Chemik, bakteriológ Narodil sa: 27. decembra 1822 v Dole (Jura)
Zomrel: 28. septembra 1895 vo Villeneuve-l´Etang (pri Paríži)
Aj v sučasnosti sa označuje Pasteur ako hrdina Francúzka , ktorého osobná skromnosť, láska k pravde a nepodplatiteľnosť sú v mnohých hymnách chválené. Nebol žiaden lekár, ale fyzik a predovšetkým chemik, ktorý nasmeroval medicínu k bakteriológii, stal sa priekopníkom v antiseptickej oblasti a stal sa tak odvážlivocom, ktorý si dovolil „učiť“ lekárov. Položil základy pre vznik a rozvoj biológie, biochémie, mikrobiológie a imunológie a stal sa najväčším dobrodincom a najväčším biológom svojho času.
Pasteur bol synom garbiara, ktorý ďakuje svojmu vzdelaniu podpore rodinných priateľov. Po škole na College Royal v Besancone išiel v roku 1842 do Paríža, kde študoval prírodné vedy na Ecole Normale Superieure v rokoch 1843 až 1846. V roku 1847 promoval z fyziky a chémie. V roku 1849 dostal profesúru pre chémiu na Univerzite v Stassburgu (ktorá dnes nesie jeho meno). Po práci ako vysokoškolský profesor v Lille a Sorbonne bol od roku 1888 až do svojej smrti riaditeľom ním založeného Pasteurovho inštitútu v Paríži.
Pasteur sa obzvlášť zaujímal o chemické rozdiely medzi kvasením a tlením. Vtedy sa začal zaoberať aj fermentáciou, teda kvasením – dôležitým spôsobom často využívaným v garbiarčine, pekárčine, v odbore potravinárskom a samozrejme v sladovníctve. Na dnešné bežné spracovanie rastlinných surovín, či získavanie antibiotík cez kvasenie sa nedalo ešte ani pomyslieť. Podľa vtedajších vedomostí sa kvasenie a tlenie robilo cez mŕtve enzýmy v organických materiáloch. V jednej práci z roku 1857 poukázal Pasteur na to, že kvasenie je reakciou malinkých buniek ako výsledok ich životného procesu. Cez objemný výskum tlenia a hnitia dospel v roku 1863 k záveru, že aj najmenšie, jednobunkové organizmy sú „továrňami“, ktoré sa pri nedostatku kyslíka vedia deliť. Pod prívodom vzduchu nasledovalo ďalšie hnitie, teda rozklad, najmä bielkovinových látok. Pasteur popísal drobné, guľaté, špirálovité alebo tyčinkové formy mikroorganizmov tzv. „schizomycéty“ – ktoré sa neskôr premenovali na „baktérie“ alebo „mikróby“.
Vďaka niekoľko rokov trvajúcim, presne naplánovaným experimentom, objavil Pasteur, že drobné životné formy podieľajúce sa na kvasení a hnití, nie sú tepelne stále. Nasledovne sa teda môže tekutina cez zohriatie stať sterilnou a tak sa uchrániť pred hnitím a rozkladom, bez toho, aby sa poškodili alebo sa zmenili vlastnosti daných surovín. V jeho štúdii o „Chorobách vína“ z roku 1863 poukázal Pasteur na všadeprítomné octové hríby, ktoré produkujú octovú kyselinu a tým ovplyvňujú vznik a zachovanie vína. Pasteur potom ukázal, že minútu trvajúce zahriate vína v uzavretej fľaši na 69 až 75 stupňov Celzia zabránilo neskoršiemu rozkladu. Takto objavil princíp „pasterizácie“. Mlieko, ktoré si nalejeme do našej rannej kávy, alebo ktoré dáme malému dieťaťu ako potravu, ako aj iné potraviny, ovocné šťavy, limonády, pivo sú „ošetrené teplom“, teda pasterizované.
Počas svojich objavov dospel Pasteur k poňatiu, že aj niektoré choroby môžu byť spôsobené baktériami. Toto viedlo k objavu pôvodcu ochorenia Priadky morušovej, čím zachránil ohrozenú hodvábnu továreň v Lyone. V medicíne sa najviac cenia jeho štúdie o slezinovej sneti, ktorú v roku 1877 objavil, a tiež pôvodcu vtáčej cholery, objavenej o tri roky neskôr. S objavom očkovacej látky proti besnote a vôbec prvému očkovaniu započal v roku 1885 obdobie „aktívnej imunizácie“.
Už počas svojho života sa stal Pasteur národným hrdinom a nositeľom mnohých domácich i zahraničných pôct. Francúzky štát mu nepoďakoval len doživotnou rentou, ale k jeho pocte zriadil „Pasteurov inštitút“ ako výskumné stredisko, v ktorom bol Pasteur až do svojej smrti riaditeľom. Z Bonnu z lekárskej fakulty obdržal „úctivý diplom doktora“, ktorý však s veľkým protestom počas Nemecko-francúzkej vojny poslal naspäť. Po jednej mozgovej porážke v roku 1868 bol Pasteur paralizovaný na po tela – ťažkosti sa s pribúdajúcim vekom stupňovali. Pri oslave svojich 70 narodenín, prebral všetky pocty so slzami v očiach, ale ďakovné slová už nebol schopný vysloviť.
