Pozor: Poučný článok k téme "Febrilné kŕče" nájdete aj na našom partnerskom portáli babetko.sk na tejto adrese:
http://www.babetko.sk/user/view_page.php?page_id=19344
Milé mamičky a oteckovia,
rád by som sa s vami podelil o príbeh, ktorý sa stal 30. apríla 2005, v sobotu, ráno, medzi 6,00-7,00 hod. Chcem vám porozprávať, ako obyčajný človek, milujúci otec svojho dieťaťa zažil peklo, ktoré sa už - dúfam - nebude nikdy opakovať.
Naša dcérka, Vikinka je 21 mesačné dieťatko, krásne, zdravé a životaschopné a je na ňom vidieť, že je z milujúcej rodiny. Všetky deti sú samozrejme krásne, ale poznáte to, to svoje predsa len vidíte inak. A inak sa oňho aj bojíte, ak sa vyskytnú zdravotné problémy, ťažkosti a pod. Isto mi dáte za pravdu, že zniesť sa dá všetko, len pohľad na vlastné dieťa, ktorému neviete pomôcť, NIE...
Všetko sa začalo tým, že Vikinka v noci zvrackala, trikrát za sebou, čo sme pripisovali zlej a nevhodnej strave. Sprievodným javom bola teplota, ktorá ale do rána ustúpila. Na druhý deň sme si teda plánovali po práci vychádzku k jazeru, ihrisko a tak... No poobede mala opäť teplotu, takže sme sa rozhodli radšej zostať doma. Nebola vo svojej koži, bola trošku malátna, nezvyklé správania na to, aká je čiperna. Navečer sme jej odmerali teplotu, teplomer v tom čase ukazoval asi 38,5 stupňa, čo je v podstate hranica medzi miernou teplotov a vyššou teplotou. Postupovali sme klasicky - zábaly, panadol, zábaly, panadol...niekoľkokrát za noc. Asi o 4,00 nad ránom zaspala a my sme si mysleli, že máme vyhrané. Veď doteraz vždy do rána "vychladla", vždy to zabralo. No tento raz malo prísť niečo, čo nás takmer pripravilo o rozum.
Je ráno, 6,20 min., Vikinka spí medzi nami. Manželka ju nakojila, mala chvílu ležala a potom sa posadila. A potom to prišlo: Zrazu sa začala triasť. Keďže som bol v tom čase už hore, poznamenal som, že akosi sa trasie, že má asi zimnicu. A potom... zrazu zostala ako paralizovaná. Nasledoval krč, prestala dýchať. Zmodrala. V tom okamihu sa zastavil čas. Ocitli sme sa v zlom sne, sne, ktorý dokáže pochopiť len ten, kto ho prežil. Kto videl vlasntné dieťa v ohrození života. Zrazu Vikinka ležala bezvládna, bez dychu a modrá na posteli a ja som si v panike spomenul len na to, že keď niekto nedýcha, mal by dostať umelé dýchanie. Vedel som aj to, že nemáme veľa času, že po krátkom čase sa môže poškodiť mozog. Že nám môže odísť. Skríkol som na manželku, aby volala pomoc a začal som s umelým dýchaním. Vikinka mala v kŕči uplne zakusnuté zuby do seba, doslova to škrípalo. Nebolo možné jej dostať odseba sánky. Fúkal som cez zúbky. Kričal som na ňu, aby sa prebrala. Prosil. A prebrala sa. Bola úplne vyčerpaná, ale bola pri vedomí. Schytil som ju na ruky a nedovolil jej zaspať, lebo som sa bál, že padne do bezvedomia. Keďže som bol v pyžame a držal dcérku, manželka ma doslovne obliekla, a potom sme obaja utekali k vchodu, a dufali, že sanitka každú chvíľu príde. Prišla pomerne rýchlo a s húkajúcou sirénou nás dopravila na bratislavské kramáre.
