Prehľad Pod potratom (= abort) rozumieme ukončenie tehotenstva pred dosiahnutím životaschopnosti plodu. Ide tu pri tom o najčastejšiu komplikáciu počas tehotenstva, ktorá postihuje asi 20 % spozorovaných tehotenstiev a s pribúdajúcou dĺžkou trvania tehotenstva sa jej výskyt znižuje. Najčastejším príčinám patria genetické defekty embrya, materské faktory ako infekcie, hormonálne poruchy alebo vývinové anomálie maternice resp. placenty ako i znášanlivosť krvných skupín. Typickými symptómami sú vaginálne krvácanie a výskyt kontrakcií. Diagnóza nastáva prostredníctvom ultrazvukového vyšetrenia, pričom ďalší postup závisí od toho, či je plod ešte nažive. Pri pozitívnej srdcovej akcii je tehotenstvo ešte intaktné, a pokojom na lôžku a tabletkami magnézia možno potratu asi v polovici prípadov zabrániť. Vo zvyšných prípadoch sa tehotenstvo čo najrýchlejšie ukončuje liekmi podporujúcimi kontrakcie a výškrabom dutiny maternice.
Všeobecné informácie O aborte alebo potrate sa hovorí, keď sa tehotenstvo skončí v priebehu prvých 28 týždňov tehotenstva s predpokladom, že dieťa nevykazuje žiadne známky života, ako dýchanie, tlkot srdca alebo pulzácie pupočnej šnúry a váži menej ako 500 g. Ak tieto kritériá nie sú splnené, ide o predčasný pôrod. V princípe sa musí rozlišovať medzi spontánnym potratom a vyvolaným potratom, t. zn. interrupciou, ktorá sa v medicíne označuje ako abrupcia. V nasledovných riadkoch sa bližšie zameriame na spontánny potrat. Spontánny potrat je najčastejšou poruchou tehotenstva, pretože 10 % až 30 % všetkých uznaných tehotenstiev končí potratom.
Príčiny Príčiny potratu sa dajú vysvetliť len zriedkavo. V princípe sa rozlišujú fetálne (plodové), materské a otcovské príčiny. Známe fetálne príčiny potratu sú chromozómové mutácie, infekcie ako aj účinok liekov alebo ionizujúcich lúčov.
Pri materských príčinách potratov majú význam poruchy vývoja placenty, vývinové anomálie maternice, zrasty, tumory alebo insuficiencia krčka maternice, t. zn. slabosť krčka maternice. K tomu pristupujú mechanické traumy, ako napr. pády, a často aj silná psychická záťaž. Infekcie matky alebo endokrinné poruchy, ako napr. diabetes mellitus (cukrovka) alebo hypertyreóza (zvýšená funkcia štítnej žľazy) môžu tiež viesť k potratu. Rozdiely v krvných skupinách pri faktoroch Rh medzi matkou a dieťaťom (pozri pod morbus haemolyticus neonatorum) môžu imunologickými obrannými reakciami vyvolať potrat.
K otcovským príčinám potratov patria genetické poruchy ako aj rôzne druhy spermatických anomálií.
Okrem doteraz menovaných príčin môžu takzvaný endokrinný potrat vyvolať špecifické tehotenské hormonálne poruchy funkcií matky, napr. insuficiencia žltého telieska alebo dieťaťa.
Častosť Častosť spontánneho potratu činí asi 20 % všetkých uznaných tehotenstiev. S pribúdajúcou trvaním tehotenstva riziko klesá: V šiestom až ôsmom týždni tehotenstva činí približne 15-18 % a hneď potom postupne klesá až na 3 % v 17. týždni tehotenstva. Pretože skoré potraty ostávajú často nespozorované, môže sa skutočná incidencia len odhadnúť. Vychádza sa pritom z 30-50 % všetkých oplodnených vaječných buniek.
Symptómy Krvácanie je v tehotenstve vždy podozrivým znakom potratu, ktorý predstavuje najčastejšiu príčiny krvácania v tehotenstve. Pri potrate do 16. týždňa tehotenstva (včasný potrat pozri dolu) dochádza najprv ku krvácaniu; potom nastávajú kontrakcie, ktoré vedú k vypudeniu plodu. Ak je tehotenstvo v pokročilom štádiu, asi do 18. až 28. týždňa tehotenstva, objavia sa najprv kontrakcie a vzápätí dochádza ku krvácaniu (neskorý potrat pozri dolu).
Rozdelenie foriem potratov Abort sa dá klasifikovať z rôznych hľadísk. Podľa telesnej teploty sa môže rozlišovať afebrilný (teplota do 37,9°C), febrilný (teplota medzi 38 a 39°C) ako i septický potrat (teplota nad 39°C).
