Kostra tvorená z kostí predstavuje iba 14% celkovej telesnej hmotnosti, čomu zodpovedá asi 10 kg váhy. Kosť ako živé tkanivo je schopná regenerácie. Pevnosť získava spojením bielkovín a minerálov, ktoré spoločne tvoria jej pružnú podstatu. Takmer dve tretiny kosti tvoria rôzne soli, hlavne zložité zlúčeniny vápnika a fosforu, ktorých kryštály v tvare tyčiniek zabezpečujú kostiam tvrdosť a pevnosť. Zvyšok kostného tkaniva sa skladá z kolagénu, elastickej bielkoviny. Jej vlákna sú posiate kryštálikmi minerálov a „vinú“ sa okolo seba. Bez kolagénu by bola kosť krehká ako sklo.
Približne v strede kostí sa nachádza kostná dreň, ktorá tvorí 2-5 % celkovej hmotnosti tela. Skladá sa zo žltej a červenej kostnej drene. Podstatu žltej kostnej drene tvoria prevažne tukové bunky. V červenej kostnej dreni sa tvoria červené a biele krvinky a krvné doštičky.
Transplantácia kostnej drene (odobratie jednému a aplikácia druhému človeku) sa stala za posledných 30 rokov akceptovanou a často jedinou terapeutickou metódou na liečbu pacientov s ťažkými, život ohrozujúcimi ochoreniami.
Kmeňové krvotvorné bunky z periférnej krvi
Získavajú sa ako mononukleárne bunky cytaferézou. Počet buniek získaných z periférnej krvi je dostatočný pre úspešné "prihojenie" len vtedy, ak je darca stimulovaný pred odberom rastovými faktormi.
Tieto bunky sú dôležité pre obnovenie normálneho počtu a funkcie všetkých typov krviniek u príjemcu (najčastejšie pri malígnom ochorení krvotvorby). Môžu pochádzať priamo od príjemcu (pacienta) alebo iného jedinca
Krv z pupočnej šnúry
V mnohých prípadoch závažných ochorení – onkologických (leukémie), vrodených defektov krvotvorného a imunitného systému a pod., dokážu lekári pacienta liečiť a vyliečiť iba vtedy, ak majú k dispozícii vhodný transplantát obsahujúci krvotvorné bunky. Práve pupočná krv je cenným zdrojom týchto kmeňových (zárodočných) buniek, ktoré sú schopné obnoviť činnosť kostnej drene u pacienta.
V doterajšej histórii transplantácií kostnej drene to mohla byť iba kostná dreň dobrovoľného živého darcu, avšak nové poznatky dokázali, že krvotvorné bunky z placentárnej (a zároveň pupočnej) krvi ju nahradia dokonca lepšie. Placenta je pritom považovaná za biologický odpad, ktorý sa po pôrode likviduje.
Pre úspešnú transplantáciu kostnej drene je nevyhnutná čo najväčšia zhoda tkanivových „znakov“ darcu a príjemcu. Preto po celom svete vznikajú registre darcov kostnej drene a registre placentárnych krvotvorných buniek, ktoré zvyšujú šancu na dosiahnutie tejto zhody. Ak nie je k dispozícii nikde na svete vhodný transplantát kostnej drene, jeho nádejnou alternatívou je práve transplantát zmrazených placentárnych krvotvorných buniek.
 Predchádzajúca téma Po odbere - čo darca nevidí | Nasledujúca téma |
