Ahoj, bábätko! alebo o tom, ako sa žena stáva matkou

Pre PRIMAR.sk redakcia Naša Rodina.sk 
Dátum uverejnenia článku:  21. január 2008

Držíte ho v náručí, to malé, bezbranné, nevinné stvorenie...Vytúžené bábätko. A rozmýšľate, aké je krásne a roztomilé, ste dojatá z jeho sladkej prítomnosti a popri tom si naraz uvedomíte – mám ho už navždy! Ako to zvládnem? Ako sa naučím byť mamou? Som na to pripravená? Keď sa postupne pridá nedostatok spánku, vyčerpanosť z neustálej starostlivosti a minimum času na seba, váš život je odrazu celý naruby a aj tá počiatočná eufória akosi opadne.

Možno i podľahnete smútku, úzkosti, či strachu z budúcnosti. Ste zmätená a máte obavy, či to bremeno rodičovstva dokážete uniesť. Nech ste očakávali čokoľvek počas 9 mesiacov predtým, v skutočnosti ste si to nevedeli predstaviť. A zisťujete, byť mamou je ťažké! V tehotenstve, keď sa o bábätko staralo vaše telo, ste si verili, študovali odborné knižky o dieťatku, navštevovali prípravné kurzy pre budúce mamičky a boli ste presvedčená, že keď to zvládlo toľko mám, prečo by ste vy mali byť výnimkou. A teraz sa bojíte maličké zobrať na ruky, aby vám nevypadlo, zmätkujete, keď plače a aj pri kŕmení či prebaľovaní pochybujete, či to robíte správne, ako sa má. A akoby to nestačilo, do mozaiky zmiešaných pocitov sa vkráda aj sklamanie z čudného pocitu, že dieťa nedokážete zahrnúť nekonečnou láskou, že ho vnímate s akýmsi rešpektom, že ho „nemilujete“. Akoto, že týchto pocitov odrazu nie ste schopná? Veď ten človiečik vás potrebuje! Predstavovali ste si to inak!

Ak ste prežívali, alebo prežívate podobné pocity, vedzte, že nie ste sama. Nie ste zlou mamou a nemusíte mať ani popôrodnú depresiu. Máte úplne prirodzené pocity novopečenej mamičky! Ak vás zaujíma, ako si počať s prvými emóciami po pôrode dieťatka, možno vám pomôže niekoľko základných rád ...

Na skutočnosť „byť mamou“ si treba zvyknúť

„Byť mamou“ je zložitá veda a tak ako mnohé veci v živote i toto sa treba naučiť. Počiatočné prežívanie neistoty časom prejde. Ustavičným kontaktom s dieťatkom, jeho kŕmením, ošetrovaním, láskaním, dotýkaním, prihováraním sa mu sa postupne naladíte na spoločnú vlnovú dĺžku. Dokážete dať bábätku to, čo naozaj potrebuje – teda vás. Dôverujte si a intuitívne porozumiete jeho prejavom a vstrebáte jeho vznikajúcu „osobnosť“, naučíte sa odpovedať na jeho závislosť od vás. V mnohom vám iste pomôže aj okolie, na mnohé otázky si však najlepšie odpoviete sama, sama sebe budete najlepším sprievodcom v nových pocitoch rodičovstva.

Na lásku si treba počkať

Nezúfajte, ak to, čo cítite k dieťatku nemožno nazvať láskou, je zrejmé, že spočiatku budete skôr prežívať veľkú zodpovednosť a potrebu dieťa chrániť, opatrovať ho. Láska, tak ako môže vzniknúť „na prvý pohľad“, môže vznikať aj postupne posilňovaná prvým pohľadom, úsmevom, prvým „mama“. Tým ako sa z kopkajúceho a plačúceho batôžka rodí malý človek s osobnosťou, tým ako sa vaša láska stane opätovanou. Milovať totiž znamená dávať aj prijímať, tú potrebu má rovnako vaše dieťa ako aj vy sama. Túžba dávať a prijímať lásku je pre človeka vrodená, preto sa nemusíte obávať, že svoje dieťa nebudete dostatočne ľúbiť. Materinský cit pestujte ako rastlinku túlením sa k dieťaťu, maznaním, prihováraním, nosením v náručí. A verte tomu, že každá mama je pre svoje dieťa tou najlepšou.

