Obezita

Pre Primar.sk: MUDr. Viera Kissová, primárka, Oddelenie liečebnej výživy, Fakultná nemocnica Nitra. Tento článok bol uverejený so súhlasom iLekaren.sk .

Obezita po určitom čase trvania dospeje ku komplikáciám, ktoré sú potenciálne invalidizujúce (degenerácia bedrových kĺbov s nutnosťou náhrady kĺbnou protézou, degenerácia chrbtice, diabetes mellitus II. typu a jeho komplikácie, ischemická choroba srdca, vysoký krvný tlak, žlčové kamene, porucha metabolizmu tukov, rakovinové ochorenia čriev, neplodnosť u žien, atď.)

Telesná hmotnosť človeka je výsledkom energetickej rovnováhy organizmu. Ak táto rovnováha sa stane „ životným štýlom“, nie krátkodobou zmenou (i keď pol roka, či rok), závažná obezita by nemala byť problémom. Najbežnejším hodnotením energetickej rovnováhy organizmu je tzv. „bosy mass index“ (ďalej len BMI). Získame ho odčítaním z tabuľky, resp. výpočtom:

BMI = telesná hmotnosť [kg] / (výška[m] x výška[m])

Norma

• pre ženy19 - 24
• pre mužov 20 – 25

• BMI › 24/25 – 29 / nadváha
• BMI › 30 – 34 / obezita I. st.
• BMI › 35 - 39 / obezita II st.
• BMI › 40 / obezita III. st, tzv. morbídna/chorobná, resp. monštrózna obezita

Liečebný zásah by sa mal realizovať už v štádiu nadváhy a čím v mladšom veku. S pribúdaním rokov i chorôb-komplikácií obezity sa šanca na úspešnú liečbu znižuje ( i pre lipnutie na danom zakorenenom životnom štýle a zníženej pohotovosti k zmenám).

V dennej či inej periodickej tlače sú známe tzv. pyramídy zdravej výživy. Podľa aktuálnych odporúčaní ako základný kameň takejto pyramídy sa zobrazuje panel s nápisom: „denná kontrola hmotnosti a pohybová aktivita“. Skutočne osobná váha dnes patrí do kúpeľne, kde po rannej hygiene kontrola hmotnosti patrí k denným rituálom moderného človeka.

Patofyziologickou podstatou udržania normálnej telesnej hmotnosti je rovnováha medzi energetickým príjmom/EP–jedlom a energetickým výdajom/EV. Ako jednotka energie sa používa 1 kcal, resp. l kJ ( 1 kcal= 4,2 kJ). Energetický výdaj zahŕňa tzv. „bazálny energetický výdaj“ + energiu potrebnú na spracovanie stravy + energiu pre fyzickú aktivitu.

Bazálny energetický výdaj je spotreba energie na chod organizmu v takom stave, v akom sa nachádzame napr. ráno po prebudení, keď pokojne ležíme. Spravidla rátame 24 kcal/ kg telesnej hmotnosti. To znamená, že 60 kg vážiaca žena na základný chod organizmu potrebuje cca 1440kcal/deň. Nemôžeme ho vedome ovplyvňovať a závisí od genetických faktorov, niektorých hormonálnych systémov a pohlavia i veku.

Energia potrebná na spracovanie potravy v normálnom množstve sa v bežných kalkuláciách nezapočítava.

Energia potrebná na fyzickú aktivitu – Jedine túto veličinu vieme účinne vedome ovplyvniť! (Samozrejme okrem energetického príjmu, ktorý sa nám ovplyvňuje ľahko, ale len smerom k jeho navyšovaniu, znižovanie je veľmi problematické.

Čím je väčšia telesná aktivita, tým nám stúpa energetický výdaj a tým väčší energetický príjem si môžeme dovoliť. A naopak, čím máme menšiu telesnú aktivitu počas dňa, tým viac musíme redukovať energetický príjem aby sa telesná hmotnosť nezvyšovala!

