémami rodičov. V rodinách poznačených rozvodom často chýba umenie počúvať, podporujúcu komunikáciu nahrádza prílišná kritika a posudzovanie.
Ako rozvod narúša vzťahy: V neúplnej rodine sa môže vyskytnúť aj istá patológia vo vzťahoch:
Vzťahy medzi odídeným rodičom a deťmi: Odchodom jedného z rodičov, spravidla otca, dochádza k pretrhnutiu prirodzeného citového puta. Dieťa prichádza o každodenný kontakt s rodičom, ktorý do jeho výchovy prestáva významne zasahovať. V horšom prípade môžu vzťahy medzi otcom a deťmi úplne ochladnúť – otec sa cíti byť ”outsiderom” v rodine, z ktorej odišiel a preto sa deťom vyhýba. Matka sa stáva primárnym rodičom. Dovtedy symetrické vzťahy detí k obom rodičom sa dostávajú do asymetrie v prospech jedného rodiča.
Vzťahy medzi zostávajúcim rodičom a deťmi: Dovtedy asymetrický vzťah dieťaťa a rodiča sa môže posunúť do neprirodzenej symetrie. Rodič ostávajúci s deťmi má totiž často tendenciu pasovať svoje dieťa za rovnocenného partnera pri plnení bežných povinností, starostlivosti o domácnosť, o mladších súrodencov ako aj pri zverovaní sa so svojimi starosťami a pod. Prítomnosť oboch rodičov v úplnej rodine zastáva významnú rolu i pri pôsobení tzv. “Oidipovského komplexu” prejavujúceho sa u synov voči svojim matkám, resp. “Elektrinho komplexu” dcér voči otcom. Otec synovi totiž dáva jasne najavo, aké sú hranice medzi ním a jeho matkou. Ak otec chýba a navyše, ak i matka má tendenciu zosymetrizovať vzťah medzi ním a sebou, môže vzťah matky a dieťaťa nadobudnúť patologický charakter. K podobnému vzťahu môže dôjsť i medzi rozvedeným otcom žijúcim s dcérou.
Vzťahy medzi súrodencami. K zmene vzťahov medzi súrodencami zväčša výrazne prispeje rodič s nimi žijúci. Napr. matka môže syna nahlas pred ostatnými deťmi prirovnávať k nepodarenému a naničhodnému otcovi, čím vytvára napr. u dcéry nenávisť k otcovi i k bratovi. K ochladnutiu vzťahov medzi súrodencami môže dôjsť aj v prípade ich odlúčenia, ak si ich rodičia pri rozchode „podelia“. Avšak najmä pri rozvode rodičov je prítomnosť súrodencov vzájomne veľmi dôležitá. Vedomie, že problémy nespočívajú len na nich samých, deťom psychicky veľmi pomáha. Je žiadúce, aby v tomto období súrodenci ostali spolu na spoločné zvládanie situácie. Tak často dochádza k upevneniu a k prehĺbeniu vzťahov medzi nimi.
Vzťahy so starými rodičmi: Rozvodom rodičov často utrpia aj vzťahy detí so starými rodičmi. Starí rodičia zo strany rodiča žijúceho s deťmi môžu u dieťaťa zámerne vyvolávať nenávisť voči druhému rodičovi. V inom prípade môže dôjsť aj k úplnému pretrhnutiu kontaktu so starými rodičmi zo strany rodiča, ktorý odišiel. Avšak práve starí rodičia môžu výborne pomôcť pri adaptácii detí na rozvodovú situáciu rodičov a to nezištnou láskou, ktorou dokážu výborne nahradiť neprítomného druhého rodiča (napríklad starý otec otca).
Vzťahy v doplnenej rodine. Takúto rodinu tvoria vlastný a tzv. nevlastný rodič a deti z predchádzajúcich manželstiev oboch rodičov. Vzťahy medzi “novým” rodičom a deťmi ako aj “novými” súrodencami patria snáď k najkomplikovanejším. Na strane rodiča môže dôjsť napríklad k nevedomému či vedomému uprednostňovaniu vlastných detí, alebo naopak k používaniu kratšieho metra pre vlastné deti a pod. Vzťah detí k novému rodičovi môže taktiež nadobudnúť rôzne parametre. Deti často nového rodičovho partnera považujú za votrelca v ich vlastnej rodine, nerešpektujú jeho autoritu. V doplnených rodinách deti zväčša najťažšie nesú skutočnosť, že otec (resp. matka) bol bez ich súhlasu „vymenený“. Komplikované bývajú i vzťahy medzi nevlastnými súrodencami. Typickým prejavom je rivalita. Prítomnosť nového rodičovho partnera však môže mať i pozitívny prínos (napríklad pre zlepšenie ekonomickej situácie rodiny).
Zachovajte dôstojnosť alebo pár dobrých rád na záver Napriek tomu, že uvedené javy vo vzťahoch a v komunikácii sú v rodinách, v ktorých došlo k trvalému rozvratu časté, nemožno každú takúto rodinu paušálne považovať za narušenú.
Je zjavné, že to, do akej miery sa neúplná rodina stane dysfunkčnou závisí od okolností rozvodu ako i schopností dospelých zachovať dôstojnú a pozitívnu atmosféru v rodine. Je nesmierne dôležité, aby dospelí deťom vysvetlili, čo sa odohráva a že za vzniknutú situáciu nenesú žiadnu zodpovednosť.
Rodičia musia vedieť, že ukončením manželstva nemožno ukončiť aj rodičovstvo. Svoje dieťa by mali aktívne počúvať, byť empatickí k jeho osobitnému prežívaniu rozchodu rodičov. Popri vlastných problémoch im možno ujde, čo dieťa pod tlakom rozvodu pociťuje – môže ísť o pocity viny, hanby, neistotu, smútok, depresie.
Dospelí by sa mali vyvarovať prílišnej kritiky a posudzovania, na mieste je podporujúca a láskavá komunikácia. V sťaženej situácii musia byť svojim deťom na blízku a dať im pocítiť, že za rozvod nemôžu a napriek tomu, že sa ich cesty rozišli, ony ostávajú milovanými a dôležitými pre oboch.
