Príznaky Zvieravá alebo pálčivá bolesť či iný nepríjemný pocit, ktorý sa zväčša začína za hrudnou kosťou a vystreľuje (častejšie na ľavej strane) do pliec, krku, chrbta, čeľusti. Vystreľovanie bolesti môže byť niekedy jediným prejavom. Bolesť a ostatné príznaky môže vyvolať, prípadne zhoršiť námaha, chlad, vietor či ťažké jedlo.
Rizikové skupiny Hlavným rizikovým faktorom je ateroskleróza (kôrnatenie tepien). Vzniká ukladaním tzv. aterómových hmôt (plakov) do steny ciev, ktoré zásobujú srdce kyslíkom. Presná príčina aterosklerózy nie je známa, no prispieva k nej vysoká hladina cholesterolu v krvi, cukrovka a fajčenie. Podľa najnovších výskumov sem patrí aj vysoká hladina homocysteínu – aminokyseliny, ktorá poškodzuje cievnu stenu, ďalej chlamýdiová infekcia dýchacej sústavy a chronický zápal ďasien (gingivitída).
Priebeh Angína pectoris je najčastejším prejavom ischemickej choroby srdca. Pri tejto chorobe koronárne artérie (vencové tepny), ktoré zásobujú srdcový sval, nie sú schopné dodať potrebné množstvo kyslíka. Každé zvýšenie jeho potreby, napr. pri cvičneí, strese, vystavení sa chladu alebo po požití ťažkej potravy, vyvolá ischémiu. Ischémia je stav, pri ktorom istá časť srdcového svalu nemá dostatok kyslíka. Najčastejšie príznaky sú bolesť a pocit ťažoby, niekedy sa navyše alebo namiesto toho môže vyskytnúť dýchavičnosť.
Stabilná angína pectoris je zvyčajne dobre predvídateľná. Príznaky väčšinou ustúpia po niekoľkých minútach oddychu alebo po užítí nitroglycerínu – lieku, ktorý zlepšuje prietok cez koronárne artérie a znižuje nároky na srdce.
Atypická (variantná) angína pectoris je stav, keď sa bolesť neobjaví pri námahe, ale v stave pokoja. Príčinou býva spazmus (prudké mimovoľné stiahnutie) hladkých svalov cievnej steny, ktorý vedie k jej zúženiu. Príčinou tohto spazmu často býva ateroskleróza, no atypická angína pectoris sa môže objaviť aj u ľudí, ktorí aterosklerózu nemajú. Príčina tohto javu nie je známa.
Nestabilná angína pectoris je veľmi nepredvídateľná – niekedy prekvapí v pokoji, inokedy pri námahe a jej trvanie je takisto rôzne. Najčastejšie býva signálom zhoršenia ischemickej choroby srdca.
Čo robiť Prerušte činnosť, ktorú robíte a v pokoji počkajte, kým bolesť neustúpi. Keď sa vám to stane po prvý raz, volajte ihneď záchranku. Ak sa už liečite na ischemickú chorobu srdca, riaďte sa pokynmi lekára. Skoncujte s fajčením a spolupracujte s lekárom pri odstraňovaní ďalších rizikových faktorov, najmä zvýšenej hladiny cholesterolu, vysokého krvného tlaku a cukrovky, snažte sa dosiahnuť a udržať si normálnu hmotnosť – určite vám k tomu dobre napomôže pravidelné cvičenie. Avšak, kým začnete s nejakým cvičebným programom, najskôr sa poraďte s lekárom, aby ste si neprimeranou námahou neublížili. Zníženie výskytu anginóznych bolestí môžu priniesť aj ďalšie zmeny životného štýlu. Naučte sa napr. odburávať stres, či tlmiť záchvaty hnevu či nepriateľstva autogénnym tréningom.
Liečba Lieky
Na prevenciu alebo liečbu sa používajú:
Nitroglycerín a ďalšie nitráty – pri akútnom záchvate sa kladú pod jazyk alebo sa aplikujú vo forme spreja. Pri prevencii sa užívajú v tabletách s dlhodobým účinkom a v podobe náplaste, z ktorej sa účinná látka pomaly vstrebáva do kože. Betablokátory sa viažu na určité receptory. Výsledkom je spomalenie srdcovej činnosti a zníženie nárokov srdcového svalu na kyslík. Blokátory kalciových kanálov znižujú vstup vápnika (kalcia) do svalových buniek cievnej steny, v niektorých prípadoch i do srdcového svalu. Výsledkom je rozšírenie koronárnych artérií a zlepšenie prietoku krvi k srdcu.
Operácia a iné invazívne postupy
Angína pectoris, ktorá zle reaguje na lieky alebo sa zhoršuje, si môže vyžadovať invazívne riešenie. Ide o nasledovné postupy:
Angioplastika – pod rongenovou kontrolou sa zavádza z oblasti slabiny cez cievny systém až k postihnutému miestu koronárnej artérie tenká hadička (katéter), ktorý má na konci nafukovací balónik. Jeho nafúknutím sa rozšíri postihnutý úsek a sploští aterómový plát. Inokedy sa zavádza tenká špirálka (stent), ktorá zabráni opätovnému zúženiu cievy. Úspešnosť metódy je vysoká, ale u niektorých pacientov sa po určitom čase (už o tri mesiace) ťažkosti objavia znovu. Srdcový bypass – zúžený úsek sa premostí zdravou tepnou, odobranou z iného miesta tela. Táto operácia je náročnejšia, ale jej výsledky sú dlhodobejšie.
Prevencia Záchvatom angíny pectoris by mali zabrániť betablokátory. Ak tieto lieky nestačia, zlepšenie zásobovania srdca kyslíkom treba zabezpečiť niektorou z invazívnych metód. K prevencii aterosklerózy a ďalších chorobných stavov, ktoré vedú k ischemickej chorobe srdca a angíne pectoris, patrí pochopiteľne aj náprava v spôsobe života.
UPOZORNENIE
Každá zmena bežného typu bolesti alebo jej zhoršenie si vyžaduje bezodkladnú lekársku pomoc. Nestabilná angína pectoris, ktorú nemožno predvídať, sa môže vyskytnúť i pokoji a často býva predzvesťou srdcového infarktu.
NOVÉ POZNATKY
Na vytváranie nových koronárnych ciev a na prevenciu upchávaniea bypassov sa využívajú postupy tzv. genetického inžinierstva a iných vedných odborov. Známe sú tieto experimentálne postupy:
Žily používané na bypass sa namáčajú v špeciálnom roztoku s genetickým materiálom, ktorý by mal zabrániť tvorbe aterosklerotických plátov. Do srdca sa aplikujú bunky odobrané z pupočníka novorodenca – mali by tam podporiť rast nových ciev. Laserom sa prepaľujú do srdca drobné otvory, ktoré by ho mali stimulovať k vytváraniu nových ciev. Tieto postupy boli zatiaľ odskúšané na laboratórnych zvieratách a ich využitie u človeka zostáva otázkou budúcnosti.