Rozčarovanie nám poskytne i pohľad na tabuľku energetický výdajov pri jednotlivých telesných aktivitách. Väčšina rutinných domácich prác a bežná práca v úrade, v obchode, ambulancii či v škole, ako aj pokojné okopávanie v záhradke sú radené medzi ľahké až stredne denné aktivity, ktoré umožňujú zarátať efekt energetického výdaja pohybu maximálne do 30% z konkrétneho bazálneho energetického výdaja. Ak sa vrátime k 65 kg vážiacej žene, ktorá má bázálny EV 1440kcal/deň, potom na prácu v kancelárii a vedenie domácnosti si môže narátať maximálne 432 kcal + cca 100kcal ako termický efekt jedla. Celkovo teda spáli okolo cca 1900 – 2000 kcal/deň. Ak jeden nizkotučný biely jogurt má 100 -150kcal na 100g, začína byť reálna predstava o tom, ako by mal asi vyzerať jedálniček, ak chceme „udržať energetickú rovnováhu. Ktoré potraviny a jedlá sa do tohto rozvrhu mestia nám poradí skúsený dietológ. Dokonca nám poradí, akú aktivitu a ako dlho ju musíme vykonávať, aby sme spálili napr. 1 porciu Tiramisu.

Na pohľad je to veľmi jednoduchá matematika, ale ako je to v praxi, to poznáme sami veľmi dobre. Často opomíname fakt, že vekom sa bazálny výdaj znižuje. Z tohto dôsledku energetický výdaj klesá a pri nezmenenom energetickom príjme sa telesná hmotnosť zvyšuje. Najviac to pociťujú ženy po menopauze, kedy zmenená hormonálna situácia drasticky znižuje bazálny energetický výdaj a telesná hmotnosť pri nezmenenom životnom štýle začína významne stúpať.

Nesporným faktom je i to, že vedomosti ľudí, resp. pacientov o zložení potravy sú nedostačujúce a odhad počtu kalórií v danom jedle je veľmi nepresný, alebo sa vôbec nezaujímajú čo a koľko jedia. Na ilustráciu: asi len 50% pacientov má predstavu, koľko zjedli kalórií ( to vyžaduje určité základné vedomosti z problematiky výživy), ale len polovica z týchto má predstavu reálnu, zvyšní si myslia, že zjedli ďaleko menej!

Na základe povedaného by mala liečba obezity vyzerať veľmi jednoducho: „Jedzte menej a viacej sa hýbte!“ Keďže hýbať sa do ľubovôle dá len do istého veku a zdravotného stavu, nezostáva nič iné ako sa zamerať na energetický príjem a možnosti práve zmeny kalorického obsahu jedla.

Dnes odborná lekárska verejnosť má za to, že normálna strava priemerného Slováka je všetko iné ako zdravé racionálne stravovanie sa. Mnohokrát len zmena z bežného stravovacieho spôsobu na „ zdravý spôsob“ má za následok pokles telesnej hmotnosti. Avšak pôvodný životný štýl býva výsledkom rodinných zvyklostí, sociálneho prostredia, chuťových osobných individualít a neposledne aj vplyvu reklamy na potraviny. Takto vžité životné stereotypy súvisiace s jedlom je nesmierne ťažké zmeniť, pripomínajú niekedy až nikotínovú či alkoholovú závislosť. A netýka sa to len kvality jedla, čiže zmeny chutí, ktoré sú pacientovi blízke, ale i jeho množstva. „Diétne potraviny totiž po určenej porcii a jej zdupľovaní či ďalšom opakovaní už nie sú diétne! Minimálne čo do obsahu kalórií!!“

Jednotlivé diétne postupy zamerané na liečbu obezity si vyžadujú svoj priestor, takže im by sme sa venovali nabudúce.

V možnostiach liečby diéty samozrejme okrem úpravy stravy existujú i lieky, ktoré tieto zmeny podporujú, avšak nie sú v SR hradené z verejného zdravotného poistenia a sú určené k plnej úhrade pacientom. Mesačná liečba sa pohybuje priemerne cca 4000,-Sk.

Pre úspech v liečbe obezity je nutné spojiť všetky dostupné liečebné možnosti: diétny prístup, pohybovú aktivita, ak je možné i medikamentóznu liečbu. Začlenenie diétoterapeuta a psychoterapeutické vedenie pacienta významne zvyšuje šancu na úspech, najmä ak sú očakávania pacienta i lekára reálne. Na Slovensku máme už skúsenosti i s operačnou liečbou obezity v zmysle realizácie tzv. bandáže žalúdka. Opäť náklady nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia a závisia od kvality použitej bandáže.

Záverom by sme chceli vyjadriť presvedčenie, že uvedené informácie vyvolajú zdravé spytovanie svedomia v otázke telesnej hmotnosti a stravovacieho štýlu a podnietia zopár jedincov k skutočnej aktivite pre svoje zdravie. Ak sa našiel aspoň jeden, splnili tieto riadky svoj účel.