Úprimne povedané, od lekárky, ktorá nás prijímala som čakal niečo iné, ako pätnásťminútové vypisovanie formulára, aby sme sa dostali na štvrté poschodnie na detské oddelenie. Aj keď už teraz viem, že v tom čase už nebola Vikinka v ohrození života, mohla nás vnímať ako rodičov, ktorí sú v šoku, na smrť vystrašení z toho čo prežili, a nie ako na osoby, ktoré treba zaeveidovať, postarať sa o podpis a formality a bez známky citu nás poslať ďalej. Pár utešujúcich slov by určite pomohlo. Povdzbudilo. Možno by plač, ktorý som si nechal na neskoršie, prišiel už vtedy. Miesto toho ale prišiel hnev. S vyšťavenou dcérkou som chodil ako zlý tiger a nechal som sa počuť, čo si myslím o papierovačkách, síce nevyhnutných, ale zle aplikovaných. Veď predsa nie sme kus nábytku. Sme ľudia, žijúce bytosti, ktoré potrebujú počuť aspoň utešujúce slovo po tom, čo prežili. Kúsok citu, ktorý by dodal energiu, psychicky pomohol...
V každom prípade, po vybavení vstupných formalít sme sa ocitli na štvrtom poschodí, kde sa prístup rapídne zmenil. Milé a ochotné sestričky i pani doktorka. Dostali sme sa na pozorovaciu izbu (rozumejte presklennú miestnosť, do ktorej je vidieť z izby sestier), kde sem si s manželkou okamžite zriadili provizórnu izbu. Viki bola pri vedomí, vedeli sme, že už je dobre. Vtedy som si uvedomil, že na nohách mám šľapky, vrch pyžama a že sa musím vrátiť domov po veci, ktoré tu budeme potrebovať. Chcel som zavolať otcovi, aby ma prišiel zobrať, no podarilo sa mi to až na tretí krát. Nie že by bol zlý signál, ale keď už telefón začal zvoniť, vždy ma chytil plač a nedokázal som hovoriť, musel som položiť. Zo všetkých síl som sa ovládol a požiadal ho, aby prišiel. Čakal som ho na zastávke, v pyžame a šľapkách a viedel som, že ľudia na zastávke ma vnímajú ako bezdomovca (bol som zhodou okolností neoholený). Hádam len mobil v ruke nezapadal do obrazu človeka na najnižšom stupni spoločenského rebríčka. Keď ma otec viezol domov, rozmýšlali sme nad tým, aké je všetko relatívne, čím všetkým musí človek prejsť. Nebudem vám dopodrobna rozprávať, čo sa odohralo potom, detaily, že som si v tej panike nezobral kľúč, a že som sa teraz nevedel dostať do bytu. Že som behal po byte v plači a a balil veci, ešte stále v šoku z toho, že všetko mohlo dopadnúť zle.
V každom prípade, zabezpečil som všetko potrebné a s manželkou strávil celé dva dni na izolačke. Každá sekunda s dcérkou bol dar. Ako keby ste padali do priepasti a niekto Vám pomohol na denné svetlo - slnko malo zrazu neuveriteľné čaro a svetlo. Bolo iné, ako ste ho poznali doteraz. Obyčajná vec ako dcérkyn dotyk, úsmev, podanie ručičky - z toho všetkého mi išli slzy do očí. Stále ma bolí chrbát, lebo som ju nosil, koľko sa len dalo. Som nevyspatý, na nohe mám asi 20 centimetrovú ranu, ku ktorej neviem, ako som došiel (asi v panike som do niečoho zavadil) ale som najšťastnejší človek na svete. Prežili sme s manželkou peklo a modlíme sa, aby sa to už nestalo.
Týmto sa chcem poďakovať celému tímu detského oddelenia Detskej fakultnej nemocnice na kramároch (4p.), ktorí sa o nás starali tak, ako to len bolo možné. Hoci je na každom krorku cítiť, že zdravotníctvo nemá peniaze, dobrí ľudia ešte stále existujú. Ešte stále sa nájde niekto, kto sa na vaše dieťa usmeje, osloví ho menom a zaujíma sa oňho. A týmto ľuďom patrí naša vďaka.
Mimochodom, zajímavosťou bolo, že deň po našej hospitalizácii sa objavil presne rovnaký prípad febrilných kŕčov u ďalšieho dieťatka (ktoré s nami, spolu s jeho babičkami bolo hospitalizované na našej izbe). Zažili presne to, čo my, rovnaký strach, rovnaké slzy...
