Fyziológ, Farmakológ Narodil sa: 14. september 1849 v Rjasan (pri Moskve)
Zomrel: 27. február 1936 v Sankt Petersburgu (vtedajší Leningrad)
Na mnohé nervové podráždenia prichádza reakcia automaticky. Hovorí sa tomu reflex. Objaviteľ podmieneného reflexu je Pawlow. Za tento objav obdržal v roku 1904 ako prvý fyziológ Nobelovu cenu.
Pawlowov bol najstarším z desiatich detí ruského ortodoxného kňaza. V roku 1870 prerušil kňazský seminár v Rjasane, aby mohol začať študovať zvieraciu fyziológiu, chémiu a neskôr aj medicínu na univerzite v Sankt Petersburgu. V roku 1881 sa oženil so študentkou pedagogiky Serafimou Wassiljewnou. O tri roky neskôr predložil svoju doktorantskú prácu na tému: „O odstredivých (eferentných) nervoch srdca“. Po dvojročnom študijnom pobyte v Nemecku, kde pracoval medzi iným aj s fyziológom Carlom Ludwigom (1816-1895) v Lipsku a Rudolfom Petrom Heinrichom Heidenhainom (1834-1897) v Breslau, promoval v roku 1886 za profesora farmakológie. V roku 1891 bol Pawlow poverený zriadiť odelenie pre fyziológiu na Inštitúte pre experimentálnu medicínu v Sankt Petersburgu, vďaka čomu zintenzívnil svoje avantgardné experimnty vo fyziológii trávenia. V rokoch 1895-1924 vykonával profesúru fyziológie na Dôstojnícko-medicínskej akadémii v Sankt Petersburgu. Vďaka veľkolepej podpore sovietskej vlády mohol Pawlow aj po októbrovej revolúcii v roku 1917 vykonávať naďalej svoje experimenty a tak sa ďalej rozvíjať. Vo svojich posledných rokoch sa venoval výskumu mozgovej kôry.
Na začiatku sa Pawlow zaoberal nervovým zásobením srdca; aby sa v roku 1890 jeho pozornosť preorientovala na tráviaci trakt. Východiskovým bodom pre túto zmenu boli psy, ktoré sa stali aj neskôr jeho hlavným objektom výskumu. V tomto čase prvýkrát popísal, že psy vylučujú zvláštne žalúdočné šťavy, keď potravu len vidia. Pri pozorovaní výskumných zvierat na operačnom stole zbadal, že každý bolestivý stimul zvyšoval činnosť pankreasu. Toto viedlo ku klasickému experimentu „pawlowovských psov“: ak má pes určité množstvo kyseliny v žalúdku, tak bude produkovať určité množstvo slín. V nádväznosti na zvukový alebo optický signál, dôjde veľmi skoro k tomu, že sa zvýši produkcia slín, už keď sa objaví tento signál, hoci pes nedostal žiadnu potravu.
Tak sa stal z nepodmieneného reflexu, reflex podmieneny, tzv. Pawlowov reflex. Svoje pozorovania zverejnil v roku 1897 v knihe „Práca tráviacich žliaz“, čím vyvolal veľký rozruch v odbornej verejnosti. V nasledujúcich rokoch vysvetľoval Pawlowov všetky podstatné fyziologické pochody pri trávení a predstavil výsledky svojej práce na 14. Medicínskom konkrese v Madride v roku 1903. Ukázal, že vyššia nervová činnosť funguje na rovnakom mechanizme pri zvieratách a pri ľuďoch. Už v roku 1902 anglickí fyziológovia William Maddock Bayliss (1806-1924) a Ernest Henry Starling (1866-1927) potvrdili Pawlowove výsledky. Ukázali, že žalúdočná kyselina zaktivuje pankreas a to vyprokuje dvanástnik, čím vlastne objavili princíp biologickej regulácie. Pawlow vybudoval svoje učenie na podmienenom reflexe a s tým združenou fyziológiou trávenia, s cieľom nájsť vzťah mozgovej kôry a jej fyziologického vedenia.
Nielen kvôli jeho reflexnej fyziológii hral Pawlowov dôležitú úlohu v „materialistickej“ ideológii vtedajšej sovietskej filozofii. Bol aj členom ôsmich akadémií, predstaviteľ ruskej učennosti a nositeľ množstva zahraničných ocenení a medailí. Jeho život bol príkladom lásky k vede a vernosti k vedným myšlienkach. Ešte vo svojich 86. rokoch bol denne vo svojom laboratóriu pri svojich psoch. Krátko pred svojou smrťou napísal list, v ktorom sa vyzýva mládež: „Myslite na to, že veda si žiada celý život, a ak by ste mali aj dva životy, tak by jej to nestačilo. Buďte vášniví vo vašej práci a vo vašich objavoch. Učte sa, zbierajte fakty, obklopujte sa vecami. Veci sú vzduchom pre učencov; bez nich nemožno dosiahnuť úspech, bez nich zostanú vaše „teórie“ prázdnou námahou.“
