Pre PRIMAR.sk redakcia Naša Rodina.sk
Dátum uverejnenia článku: 4. jún 2008
Redakčne upravené
Väčšina z nás, hoci sme sa už sami stali rodičmi, máme v živej pamäti školské časy. Niečo sa muselo, ako napríklad dávať pozor, mať ruky za chrbtom, odpovedať na výzvu učiteľa, na druhej strane sa zas čosi nesmelo – prechádzať sa po triede počas hodiny, vyjadriť názor na učiteľa, rozprávať sa počas hodiny.
Vyučovanie bolo často poznačené stresom žiakov i učiteľky. A bohužiaľ, na väčšine škôl tento trend do veľkej miery pretrváva. Ak ste si povedali, že vášmu dieťaťu chcete dopriať školu priateľskejšiu a vnímavejšiu k jeho malej dušičke, vyberte mu alternatívnu školu!
Alternatívna škola – škola pre dieťa Po roku 1989 k nám z Európy i z ostatného sveta začali prenikať nové pedagogické alternatívy. Čím sa alternatívne školstvo odlišuje od klasického? Predovšetkým ide o metódy a formy práce so žiakmi, teda krajšie povedané, pre deti omnoho príťažlivejšie a zdravšie spôsoby vyučovania. Zatiaľ čo v tradičných školách sa pozornosť venuje viac obsahu učiva s cieľom „naučiť“ čo najviac, tu sa ťažisko kladie na dieťa, jeho schopnosti, záujmy, potreby a z toho sa odvodzuje, čomu sa treba učiť. Pamäťové učenie, strašiak viacerých z nás, sa dostáva na druhú koľaj, primát má hlavne aktivita, tvorivosť, nápaditosť detí.
Aktivitu nie je ťažké navodiť, keďže tá je založená na hrách, dramatizáciách, spontánnosti a vzájomnej spolupráci detského kolektívu. Oproti tradícii, kedy bol presne stanovený učebný plán a osnovy záväzný pre všetky školy, v alternatívnych školách je vymedzená len základná osnova, tempo a rýchlosť osvojovania poznatkov závisí od osobitostí žiakov. Takisto aj rozvrh hodín je flexibilný, systém predmetov je tvorený logickými a syntetickými celkami.
Ako zdroje vedomostí sa nevyužívajú len učebnice, ale aj iná literatúra, experimenty, samostatná práca žiakov a tým „vlastnými silami“ nadobudnuté skúsenosti. A čo je najlepšie, neznámkuje sa! Využíva sa slovné hodnotenie s cieľom nie žiaka onálepkovať („Kubko je štvorkár“, „Anička jednotkárka“) ale povzbudiť k lepším výkonom. Učiteľ nie je prísnou autoritou, ale partnerom, organizátorom a členom kolektívu. Členmi veľkého kolektívu sú aj rodičia, ktorí spolurozhodujú o dianí v škole. Navyše aj poväčšine strohé prostredie v bežných školách je zmenené na estetické a útulné miesto pripomínajúce domov. Na Slovensku sa v súčasnosti rozvíjajú najmä tieto smery:
Waldorfská škola – bez známok a učebníc Táto škola nepracuje podľa pevného rozvrhu, ale v systéme tzv. epochového vyučovania, teda 3-4 týždne sa prvé dve hodiny žiaci venujú len jednému predmetu, čím si osvoja učivo komplexnejšie. Hlavné predmety sa počas roka striedajú. Žiaci riešia rôzne projekty, využívajú sa spontánne nápady a záujem žiakov. V cudzích jazykoch sa využíva komunikatívny charakter vyučovania, teda deti sa jazyk učia (podobne ako materinský) najprv počúvaním intonácie, rozprávaním. Ťažisko práce je v škole, teda deti nenosia domov veľa domácich úloh - v prvé roky, kým si neprivyknú na školu - takmer žiadne.
Učiteľ neskúša žiakov tradičným vyvolaním, ale pri kolektívnej práci, pri besedách, využíva aj mienku kolektívu žiakov. Hodnotenie je zamerané na motiváciu, štandardné známky sú nahradené slovným posudkom. Tu sa nemôže stať, že dieťa prepadne. Waldorfská základná škola sídli na Vihorlatskej ulici v Bratislave.
Montessorriovská škola – „Pomôž mi, aby som to urobil sám“ Úloha učiteľa nespočíva vo vysvetľovaní, vo vydávaní pokynov a tlmení prirodzenej aktivity žiakov, ale v tom, že im sprostredkúva kontakt s prostredím, pozoruje, pomáha, radí. Aktivita učiteľa je tak vystriedaná aktivitou žiakov. Dodržujú sa zásady slobodného výberu konkrétnej činnosti a prostredia, vlastnej sebarealizácie žiakov, slobodného pohybu po triede a neobmedzeného opakovania (dieťa samo najlepšie vie, dokedy má opakovať a cvičiť sa, aby dosiahlo výsledok). V jednu chvíľu je každý materiál, pomôcka, rekvizita k dispozícii pre celú triedu len raz, čo vedie k tomu, že vzhľadom na pestrosť a rôznorodosť didaktického materiálu sa deti vzájomne pozorujú, učia sa jeden od druhého. Vedie sa k zodpovednosti a vytrvalosti tým, že bez dokončenia predchádzajúcej aktivity nemožno začať ďalšiu činnosť. V takejto škole sú deti združované do vekovo zmiešaných skupín, nepracuje sa v rámci tried. Prevažuje skupinová práca a problémové vyučovanie podporené vlastnou iniciatívou žiakov.
Princípy Montessorri materskej školy sa uplatňujú v Detskom centre v Bratislave (pri Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie) a v Košiciach („Park Angelinum“). V hlavnom meste je aj základná škola.
Integrované tematické vyučovanie ITV Žiaci sa neučia predmety oddelene, ale rozoberajú tému. Téma je integrovaná, napr. „Naša rieka“ a preberá sa z hľadiska fyziky, biológie, jazykov, matematiky, umenia atď. Nepreberú sa na jednej hodine, pretože toto vyučovanie nepozná vyučovacie hodiny a trieštenie času. Učí sa komplexná téma a veľký dôraz sa kladie na samostatnosť a tvorivosť žiakov. Každá téma sa komponuje tak, aby bola aplikovateľná do praxe.
V triede sa dodržiavajú isté základné morálne princípy ako nezhadzovať žiaka, nekritizovať ho, aktívne počúvať, hovoriť pravdu, a vyžadovať náročnosť učiteľa k sebe i k žiakom. Využíva sa kooperatívne učenie, teda žiaci sa učia navzájom, kladú si otázky a radia si a vysvetľujú. Učiteľ je tiež „žiakom“, pripravuje úlohy, podmienky a spolu so žiakmi objavuje. Hodnotí sa nielen to, čo deti vedia alebo sa naučili, ale aj to, ako sa cítili, čo prežívali. Výhodou takéhoto vyučovania je praktické napojenie učenia na život, prax žiakov, na obec, okolie, rodinu.
Prvé dve školy na Slovensku tohto typu začali činnosť v roku 1992 v Bratislave.