Martin A. z Bratislavy
Vikinkin Tata
Na záver:
Vážení rodičia,
príbeh, ktorý som vám vyrozprával sa stal možno aj preto, lebo nás nikdy nikto neupozornil na to, že existuje niečo ako "Febrilné kŕče - kŕče z horúčky" (čo bola diagnóza aj v našom prípade). Tieto vznikajú (ako sme boli poučení) väčšinou pri zvyšujúcej sa teplote, resp. vysokých teplotách u malách detí v dôsledku obrovskej záťaže na srdiečko dieťatka počas horúčky. Apelujeme na vás: buďte pripravení, tj. nenechajte sa zaskočiť nevedomosťou.
Predpokladám, že väčšina detských lekárov o tomto riziku rodičov neinformuje, tak ako v našom prípade (ospravedlňujem sa tým, ktorí tak robia). Jedna z prvých vecí, ktoré som spravil, keď som prišiel domov bola tá, že som si zapol počítač a do prehliadača google.sk som si zadal pojem "febrilné kŕče". Našiel som veľmi zaujímavý članok (adresa http://www.provita.sk/mc-fever.htm) , ktorý vám chcem v tejto súvislosti dať na známo. Týka sa horúčky a febrilných kŕčov. a tu je jeho znenie (febrilné kŕče su popisované v posledných dvoch odstavcoch):
"Horúčka
Telesná teplota nám podáva dôležité informácie o celkovom zdravotnom stave dieťaťa. Poznáme teplotu kožnú a centrálnu.
Pri každodennej starostlivosti meriame teplotu kožnú. Mnohé choroby sa prejavujú zvýšenou teplotou až horúčkou, iné naopak poklesom teploty.
Príčinou zvýšenia telesnej teploty je najčastejšie infekcia. Teplota je prejavom zápalu. Medzi veľký počet príčin vzostupu teplôt patrí u detí aj nedostatok tekutín a prehriatie organizmu dieťaťa ( prehriata izba, pobyt vonku na slnku, neprimerane teplé oblečenie). Mnohé iné vážne ochorenia tiež začínajú teplotou.
Meranie teploty : u najmenších detí meriame teplotu v konečníku tzv rýchlobežkou. Ešte pred vybratím teplomeru z konečníka odpočítame od nameranej hodnoty v prvom polroku veku dieťaťa 0,5 oC, v druhom polroku odpočítame 0,7 oC. Pred zavedením do konečníka natrieme koniec teplomeru olejom, po odmeraní teploty teplomer umyjeme vodou a mydlom. Teplotu v podpazuší meriame lekárskym teplomerom ( Maxima ) asi 8 - 10 minút.u väčších detí. Dbáme na správne umiestnenie špičky teplomeru v strede podpazušia. Po odmeraní treba teplomer striasť, aby ortuť klesla (vyhneme sa chybnému nameraniu teploty pri nasledujúcom meraní ). Pri meraní teploty musíme byť vždy opatrní, aby nedošlo k poraneniu dieťatka napríklad zalomením teplomeru v konečníku alebo podpazuší. Dnes si zvykáme i na teplomery digitálne vo forme cumlíkov, či na čelo.
- Priemerná telesná teplota je od 36,5 do 37,0 oC.
- Mierne zvýšená teplota je od 37,5 do 38,0 oC a nazýva sa subfebrilita.
- Ľahká horúčka je od 38,0 do 39,5 oC .
- Vysoká horúčka je nad 39,0 oC.
Teplota denne kolíše, najnižšia býva okolo polnoci a najvyššia okolo 17 hod.
Starostlivosť a ošetrovanie dieťaťa s teplotou má svoje zásady.
I. Pri mierne zvýšenej teplote do 38 oC nepodávame antipyretiká ( lieky na znižovanie teploty ). Dbáme na dostatočný prívod tekutín a opakovaným meraním teploty sledujeme jej vývoj.