Vaše dieťa je unikát

Každé dieťa ako ľudský jedinec je jedinečné a nenahraditeľné. I keď pomoc zo strany rodičov, príbuzných a známych v opatere dieťaťa je dôležitá, nedbajte príliš na „dobre mienené“ rady. Vaše dieťa je neopakovateľný výtvor a uplatňovanie receptov starých mám na to vaše nemusí byť vždy práve najšťastnejším riešením. Buďte sama sebou. Dajte na vlastný inštinkt, pretože vy sama najlepšie viete, čo, kedy a koľko vaše bábätko bude potrebovať. Táto schopnosť je daná iba matkám. Upevníte tak vlastnú rodičovskú kompetenciu, budete sa cítiť silná. Rovnako sa nesnažte hľadať vášho drobca v odborných príručkách, pretože tam ho nenájdete. Ono samo vám určí svoj režim a vy sa naučíte podľa neho ísť. Nedajte sa rozptýliť ani tým, že vaše malé viac plače, je menej samostatné a možno ešte nedokáže to, čo ostatné deti. Každé bábätko má v sebe vlastný vývinový mechanizmus, ktorý treba rešpektovať. Najlepšie urobíte, ak svoju starostlivosť ušijete svojej ratolesti doslova „ na mieru“.

Nebuďte na seba príliš náročná

Materstvo predstavuje pre každú ženu veľké nároky na psychickú i fyzickú kondíciu. Pochopiteľne, každá matka chce dať svojmu dieťaťu to najlepšie. Veľa z nás malo pred pôrodom pevné predsavzatie nič si nezľahčovať a ísť „na plno“, aby maličkému nič nechýbalo. Je pochopiteľné, že všetky citové investície sa vám postupne vrátia – a to dvojnásobne. Maminy by si ale mali zároveň uvedomiť, že aj ony potrebujú oddych, pohladenie, odreagovanie. Neváhajte zveriť dieťa na chvíľu partnerovi či príbuzným. Nemajte pocit, že ste a navždy budete výlučne zodpovedná za výchovu dieťaťa ako jediná výchovná inštancia. Kým vy oddychujete, čerpáte nové sily a nehrozí vám, že vo svojej novej úlohe „vyhoríte“. Dôležité je zachovať si vnútorný pokoj, rozvahu a pohodu, ktorú bude cítiť aj vaša malá ratolesť.

Stať sa ockom ...

Mali by ste vedieť, že ani pre partnera nie je jednoduché zvyknúť si na svoju novú rolu. Možno nemá toľko roboty s kričiacim zázrakom ako vy, na druhej strane sa však môže cítiť odstrčený, nepotrebný, nemotorný. Nebráňte mu, ak prejaví záujem starať sa o dieťa, precvičí si svoje rodičovské schopnosti a navyše sa tu postaví základ niečoho veľmi dôležitého, čo za nejaký čas bude možné nazvať otcovskou láskou. Pomôžte mu nájsť sa vo svojej rodičovskej role, bude to prospešné pre vás všetkých.

A na záver ...

Keď som raz začula rozhovor s istou televíznou moderátorkou o jej vzťahu k novonarodenej dcérke, bola som zhrozená, keď povedala, že si na svoju dcéru spočiatku nevedela zvyknúť a nedokázala ju ľúbiť, že to prišlo postupne a musela sa to naučiť. Práve som prežívala obdobie milosrdného nevedomia v tehotenstve a domnievala som sa, že byť matkou je automatická záležitosť a že to ihneď akosi samo „naskočí“ pri prvom pohľade na ružovučké bábätko - veď my, ženy, sme na to predsa predurčené. Krútiac hlavou som výrok tejto dámy vtedy kruto odsúdila. Po tom, ako prišla na svet moja malá som si jej slová znova pripomenula a zarazila som sa, keď som zistila, že moje pocity sú veľmi podobné. Dnes po takmer dvoch rokoch materských skúseností som presvedčená, že tak ako treba vedome budovať napríklad partnerský vzťah a neočakávať jeho automatický vývin správnym smerom, i puto k vlastnému dieťaťu silnie a rozvíja sa postupne. Stať sa rodičom totiž nie je samozrejmosťou.