Chirurgička, Anesteziologička
Narodila sa: 1909 v USA
Zomrela: 1974 v USA
Virgínia Apgar zaviedla bodovací systém pre novorodencov, tzv. Apgar index / skóre, hodnotiaci vitalitu novorodencov na základe určitých záverov pozorovania. Každé dieťa, ktoré príde na svet v nemocnici – kdekoľvek na svete, sa po narodení najprv pozoruje a potom sa posudzujú jeho životné funkcie. Od zavedenia tohto systému do praxe v roku 1952 bolo zachránených milióny novorodencov. Pred zavedením Apgar skóre nemali lekári žiadne meradlo / kritérium, ktorým by mohli hodnotiť zdravotný stav novorodencov v rozhodujúcich prvých minútach po ich narodení.
Virgínia Apgar bola jednou z mála žien, ktoré sa chceli stať chirurgičkou. Absolvovala štúdium na Lekárskej fakulte na Kolumbijskej univerzite, a patrila v roku 1933 k prvým ženám, ktoré na tamojšej lekárskej fakulte zložili skúšky. Nasledujúce asistentské obdobie absolvovala na oddelení Vnútorného lekárstva vo váženom Kolumbijsko – Presbyteriánskom lekárskom centre. Za dva roky absolvovala niekoľko stoviek úspešných operácií. Napriek tomu bola Apgarová presvedčená, že ako žena nemôže dlhodobo v tomto mužmi ovládanom odvetví, uspieť. Príčinu bolo, že nielen muži, ale aj ženy sa nechceli nechať operovať od ženy – chirurgičky. Kládla si otázku: „Prečo?“ Odpoveďou bolo: „len Boh vie...“
Virgínia Apgar sa namiesto toho zamerala na anesteziológiu. Táto oblasť bola v amerických klinikách čisto ženskou záležitosťou, najčastejšie sa ňou zaoberali zdravotné sestry. V roku 1938 sa stala vedúcou Anesteziologického oddelenia v Kolumbijsko – Presbyteriánskom lekárskom centre. Počas svojho pôsobenia položila základy pre novú akademickú oblasť medicíny. V roku 1949 bola vymenovaná univerzitou za prvú riadnu profesorku pre anesteziológiu v USA.
Vďaka jej skúsenostiam a pozorovaniam počas práce anesteziologičky a pri pôrodoch zaviedla Hodnotiaci index, ktorý sa prekvapujúco rýchlo stal známym a pod jej menom bol v roku 1952 zavedený do praxe. Tento index testuje a ohodnocuje päť rozhodujúcich znakov zdravotného stavu novorodencov. Tak americké ako aj nemecké začiatočné písmená piatich sledovaných znakov dávajú jej meno „APGAR“:
• A = Atmung (dýchanie)
• P = Puls (pulz, tep)
• G = Grundtonus, Muskeltonus (svalové napätie)
• A = Aussehen (Hautfarbe) (výzor, vzhľad, farba pleti)
• R = Reflexauslösbarkeit (spúšťanie reflexov)
Znakom sa vždy priraďuje 0 bodov (znaky chýbajú), 1 bod (znaky sa neprejavujú) alebo 2 body (znaky dobre k dispozícii) a zapisujú sa do vyšetrovacieho protokolu. Maximálny počet bodov je 10. Posudzuje sa podľa doby vyšetrovania 1, 5 a 10 minút po pôrode. Ak „zrelý“ novorodenec, to znamená po dovŕšení 37 týždňov tehotenstva, nevykazuje žiadne nápadnosti a dobre sa prispôsobil, ostáva na oddelení šestonedelia pri matke alebo - pri ambulantných pôrodoch – sa môže vziať domov.
Veľa kojencov zomrie následne na nediagnostikované prenatálne škody, ktoré sa po pôrode zhoršili, alebo v dôsledku porúch alebo zranení počas pôrodu, ako napr. krvácanie do mozgu, nedostatok kyslíka alebo na ich kombináciu, ktoré neboli diagnostikované. Pred zavedením kontroly novorodencov podľa Apgar indexu, sa novorodenci jednoducho zabalili do deky a kontrolovali sa až neskôr na oddelení novorodencov. Dýchanie a problémy s krvným tlakom, ktoré by sa mohli ľahko ošetriť hneď po ich rozpoznaní po pôrode, neskorou diagnostikou sa komplikovali a veľakrát mali ťažké následky pre dieťa alebo dokonca mohli zapríčiniť aj jeho smrť. Virgínia Apgar napísala vo svojej knihe „Je moje dieťa skutočne v poriadku?“: „ Pôrod je najnebezpečnejší časový úsek života (...) Je preto neodkladne nutné rýchlo zhodnotiť zdravotný stav novorodenca a skutočné chorobné symptómy ihneď diagnostikovať, aby sa mohlo zasiahnuť vhodnými protiopatreniami.
Virgínia Apgar bola prítomná pri viac ako 17.000 pôrodov, keď sa začala venovať novej úlohe: prebrala post riaditeľky v National Foundation-March of Dimes, kde svoje úsilie zamerala na zabránenie poškodenia novorodenca počas pôrodu. Popritom sa neúnavne snažila zabezpečiť finančné dotácie pre túto nadáciu. Vďaka jej úsiliu sa ročný príjem zdvihol z 19 miliónov na 46 miliónov dolárov. Na otázku, prečo sa nikdy nevydala, odpovedala: „Nenašla som muža, ktorý by vedel variť.“