II. Pri ľahkej horúčke nad 38 oC zahájime liečbu antipyretikami.
ANTIPYRETIKÁ
A. Do 10. roku života dieťaťa nepodávame kyselinu acetylosalicylovú. Poznáme ju ako Acylpyrin, Superpyrin, Atilen sirup.
B. Pre deti je určený paracetamol. Táto účinná látka je v rôznych prípravkoch pod názvom Paralen, Panadol, Plicet, Mexalen, Calpol, Coldrex, Guajanal, Korylan, Scutamyl, Valetol.
Paracetamol je aj v rôznej liekovej forme: tabletky, čapíky čiže čípky, sirupy. Ak dieťa má hnačku, podáme mu tabletku. Ak dieťa vracia , podáme mu čípok. Tiež musíme dbať na to, aby sme v panike nepodali naraz celodennú dávku klieky. Aj antipyretiká môžu dieťa otráviť pri predávkovaní.
C. Ďalším antipyretikom je ibuprofen, v liekovej forme Brufen sirup.
III. Zrážanie teploty
Ak teplota napriek podaniu antipyretika neklesá do 30 minút, začneme teplotu zrážať pomocou vlažnej vody - sprchy alebo zábalu.
Teplotu zrážame pokiaľ neklesne na 38,5 oC.
Postup pri zábaloch :
1. plienku alebo uterák namočíme vo vlažnej vode.
2. obtočíme hrudník dieťaťa od podpazušia po dolný okraj rebier.
3. neschladzujeme bruško, nohy, ruky. Pri schladzovaní rúk a nôh by sme mohli vyvolať periférny šok. Ruky a nohy sú pre poruchy cirkulácie pri vysokých teplotách aj tak chladné.
4. zábaly vymieňame približne po 5 min.
5. snažíme sa vždy po 10 - 15 min. teplotu premerať.
6. so zábalmi alebo sprchou skončíme po poklese teploty na 38,5 oC.
Sprchu majú niektoré deti radšej, pretože to berú ako kúpanie. Použijeme vlažnú, nie studenú vodu. Nenecháme dieťa sedieť vo vlažnej vode, aby nenachladlo na močové cesty.
Teplotu zrážame pomalšie, nie prudko.
IV. Príjem tekutín
Zásadne spájame liečbu teploty s dostatočným príjmom tekutín. Príjem tekutín musí zodpovedať veku a hmotnosti dieťaťa.
Zdravé dieťa potrebuje vypiť za 24 hodín toľko tekutín , koľko predstavuje 10 - 15 % jeho telesnej hmotnosti. Dieťa, ktoré má horúčku, potrebuje ešte viac tekutín
U detí od 6. mesiaca do 1. roku je to asi 0,5 až 1 l tekutín na 24 hodín.
U detí väčších sú to 1 - 2 l tekutín na 24 hodín. Dostatočný príjem tekutín sa odráža v močení. Treba dieťa prebalovať každé 2 - 3 hod. a vedieť koľko hodín nemočilo. Dieťa približne polročné musí mať pomočenú plienku každé 3 - 4 hodiny.
V. Ošetrovanie, prostredie, vetranie.
Ak má dieťa teploty, je dôležité, aby bola v miestnosti primeraná teplota. Miestnosť nesmie byť prehriata. Musí byť dobre vyvetraná. Dieťa s horúčkou prikryjeme len ľahko, aby sa ešte viac neprehrialo.
VI. Koža
Mnohé mamičky robia veľkú chybu z obavy o dieťatko. A to, že ho počas ochorenia spojeného s teplotami nekúpu. Predsa koža je orgán, ktorý hrá dôležitú úlohu pri výmene tepla a tekutín. Zároveň je vylučovacím orgánom rôznych látok vznikajúcich v tele. Iba pri správnom ošetrení si koža môže dobre plniť svoju funkciu.
VI. Nechutenstvo
Pri teplotách zvyčajne deti trpia nechutenstvom, odmietajú jedlo. Musíme použiť všetky možné prostriedky na to, aby deti prijali dostatok tekutín, pretože horúčka hlavne u menších detí môže byť spôsobená alebo udržiavaná aj nedostatkom tekutín, teda dehydratáciou.
