času.
Každý znáša bolesť inak Prah bolesti sa definuje ako bod, pri ktorom začne osoba vystavená bolestivému vnemu vnímať nepríjemné pocity. Donedávna sa predpokladalo, že niektorí ľudia majú nízky prah bolesti a iní zasa vyšší, ale najnovšie štúdie túto teóriu vyvracajú.
Odvedenie pozornosti
Reakcia na bolesť je nižšia, ak sa pozornosť odvedie napr. počúvaním hudby, alebo na nejaký iný zmyslový vnem. Bolesť sa však veľmi rýchlo vráti vo chvíli, keď toto rozptýlenie pominie. Ďalším faktorom, ktoré ovplyvňujú znášanie bolesti, je okolité prostredie.
Emocionálne reakcie na bolesť Bolesť zvyčajne vyvoláva silnú emocionálnu reakciu – zlosť, šok, strach, zúfalstvo a iné. Emocionálna reakcia na bolesť vzniká v mozgu. Keď sa správy o bolesti dostanú do mozgovej kôry, to znamená do „mysliacej časti mozgu“, tá ich interpretuje, posielajú sa ďalej do limbického systému, ktorý zabezpečuje emocionálne reakcie. Niektoré reakcie sú takmer automatické: keď sa kladivom udriete do prsta, pravdepodobne vás premkne hnev a pre prezeraní pomliaždeniny si aj zanadávate. Iné reakcie sú naučené, založená na minulej skúsenosti a na očakávaní. Niektoré ďalšie môžu byť ovplyvnené mementálnou situáciou, povedzme stresom, vyčerpaním, zľaknutím.
Emócie môžu pocit bolesti zosilniť alebo utlmiť.
Ďalšie faktory ovplyvňujúce znášanie bolesti
Vedci identifikovali veľa faktorov a okolností, ktoré majú vplyv na znášanie bolesti. Patrí sem:
Rozptýlenie pozornosti Vek Očakávanie bolesti Skúsenosť z minulosti Celkový zdravotný stav, depresia a vyčerpanie Nádej na odmenu
Psychická bolesť Okrem telesnej alebo organickej bolesti existuje aj psychická alebo emocionálna bolesť, ktorá sa dá ešte oveľa ťažšie definovať. Hoci tento typ bolesti nepramení z telesného zranenia alebo z choroby, je rovnako skutočný ako každý iný typ bolesti a väčšinou sa oveľa ťažšie lieči. Psychická bolesť zaberá širokú oblasť počínajúc ranenými citmi pri neopätovanej náklonnosti, končiac neprekonateľným zármutkom a žiaľom nad stratou blízkej osoby.
Existuje mnoho slov, ktoré takýto stav označujú: mať zlomené srdce, byť skľúčený, žialiť, sužovať sa a mnoho ďalších. Emocionálna bolesť môže rovnako ako organická viesť k poruchám spánku, otupenosti a strate motivácie, ba až ku klinickým depresiám. Okrem toho sa množia dôkazy o tom, že dlhotrvajúca bolesť môže oslabiť imunitný systém a zvýšiť náchylnosť na isté choroby.
