Zhrnutie
Syndróm spánkového apnoe je poruchou regulácie dýchania, ktorá sa vyznačuje prestávkami v dýchaní s minimálne 10 sekundovým trvaním, a výskytom viac ako 10 prestávok na jednu hodinu spánku. Muži sú postihnutí dvakrát častejšie ako ženy, 80% pacientov trpí aj nanadváhu. Príčinou syndrómu je obštrukcia (zúženie/zanesenie/upchatie vrchných dýchacích ciest) alebo nesprávne fungovanie dýchacieho svalstva.
Symptómy sú hlasné chrápanie s prestávkami v dýchaní, únava počas dňa, slabá koncentrácia a výkon, vysoký krvný tlak, poruchy srdcového rytmu, depresie a problémy s potenciou. Diagnóza sa stanovuje na základe príznakov pacienta, analýzy krvných plynov s meraním obsahu kyslíka a oxidu uhličitého, funkčnou diagnostikou pľúc a vyšetrením v špeciálnom spánkovom laboratóriu. Pri neliečenom syndróme spánkového apnoe sa môže vyskytnúť Cor pulmonale (čiže zhustenie stien a / alebo rozšírenie pravej srdcovej komory ako následok pľúcneho ochorenia, oslabenie / zlyhanie pravej srdcovej komory).
Kauzálna terapia (liečba) neexistuje. Symptomatická terapia spočíva v redukcii hmotnosti adipóznych (tučných) pacientov, korekcii prekážok v nosohltane (nosové polypy, mandle), ako aj v nasadení dýchacej masky, ktorá počas spánku zabezpečuje otvorené dýchacie cesty, čím odstraňuje prestávky v dýchaní a nedostatok kyslíka
Častosť
Výskyt syndrómu sa odhaduje na 4% u mužov a 2% u žien, starších ako 40 rokov. Viac ako 80% postihnutých trpí nadváhou. Intenzita výskytu sa zvyšuje zvyšovaním veku.
Ťažkosti a symptómy
Pacienti sa často sťažujú na únavu počas dňa s krátkymi nutkaním k spánku, predovšetkým pri monotónnej práci (napr. jazda na diaľnici), ranné bolesti hlavy, problémy s koncentráciou, pamäťou, depresie a problémy s potenciou.
Partneri postihnutých hovoria o nočných prestávkach pri dýchaní, hlasnom chrápaní a fázach hyperventilácie, t.z. rýchle dýchanie s hlasným chrápaním bez toho, aby sa postihnutý na tento prejav prebudil. Tieto fázy hyperventilácie vedú k prerušovanému a rušivém spánkovému rytmu s následkom chronického spánkového deficitu a únavy počas dňa.
Pri klinických vyšetreniach syndrómu sa ukazuje prítomnosť hyperglobúlie, t.z. premnoženia červených krviniek, ktorá je zapríčinená nedostatkom kyslíka počas noci.
Okrem toho je znížený obsah kyslíka v krvi pri súčasnom zvýšení CO2 - alebo oxidu uhličitého. Nedostatok kyslíka počas noci vedie k v pľúcach k zúženiu ciev, následne k zvýšeniu pulmonálneho odporu a v neposledom rade k zväčšeniu pravej komory srdca a oslabeniu / zlyhaniu pravej komory srdca (Cor pulmonale). Klinicky sa Cor pulmonale prejavuje rýchlymi údermi srdca, zo začiatku nedostatkom vzduchu pri zaťažení, neskôr aj v kľudnom stave, často sa dostaví zväčšenie pečene a opuchy nôh (ukladanie vody v nohách). Col pulmonale je dokazateľný na typických EKG zmenách, pri röntgene pľúc a prostredníctvom ultrazvuku srdca (echokardiografie).
Diferenciálne diagnózy
Z pohľadu diferenciálnej diagnózy je potrebné rozlišovať obštrukčné chrápanie bez syndrómu spánkového apnoe, ktoré sa vyskytuje u polovice všetkých mužov vo veku nad 50 rokov. Rozdiel oproti chrápaniu v spojitosti so syndrómom spánkového apnoe je abstinencia únavy počas dňa a zachovanie telesného výkonu, apnoické fázy netrvajú dlhšie ako desať sekúnd a neopakujú sa častejšie ako desaťkrát za hodinu spánku.
Ďalšími diferenciálnymi diagnózami môžu byť spánkové deficity pretrvávajúce dlhší čas, spavá choroba a narkolepsia, nutkanie ku krátkym spánkom, halucinácie, kataplexie (ochabnutie svalov) a pod. Diferenciálnu diagnózu je možné zabezpečiť v spánkovom labolatóriu.
