Milióny ľudí trpí na časté alebo až chronikcé bolesti. Predovšetkým v oblasti hlavy a chrbáta bol v posledných rokoch zaznamenaný značný vzrast. Aké sú príčiny, ako sa dá bolestiam predchádzať a kde možno získať pomoc?
Prométeus by bol musel celú večnosť znášať bolesti, vznikajúce pritom, ako mu orol žral jeho – v báji žiaľ vždy opäť rastúcu – pečeň, kým on bol bez pomoci prikutý ku skalám. Na šťastie bol raz oslobodený antickým hrdinom Heraklom.
Bolesti vznikajú dráždením, ktoré môže byť mechanické, tepelné, elektrické alebo chemické. Pritom sú tieto pocity receptormi bolesti sprostredkované do centrálneho nervového systému, pri ktorých sa jedná najmä o takzvané voľné nervové zakončenia. Vzruch bolesti dosiahne centrálny nervový systém najprv ako „bezcenný“ signál, a tam je spracovaný na nepríjemný pocit, aby vyvolal následnú reakciu, ktorá má viesť k vyvarovaniu sa bolesti.
Bolesti však môžu vznikať aj priamo v mieche abnormálnou dráždivosťou nervových buniek. Príkladom toho je takzvaná fantómova bolesť, ktorá sa môže vyskytnúť po amputáciách častí tela.
Klasifikácia bolestí môže vyplývať z miesta vzniku. Tu existuje somatická bolesť, ktorá môže prebiehať na povrchu, čiže napr. na koži, alebo aj v hĺbke. Na hĺbkovej bolesti sa môže zúčastnňovať svalstvo, kĺby alebo kosti. Aj bolesti hlavy sa zaraďujú k hĺbkovým bolestiam. Povrchová bolesť je väčšinou lokalizovateľná, hĺbková bolesť môže naproti tomu vystrelovať do okolia, a preto je ju aj často ťažké priradiť.
Popri somatickej bolesti existuje aj viscerálna bolesť, ktorá sa označuje aj ako útrobná bolesť. Vzniká pri rozťahovaní sa brušných orgánov a pri zápalových ochoreniach.
Iný popis bolesti môže vyplývať aj z dĺžky trvania bolesti. Pritom sa rozlišuje akútna a chronická bolesť.
Akútna bolesť, ktorá vykonáva varovnú a ochrannú funkciu, má ohraničenú dobu trvania a odznieva spravidla rýchlo po odstránení vyvolávajúceho dráždenia. Naproti tomu chronické bolesti, ktoré sa vyskytujú dlhodobo, ako napríklad bolesti chrbta alebo bolesti nádorov, nemajú varovnú a ochrannú funkciu, ale môžu predstavovať dokonca samotný obraz choroby.
Vnímanie a tolerancia bolestí je individuálna a je silne ovplyvnená psychickým stavom jednotlivca. Tak môže napr. strach vnímanie bolesti zosilniť, naproti tomu bolesti vznikajúce v súvislosti s pozitívnymi udalosťami, ako napríklad bolesti pri pôrode (narodenie dieťaťa), sú často vnímané menej intenzívne.
Veľmi zaujímavá je tu aj skutočnosť, že telo má vlastný sytém zabraňujúci bolestiam. V určitých situáciách, napr. pri nehodách alebo iných výnimočných situáciách, sa bolesti spozorujú oneskorene alebo v menšej miere. Dôvodom je tvorenie endorfínov, ktoré sa ako telu vlastné látky viažu na opioidové receptory a ovplyvňujú vnímanie bolesti. Opioidové receptory sa samozrejme nachádzajú v tele; ich objavenie a pomenovanie nasledovalo v súvislosti so skúmaním pôsobiaceho mechanizmu ópia.
