Lekár, Bakteriológ Narodil sa: 14. júna 1868 Baden pri Viedni
Zomrel: 26. júna 1943 New York
Karl Landsteiner objavil AB0 krvný systém, teda štyri krvné skupiny A, B, 0 a AB. Svoje poznatky k danej problematike publikoval v máji v roku 1901 vo „Viedenskom medicínskom týždenníku“ pod titulom „O fenoméne zhlukovania normálnej ľudskej krvi“. Za tento vedecký objav obdržal 11. decembra 1930 Nobelovu cenu za medicínu a fyziológiu. Spolupodieľal sa aj na objavení Rh faktora (Rh+, Rh-) s P. Levine a Alexandrom S. Wienerom, ktorý bol predostretý verejnosti v roku 1940. Na základe týchto poznatkov sa v roku 1941 vytvoril test zaraďujúci krv do určitej krvnej skupine.
Karl Landsteiner sa narodil 14. júna 1868 v Badene pri Viedni ako syn známeho vedeckého novinára a vydavateľa čacopisov Leopolda Landsteinera. Vo veku 6 rokov mu umrel jeho otec a matka pochádzajúca z moravsko-židovskej obchodníckej rodiny bola o 20 rokov mladšia ako jej muž, za ktorého bola vydatá 7 rokov ho poslala do IX. obvodu na štátne gymnázium, ktoré ukončil maturitou v roku 1885.
Svoje štúdium medicíny ukončil vo Viedni v roku 1891 zložením štátnej skúšky a bol mu udelený titul Doktor medicíny. Potom študoval vo Würzburgu, Münchene und Zürichu chémiu. Po jeho návrate do Viedne v roku 1894 pracoval chvíľu na I. chirurgickej univerzitnej klinike, kde pracoval aj s chirurgom Theodorom Billrothom (1829-1894). Potom zastával do roku 1897 funkciu asistenta Maxa von Grubera (1853-1927) na Inštitúte pre hygienu a do roku 1908 ako prosektor na Patologicko-anatomickom inštitúte pod vedením Antona Weichselbauma (1845-1920).
Vo Viedni na Inštitúte pre hygienu zlepšil okrem iného aj diagnostiku syfilisu podľa Wassermanna. Ďalej položil základy pre neskorší rozvoj injekčných látok proti detskej obrne, na ktorom pracoval aj vedec Jonas Edward Salk (1914-1995). Jeho habilitácia nasledovala a v roku 1903 ju ukončil vo Viedenskej univerzite. V roku 1911 obdržal miesto ako mimoriadny profesor vo Viedni. Rok po objavení krvných skupín (1901), rozvinul v roku 1902 spoločne s súdnym lekárom Maxom Richterom (1867-1932) metódu zatriedenia krvi do krvných skupín aj z malého krvného fliačku.
Z dôvodu potreby Viedne po prvej svetovej vojne išiel Landsteiner v roku 1919 do Hágu v Holansku a vo roku 1922 bol činný na Rockefellerovom inštitúte pre medicínu v New Yorku.
V posledných rokoch svojho života sa venoval veľmi intenzívne okológii, aby mohol pomôcť svojej chorej žene Helene, ktorá trpela na rakovinu štítnej žľazy. Ale krátko po svojich 75. narodeninách dostal mozgovú mŕtvicu vo svojom laboratóriu, na ktorý o dva dni zomrel. Jeho chorá manželka ho prežila o necelých šesť mesiacov.
Za zmienku ešte stojí, že si ho Rakúsko uctilo tak, že jeho portrét sa nachádzal na starej 1000 šilingovej bankovke.