Príčiny
Pri syndróme spánkového apnoe sa hovorí o dvoch príčinách. Najčastejšou je tzv. obštruktívny syndróm spánkového apnoe vyskytujúci sa vo viac ako 90% prípadoch, pri ktorom dochádza, oslabením svalstva hltana v spánku, k zaneseniu/zapchaniu dýchacích ciest. Pri uzatvorení dýchacích ciest vznikne nedostatok kyslíka, dôjde k nárastu oxidu uhličitého a bradykardie, t.z. k značne spomalenej pulzovej frekvencii. Nárast CO2 vedie k tomu, že mozog vydáva impulz na zvýšenie frekvencie dýchania a tým k hyperventilácii, čiže rýchlemu dýchaniu a k otvoreniu dýchacích ciest so súčasným nárastom srdcovej frekvencie.
Masívna nadváha, nosné polypy, zväčšené hltanové mandle, poloha na chrbte s dozadu naklonenou dolná čelusťou len podporujú vyššie uvedené neduhy. Pri výskyte adipozite (pretučnelosti), obezite a Cor pulmonale hovoríme o tzv. pickwickovom syndróme, pomenovanom po postave Little Joe z románu Charlesa Dickensa „Pickwicker“.
U menej ako desiatich percentách postihnutých sa nevyskytuje zanesenie/zapchanie dýchacích ciest, hovoríme o centrálnom syndróme spánkového apnoe, pri ktorom občas dochádza k nefunkčnosti dýchacieho svalstva na zákalde chýbajúcej stimulácie receptorov.
Diagnóza
Diagnóza syndrómu spánkového apnoe sa určuje na základa vlastnej anamnézy (pacient popisuje symptómy tak, ako ich vníma on) a cudzej anamnézy (príbuzní), a ďalej klinickými vyštreniami. Jednoznačné výsledky poskytne až spánkové laboratórium. K tomu ešte prežije pacient jednu noc v tzv. spánkovom laboratóriu, kde sú počas spánku pozorované hodnoty ako frekvencia dýchania, obsah kyslíka v krvi (bez potreby odobratia krvi, za pomoci photometrickej oxymetrie), zvuky vydávané pri dýchaní, echokardiogram (EKG) a krivka mozgových potenciálov (EEG).
Podľa výsledkov je možné po stanovení počtu a trvania dýchacích prestávaok vypočítať index syndrómu spánkového apnoe. Má prognostický význam a hlavnou hodnotou je počet dýchacích páuz počas jednej hodiny spánku. Apnoe index väčší ako dvadsať znamená pri neliečenom pacientovi 40 % -tnú úmrtnosť po ôsmich rokoch.
Pre stanovenie ostatných príčin nočného vynechávania/zlyhávania dýchania sa odporúča pacientom vyšetrenie u ušno-nosno-krčného lekára.
Pri diagnostike je potrebné nasadenie EKG a echokardiografie, príp. utrazvuk srdca, aby sa vylúčil Cor pulmonale alebo stanovil stupeň zaťaženia pravej komory srdca.
Terapia
Pre liečbu syndrómu spánkového apnoe existujú konvenčné metódy ako lieky a dýchacie masky na noc, ako aj chirurgické zákroky. Chirurgické zákroky sa týkajú operatívneho odstránenia prekážok v dýchacích cestách (ako napr. zväčšené mandle) prostredníctvom tonzilektómie a odstránenie nosových polypov (výrastkov).
Nakoľko väčšina pacientov má nadváhu, dá sa zlepšienie stavu dosiahnuť už aj redukciou váhy. Pokiaľ nepomôže schudnutie a syndróm naďalej pretrváva, osvedčilo sa použitie tzv. CPAP alebo BIPAP – masiek počas noci. Podľa výsledkov je v spánkovom laboratóriu naordinovaný a nastavený respirátor, ktorého úlohou je odstrániť kolaps dýchacích ciest spôsobených pretlakovým dýchaním, a tým obnoviť normálny spánkový rytmus. Chronická nespavosť odpadá, pacient prestáva trpieť únavou počas dňa, je výkonnejší a koncentrovanejší. Viac ako 90 % pacientov odporúča tento spôsob liečby.
Pri už existujúcom Cor pulmonale je na mieste medikamentózna terapia s cieľom znížiť zvýšený krvný tlak v malom krvnom obehu nasledovanom záťažou pravej srdcovej komory. Vhodné sú nitráty, Nifedipin a Theophyllin, preparát povzbudzujúci dýchanie a znižujúci tlak v pľúcnych cievach. Theophyllin musí byť „napasovaný“ individuálne na príslušný krvný obraz, pretože jeho predávkovanie vedie k zvyšovaniu srdečnej frekvencie, triaške, nevoľnosti a nepokojnosti. Pre úspešnú liečbu je dôležitá abstinencia alkoholu min. štyri hodiny pred spánkom, nikotínu a uspávacích alebo utišujúcich prostriedkov.