Ak sa zohľadní čas výskytu, môže sa rozlišovať najrannejší, včasný a neskorý potrat. Najrannejší potrat sa často vyskytuje kvôli genetickým poškodeniam bezprostredne po implantácii oplodneného vajíčka a časovo sa zhoduje s normálnym menštruačným krvácaním. Predpokladá sa, že veľa žien, ktoré hovoria o neskoršie sa objavujúcom menštruačnom krvácaní, malo v skutočnosti najrannejší potrat bez toho, aby vedeli, že boli tehotné. O včasnom potrate sa hovorí, keď sa potrat uskutoční do 16. týždňa tehotenstva, po tejto dobe ide potom o neskorý potrat.
Rozdelenie podľa klinickej symptomatiky sa orientuje podľa časového priebehu abortu. Abortus imminenz, t. zn. hroziaci potrat, nastáva, keď sa síce objaví krvácanie, ale tehotenstvo je ešte intaktné. Tu sa dá tehotenstvo často ešte udržať rýchlo nasadenou terapiou.
Inak to prebieha pri abortus incipiens, začínajúcom aborte. V tomto prípade abort už začal, sú prítomné kontrakcie, resp. odtiekla plodová voda. Liečba už priebeh nemôže zadržať, naopak, mala by podporiť rýchle ukončenie potratu bez komplikácií.
Ak sa abort zastaví a ak v maternici ešte ostali časti produktu tehotenstva, napr. placenta, hovoríme o abortus incompletus. Aj tu je potrat nutné čo najrýchlejšie ukončiť v nemocnici.
Pri úplnom vyprázdnení maternice a zastavení krvácania sa vychádza z abortus completus.
Osobitnou formou potratu je missed abortion. Ide pri tom o skorú smrť dieťaťa, avšak bez toho, aby došlo ku krvácaniu alebo kontrakciám s vyprázdnením maternice. Subjektívne príznaky tehotenstva miznú. Potvrdenie intrauterinnej smrti plodu nastáva väčšinou prostredníctvom ultrazvuku. Potom sa tehotenstvo ukončí v nemocnici.
Diagnóza Diagnóza potratu nastane, ak sa počas tehotenstva objaví krvácanie, ktoré má svoj pôvod v maternici. Podľa doby výskytu sa dajú dokázať kontrakcie a prasknutie blany plodu. Vypudenie plodu resp. placenty poskytne definitívnu diagnózu. Údaje o vyvolávajúcej príčine sa nájdu len zriedka. Dodatočné údaje môžu však priniesť vyšetrenia ultrazvukom a určenie hormónov.
Trapia Každá žena s potratom by sa mala hneď dopraviť do nemocnice. Tu nastáva liečba podľa zadelenia formy abortu. Ak ide o abortus imminens, pokúša sa o udržanie tehotenstva. Žena by mala bezpodmienečne zachovať pokoj na lôžku; často sa podávajú ukľudňujúce lieky, ako napr. válium. Podávanie tabletiek magnézia má potlačiť kontrakcie. Hormonálne terapie sú až dodnes otázne a pravdepodobne ich nemožno odporučiť. U „starších“ pacientiek sa však diskutuje o zavedení vaginálneho čapíka obsahujúceho progesterón. Pretože príčina abortu sa väčšinou nedá vysvetliť, ostáva terapia často bez úspechu. Podľa naliehavosti túžby po dieťati by sa mali zohľadniť psychologické aspekty.
Pri aborte incipiens resp. incompletus sa terapia zameriava na čo najrýchlejšie ukončenie potratu. To sa na jednej strane deje na klinike podaním liekov na podporenie kontrakcií, na druhej strane by malo nastať vyprázdnenie maternice pomocou prístrojov, t. zn. výškrab alebo odsatie.
Ak ide o osobitný prípad missed abortion, musí sa potrat vyvolať liekmi. Najprv by však malo nastať vyšetrenie zrážanlivosti krvi, pretože pri dlhšie jestujúcej smrti plodu (3 až 5 týždňov) sú často pozorované poruchy zrážanlivosti. Po vypudení obsahu maternice by sa mal tiež urobiť výškrab.
Komplikácie Ako následok abortu sa môžu vyskytnúť komplikácie, ktoré sú spojené s rozšírením zápalov v okolí maternice. K tomu patria zápaly vaječníkov resp. vajíčkovodov (adnexitis), zápal podbrušnice (paritonitis) ako aj trombózy panvových žíl.
Prognóza Ženy, ktoré už mali potrat, majú pri neskorších pôrodoch zvýšené riziko abortu. Možnosť opätovného otehotnenia však v princípe nie je narušená. Úspech ďalších tehotenstiev však závisí od príčin abortu. Ak sa tieto dajú zistiť a odstrániť, nestojí úspešnému tehotenstvu nič v ceste.
Predchádzajúca téma
Riziková tehotnosť Nasledujúca téma
Psychofyzická predpôrodná príprava
