Článok bol uverejnený so súhlasom babetko.sk 
Odborníci tvrdia, že ženy v dnešnom svete, ktorý nazývame necivilizovaný, rodia väčšinou bezbolestne. Napríklad celkom samé a bez cudzej pomoci rodia v lese alebo na morskom pobreží ženy na ostrovoch Buru a Seram i na Babarskom súostroví. Na Tanimbare rodia ženy často posediačky v mori a Maorky na Novom Zélande rodia zasa v kroví pri potoku, v ktorom sa spolu s dieťaťom po pôrode umyjú. Negritky a Montesky na Filipínach rodia tiež takmer vždy bez pomoci, a to tak, že sa postavia k bambusovému kmeňu a silne oň tlačia spodnú časť tela. Dieťa pustia do teplého popola, ľahnú si vedľa neho a prerežú mu pupočnú šnúru. Potom sa spolu s dieťaťom umyjú, vrátia sa domov a prikryjú sa lístím.
Aj na Havaji rodia domorodé ženy bezbolestne, okrem niekoľkých výnimočných prípadov. Keď domorodkyne videli rodiť v bolestiach ženy misionárov, čudovali sa ich utrpeniu a smiali sa , lebo si mysleli, že belošky kričia iba zo zvyku. Rovnako ľahké pôrody má väčšina afrických a amerických žien žijúcich v súlade s prírodou.
Dôkazy o ťažkých pôrodoch žien z takýchto komunít sú veľmi zriedkavé. Známe sú však ťažké pôrody Abiponiek v Paraguai, ako aj veľmi bolestivé pôrody brazílskych Indiánok. Presné príčiny tohto javu nepoznáme.
Nie vždy zostáva žena počas pôrodu osamotená. U niektorých primitívnych prírodných národov sa stretávame s verejným pôrodom. Napr. Kamčadalky rodia pokľačiačky v prítomnosti všetkých ľudí z dediny, bez rozdielu stavu a pohlavia. Aj na ostrovoch Aaru a Keei v bývalej Holandskej Indii, v Guinei a u niektorých kmeňov juhoamerických Indiánov existujú dodnes verejné pôrody.
Ženám prírodných národov pomáhajú pri pôrode rôzni pomocníci či pomocníčky. U niektorých kmeňov pomáha žene vlastný muž. Žena sedí na pätách , rukami objíma dosku alebo kmeň stromu a muž jej zozadu silne zviera telo. Vo väčšine prípadov je však pomocníkom pri pôrode žena, pretože pôrod sa pokladá za niečo, čo má zostať pred mužmi skryté. U Samoáncov a Malajcov pomáha rodičke matka, na Malabarskom pobreží svokra. U väčšiny kmeňov pomáhajú rodičke pôrodné babice, ktoré rozličnými spôsobmi a praktikami dokážu uľahčiť pôrod. Napríklad na Babarskom súostroví počas celého pôrodu natiera rodičke jedna žena brucho a druhá chrbát kalapovým mliekom. U Orang-Belendov na Malakk rodičku silne stiahnu šatkou vo výške rebier. Pôrodná babica, ktorá je po pravici rodičky, jej stláča brucho zhora nadol a zároveň sťahuje šatku od pupka nadol.
Existuje ešte veľa spôsobov, ktorými sa rozvinuté i primitívne národy pokúšali a pokúšajú pomôcť rodičkám zvládnuť pôrodné bolesti. Jednoznačne však môžeme konštatovať, že v dnešnej vyspelej spoločnosti je len veľmi málo žien, ktoré sa pôrodu neboja a rodia bezbolestne.
My, ženy “civilizované”, nežijeme v prírode a preto nie sme schopné len tak porodiť na tráve pri potoku a potom sa zahrabať lístim. Bezbolestnosť hľadáme v rôznych metódach. Prostredníctvom psychofyzickej prípravy, alternatívnymi pôrodmi, hypnózami, akupunktúrami, epidurálnou analgéziou....
Nakoniec mi nedá nepoložiť na tomto mieste “básnickú otázku”: Ešte stále si myslíte, že byť ženou “civilizovanou” je v každom smere výhoda?
 Predchádzajúca téma Pôrod do vody | Nasledujúca téma |