VII. Sledovanie teploty počas spánku
Ak dieťa ukladáme spať a teplotou okolo 38,5 oC , musíme ho opakovane sledovať, to znamená merať teplotu a všímať si správanie. Stáva sa, že mamička unavená celodennou starostlivosťou o choré dieťa zaspí s ním. Či už cez deň, alebo v noci. Preto si hlavne v noci treba vždy natiahnuť budík v 1 hodinových intervaloch.
KOMBINÁCIA ANTIPYRETÍK ( liekov proti teplote ).
Pri liečbe horúčky musíme dávať pozor na kombináciu antipyretík.
Pri teplote nad 38 oC zahájime liečbu .
1. Ako prvý zvyčajne podávame Paralen , alebo iný paracetamolový preparát pre daný vek. Paralen podávame každých 8 alebo 6 hodín. teda 3 - 4 x denne. Celková denná dávka je 50 mg na 1 kg dieťaťa. Teda 10 kg vážiacemu dieťaťu prináleží 500 mg na celý deň. To znamená, že napr. podáme detský Paralen v tabletke 4x za deň. Ak začne dieťa vracať, môžeme podať detský čípok. Podali sme 2x tabletku a podáme 2x čípok.
2. Ak teplota neklesne napr. z 39 oC za 2 - 3 hod., podáme ibuprofen v sirupe- Brufen sirup.
Ten sa dáva v celkovej dennej dávke 20 mg na 1 kg dieťaťa. Teda 10 kg dieťa dostane 200 mg na 24 hodín. Čo znamená 3 x denne 60 mg, to je 3 x denne 3 ml. Pričom 20 mg Ibuprofenu je v 1 ml sirupu.
Pri vysokých teplotách môžeme oba preparáty striedať. Napr. o 6 hod. podáme Paralen , o 2 - 3 hod. Brufen, o ďalšie 2 hod. Paralen, o 2 - 3 hod Brufen. Asi 1 hod. po podaní lieku môžeme dieťa sprchovať.
Chceme upozorniť na pomerne častú chybu pri liečbe horúčky. Dieťa má napr. 39 oC . Lekár naordinuje antipyretiká ( Paralen, Brufen ) a pre angínu aj antibiotiká. Ale rodičia si myslia, že antibiotikum je "silnejšie". Podajú iba to. Divia sa, že teplota neklesá. Antipyretikum môžeme podať s antibiotikom. Antibiotiká zaberajú až po 2 - 3 dňoch., nie sú určené na zrážanie teploty.
Napriek všestrannej starostlivosti sa však môže stať, že dieťa pri teplote dostane febrilné kŕče (kŕče z horúčky). Vtedy, do príchodu privolanej lekárskej prvej pomoci, podáme do konečníka antipyretický čípok a dieťaťu dáme zábal. Ak je pri vedomí, odporúčame radšej sprchu, hlavne pri vysokých teplotách 39 - 40 oC.
Upozorňujeme na nebezpečie, kedy v panike po odoznení febrilných kŕčov, rodičia urobia chybu. Naložia dieťatko do rozpáleného auta ( v lete )alebo ho dobre zababušia ( v zime ) a ponáhľajú sa k lekárovi. V prvom rade mali najprv zraziť teplotu. Môžu totižto opäť vyvolať prehriatím už aj tak rozpáleného organizmu febrilné kŕče.
U tých detí, ktoré už mali febrilné kŕče, musia byť mamičky pri vzostupe teploty ostražitejšie. Podľa rady neurológa alebo detského lekára podajú Diazepam v tabletke alebo do konečníka. So zrážaním teploty antipyretikami ako aj zábalmi či sprchou môžu začať aj pri o niečo nižších teplotách. "
Dodržanie zásad správneho ošetrenia dieťaťa pri horúčke určite pomôže v prevencii febrilných kŕčov a iných komplikácíí horúčky.
Pokiaľ ste prežili závažnú situáciu vo svojom živote, ako bola napríklad táto a radi by ste sa s ňou podelili s našimi čitateľmi, napíšte nám svoj príbeh, príspevok radi uverejníme.
