MUDr. Jozef Gaulieder, primár det. odd. NsP Komárno. Tento článok bol uverejený so súhlasom iLekaren.sk.
Vo svete zomiera ročne približne 4-5 miliónov ľudí na hnačkové choroby a väčšinou ide o deti mladšie ako 5 rokov. Najčastejšie sa vyskytujú v rozvojových krajinách, ale najmä v letnom období aj vo vyspelých štátoch, kde patria medzi veľmi časté príčiny chorôb.
Čo je teda hnačka? Je to prechodné ochorenie , ktoré môže viesť k ťažkým stratám vody a minerálií, a z dôvodov ťažkého vysušenia organizmu môže spôsobiť až zmeny, ktoré môžu spôsobiť smrť. Presne definícia pojmu „hnačka“ na podklade počtu a konzistencie stolíc je ťažká, nakoľko sú veľké individuálne rozdiely. Zdravé dojča môže mať jednu stolicu raz za 2-3 dni / niekedy, ak je dojčené, aj viac dní/, alebo aj 5 menších stolíc denne. Dôležitá je náhla zmena počtu stolíc, ako aj zmena konzistencie a farby stolíc/zelené stolice, prímes krvi, hlieny, nestrávené zvyšky/.
Príčina hnačiek je veľmi rôznorodá, môžu byť infekčného ako aj neinfekčného pôvodu. Treba však pripomenúť, že redšie stolice sú aj u dojčených detí v prípade, že matka nemá dostatok materského mlieka a dieťa preto neprospieva / sú to tzv. hladové stolice/.K redším stoliciam môže dochádzať aj pri tzv. potravinovej intoxikácii, pri poruchách trávenia z iných príčin, poruchách imunity, alergii, niekedy aj ako sprievodný prejav liečby antibiotikami.
Ochorenie obyčajne začína odmietaním potravy už asi 2-3 dni pred zjavením sa hnačiek. Deti prestanú priberať na hmotnosti, vracajú, sú bledé, strácajú záujem o okolie, častá je horúčka. Zo začiatku sú stolice kašovité, potom vodnaté. Ak je postihnuté aj hrubé črevo, môžu byť s prímesou hlienov a krvi, dieťa menej močí, je nepokojné. Teploty a prímes krvi, či hlienov v stolici sú najčastejším príznakom infekčného pôvodu hnačiek. Tieto sa obyčajne vyskytujú v letnom období, kedy môže veľmi ľahko dochádzať ku kontaminácii potravín najmä cestou špinavých rúk, hmyzom a pod. V tomto období je preto aj vyšší výskyt týchto ochorení, a preto je potrebné venovať prevencii týchto ochorení mimoriadnu pozornosť. Z týchto dôvodov je potrebné, aby matky svoje deti dojčili aspoň prvých 6 mesiacov, čím veľmi účinne môžu predchádzať prípadným hnačkám, ktoré veľmi rýchlo oslabia organizmus dieťaťa, znižujú ich odolnosť, ako aj sklon k iným ochoreniam. Ak by aj dojčené dieťa malo hnačky, nie je dôvod na prerušenie dojčenia. Pred dojčením je možné po lyžičkách pridávať trochu ryžového odvaru, ale zásadne je potrebné dojčiť, prípadne sa poradiť so svojim detským lekárom. Obyčajne veľmi rýchle dôjde k úprave počtu stolíc a ich konzistencie. Dôležité je dodržiavať osobnú hygienu, najmä pri prebaľovaní dieťaťa, ak je dieťa dokrmované, vždy pripraviť čerstvú stravu/mlieko/, dôležitá je hygienická príprava a uskladnenie potravín a používanie nezávadnej vody. Ak však dojčené dieťa odmieta stravu, nie je namieste vyčkávanie, pretože môže dôjsť k dehydratácii/ vysušeniu/ a namieste je ústavná liečba. Obdobne to platí aj pre väčšie, či veľké deti. Ak totiž dieťa nemôže prijímať tekutiny, dietetiká prirodzenou cestou a má hnačky, zvracia, má teploty, je potrebná ústavná liečba. U malých detí môže dôjsť k hnačkám aj pri náhlom prechode na umelú výživu. Prechod má byť opatrný a postupný, najlepšie až v druhom polroku života, keď už dieťa prijíma nemliečne prídavky. K hnačkám a poruchám výživy môže viesť aj nesprávna výživa, prekrmovanie, nedostatočný prívod živín vitamínov, minerálnych látok, ako aj zlý pomer jednotlivých zložiek výživy.
Aká je liečba hnačiek? Ak je dieťa - dojča dojčené, pred dojčením , ako už bolo spomenuté, ryžový odvar po lyžičkách, o potrebe lieku / Hylak, Smecta/ rozhodne lekár. Ak nevracia a nie sú známky dehydratácie a dieťa dobre pije, stav by sa mal spontánne za 2-3 dni upraviť.
U batoliat a väčších detí ak nevracajú, je vhodné vynechať všetky druhy mliečnych prípravkov a zároveň zaviesť pitný režim vo forme čaju/ mierne môže byť osladený/, minerálok po lyžičkách, každú hodinu vypiť aspoň 2 dcl. Vhodné je podávanie strúhaných jabĺk, banánov, zeleninovej polievky bez masti s možnosťou pridania zemiakov, prípadne chudého mäsa. Dieťa môže ďalej dostať varené zemiaky, ryžu, sucháre. Ak sa stav zlepšuje, je možné pridať postupne chudé mäso k vareným zemiakom a k ryži, na desiatu chudú šunkovú -hydinovú šunku s rohlíkom. Zásadou je teda nahrádzať straty vody a solí, aby dieťa netrpelo dehydratáciou. Nepodávať počas hnačiek prípravky obsahujúce sušené kravské mlieko. Keď pominie akútna fáza hnačkového ochorenia u dieťaťa mladšieho ako 6 mesiacov: postupne prechádzame na zvyčajnú stravu. Napr. ak sú stolice už formovanejšie, môže dieťa dostať na raňajky, desiatu a večeru fľašku s mliekom bez laktózy s ryžovou múčkou, k obedu zemiakovú kašu z mrkvy a ryže a ovocný pretlak s jablkami, banánmi alebo čučoriedkami. Ak je dieťa staršie ako 6 mesiacov: postupne diétne sucháre, slané tyčinky, starší slaný rohlík, varenú mrkvu osolenú mixovanú, suché varené zemiaky rozmixované, ryžový odvar, hovädzí vývar -mäso - drobné kúsky alebo mixované, banány, čučoriedky - bez mlieka a cukru.
Zásadou ostáva: sledovať početnosť a vzhľad stolíc, aspoň 2x denne merať teplotu dieťaťu, v prípade obzvlášť silnej hnačky 2x denne odvážiť dieťa, všímať si, či dieťa nevracia.
Zhoršenie stavu- pribúdanie riedkych vodnatých stolíc, zvracanie, vysoké teploty odmietanie stravy sú dôvodom na hospitalizáciu dieťaťa v nemocnici.
