Ach jaj... Tibor, 27 rokov: „Vždy koncom pracovného týždňa mám pocit, že mi praskne hlava. Všetky myšlienky a informácie, ktoré som sa počas týždňa dozvedel, sa mi premieľajú v hlave a mám problémy zaspať. Keby som sa cez víkend nevenoval športu alebo nešiel trošku popracovať na záhradu, asi by som sa zbláznil. Každý do mňa čosi hustí, z každej strany na mňa útočí množstvo zbytočných správ. Vôbec sa nečudujem, že väčšina z nás je nervózna a prehnane reaguje na obyčajné „bezbolestné“ problémy. Naučil som sa „vypnúť“. Inak by som sa už asi dávno zbláznil.
Ráno si prečítame noviny, cestou do práce nás „ohurujú“ billboardy a plagáty, v práci sa túlame po internete, dozvedáme sa množstvo nových informácií, večer oddychujeme pri televízii a určite si v priebehu dňa nájdeme čas aj na rádio...
Informácie, informácie, informácie. Z každej strany sa dozvedáme množstvo správ. Stáva sa vám, že večer alebo cez víkend potrebujete úplne vypnúť a nechcete počuť nič len ticho? Bežná reakcia dnešného človeka, zaťaženého vplyvom informačnej explózie.
Určite mi dáte za pravdu, že prudkým vývojom techniky sa zmenila aj kvalita nášho každodenného života. V minulosti väčšina ľudí večer padala do postele vyčerpaná fyzickou prácou, dnes máme problém zaspať, pretože nám stále v hlave bežia rôzne myšlienky. Psychická záťaž, ktorej sa denne vystavujeme kladie veľké nároky na sústredenie sa a nervové napätie. Svaly zaťažujeme v oveľa menšom množstve, kým hlava nám ide prasknúť.
Iste, je dobré byť informovaní o mnohých veciach, ale keď sa chceme vyhnúť nepríjemnostiam, pocitom preťaženia a „treštiacej“ hlavy, mali by sme sa naučiť selektovať to, čo prijímame. Keď sa zamyslíme nad tým, čo sa v priebehu jedného dňa dozvieme, čo všetko na nás útočí, čomu sme vystavení a často len pasívne prijímame, zistíme, že až 80 percent informácií nie je pre nás potrebných. Naučiť sa ich selektovať nie je jednoduché a často je to dlhodobá práca. I keď to na prvý pohľad tak nevyzerá, prijímanie množstva informácií zaťažuje náš organizmus veľmi výrazne, vyčerpáva nás a mnohokrát môže viesť k neurózam, roztržitosti, zábudlivosti a iným psychickým a psychosomatickým /duševné problémy, ktoré vplývajú aj na naše telo a fyzické zdravie/ poruchám.
Keď si uvedomíme, že pri duševnej práci je dôležité najprv prijať veľké množstvo informácií, následne ich spracovať a až potom vyselektovať – zaťaženie nášho mozgu je jasné. Prečo to robíme? Aby sme zvládli svoju prácu a všeobecne postavenie v súčasnom svete technológií a rýchleho vývoja, je potrebné, aby sme boli informovaní širokospektrálne a čo najpresnejšie.
Keď sa naučíme správne selektovať informácie, sme na polovičnej ceste k úspechu. Vyberajme si teda to, čo naozaj potrebujeme a ostatné púšťajme „jedným uchom dnu a druhým von“. Správna selekcia nemusí znamenať horšiu orientáciu v problémoch, skôr naopak. Veď každý z nás je odborník na určité záležitosti. Pre právnikov nie sú nevyhnutné informácie o chove dobytka, lekári nepotrebujú vedieť ako sa zalamujú noviny a podobne. Pretechnizovaný svet má ďalšiu výhodu – ak predsa len potrebuje informáciu, ktorá úplne nesúvisí s vašim pracovným okruhom, získate ju veľmi rýchlo a lacno – stačí sa pozrieť na internet. Načo by sme si teda všetko pamätali, keď si to ľahko môžeme kedykoľvek vyhľadať?
Ako si odpočinúť? Najlepším odpočinkom po duševnej záťaži je spánok. Ak máte problémy zaspať a hlavou sa vám naháňajú myšlienky, ktoré vás sústavne rušia,
svedčí to o neprimerane veľkej záťaži, z ktorej môžu vzniknúť vážne problémy. Preto je dobré venovať sa pred spaním fyzickej námahe – doprajme si krátku prechádzku, trošku si zacvičme. Mechanická, bezmyšlienkovitá športová činnosť ako beh, chôdza, plávanie prinášajú duševný odpočinok. Iste, môžete siahnuť aj po tabletách na spanie, ale tie situáciu neriešia. Ráno sa zobudíte ešte viac vyčerpaní ako večer, v hlave budete mať rovnako veľký neporiadok a navyše budete „oťapení“ aspoň polovicu nasledujúceho dňa.
Zaťaženie psychiky môžeme znížiť aj počas dňa, a to priamo na pracovisku. Prácu, ktorá si vyžaduje plné sústredenie a uvažovanie môžeme po istom čase vystriedať menej psychicky náročnou prácou – napríklad vybavovanie korešpondencie, čítanie a podobne. Vo veľkej miere pomáha relaxačná hudba.
Choroby srdca a ciev, žalúdočné vredy, psychosomatické problémy - nervozita, nespavosť, pričastá únava, ale aj diabetes, nádorové choroby a predčasné starnutie majú svoje korene práve v stresoch, psychickej únave a duševnej vyčerpanosti.
Preto, ak chceme byť výkonní a úspešní, nestačí len poznať mnoho vecí a spracovať mnoho informácií, ale najmä si musíme nájsť cestu obnoviť svoje duševné sily. Vnútorný pokoj môžeme nájsť v pobyte v prírode, vo venovaní sa koníčkom. Nezaťažujme sa ďalším prívalom informácií, radšej vypnime televízor a relaxujme pri hudbe /nie však agresívnej/.
Celá záhada, prečo mnohí podliehame vplyvu stresu, ktorý sa zákonite objaví pri presýtení sa informáciami, spočíva v tom, že mozog nás nebolí. Keď sa vyčerpáme fyzicky, cítime únavu, bolesť svalov a vieme, že je potrebné si oddýchnuť.
Mozog a vedomie často zanedbávame a pristupujeme k nemu ako k počítaču s nekonečne veľkou kapacitou pamäte a neobmedzeným výkonom. Ale aj ten najlepší počítač má svoje obmedzenia.