SME
Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

Cukrovka (Diabetes mellitus)

Prehľad Pri Diabetes mellitus (hovorovo nazývaný aj ako „cukrovka“) ide o chronickú poruchu látkovej premeny, ktorá je charakteristická zvýšenou hladinou cukru v krvi. Rôzne príčiny ochorenia a tiež rôzne chorobné prejavy si vyžadujú rozlišovanie

Prehľad

Pri Diabetes mellitus (hovorovo nazývaný aj ako „cukrovka“) ide o chronickú poruchu látkovej premeny, ktorá je charakteristická zvýšenou hladinou cukru v krvi. Rôzne príčiny ochorenia a tiež rôzne chorobné prejavy si vyžadujú rozlišovanie dvoch typov, 1. a 2. typu diabetes mellitus. Okrem toho existujú ešte iné špeciálne formy a tehotenský diabetes (gestačný diabetes).

  • 1. typ diabetes (kedysi: juvenilný diabetes) začína väčšinou v mladosti a vzniká porušením inkrečných buniek pankreasu (podžalúdkovej žľazy). Tieto inkrečné bunky produkujú hormón inzulín, ktorý zodpovedá za zužitkovávanie glukózy zo stravy. Poškodením inkrečných buniek dochádza k absolútnemu nedostatku inzulínu. Glukóza sa z potravy nemôže odbúravať, a hladina cukru v krvi stúpa. Liečba 1. typu diabetes nastáva podávaním inzulínu.

 

  •  2. typ diabetes (kedysi: diabetes dospelých alebo starecký diabetes) sa vyvíja spravidla vo vyššom veku. Je charakteristický tým, že pluripotentné kmeňové bunky, na ktorých má inzulín pôsobiť, na inzulín už dostatočne nereagujú. Stali sa voči inzulínu „odolnými“. Takýto relatívny nedostatok inzulínu, nazývaný aj rezistencia na inzulín, sa pokladá za následok permanentne vysokej hladiny cukru a inzulínu, ktorá sa pozoruje napr. u ľudí s nadmernou telesnou hmotnosťou. Terapia diabetes typu 2 nastáva postupne: Najprv sa pokúšame o celkové zníženie hladiny cukru v krvi pomocou diéty. Ak nie sú dietické opatrenia pre liečbu dostatočné, následne sa podávajú lieky znižujúce hladinu cukru v krvi a v pokročilom štádiu aj inzulín.

 

Typickým symptómom ochorenia hlavne pri diabetes typu 1 je veľký smäd, nadmerné vylučovanie moču, prudký hlad, svrbenie, pocit „ubitosti“ a náchylnosť na infekcie. Pri diabetes typu 2 môžu tieto symptómy chýbať, lebo ochorenie sa často začína pomaly a v mnohých prípadoch ostáva dlho nespozorované. Akútnou život ohrozujúcou situáciou je takzvaná Coma diabeticum, ktorá vzniká extrémne nízkymi hodnotami cukru v krvi, ako i hypoglykemický šok, pri ktorom príliš klesnú hodnoty cukru v krvi.

Aby sa zabránilo neskorším škodlivým účinkom, ktoré sú vyvolávané hlavne zmenami krvných ciev, je rozhodujúce starostlivé „nastavovanie“ cukru v krvi po celý život a dobré „zaškolenie“ diabetika. K takýmto neskorším škodlivým účinkom patrí srdcový infarkt, mozgová porážka, takzvaná diabetická noha, zmeny sietnice, ktoré môžu viesť k oslepnutiu, poruchy funkcie obličiek až po zlyhanie obličiek vyžadujúce si dialýzu, poruchy erekcie a poškodenie nervov, ktoré so sebou prináša celkovú poruchu senzibility.

 

Všeobecné informácie, definícia

Pod pojmom „diabetes mellitus“ sú zahrnuté poruchy látkovej premeny glukózy, ktoré sa prejavujú trvalým zvýšením koncentrácie cukru v krvi (hyperglykémia). Príčiny takejto hyperglykémie sú rôznorodé: Pri diabetes typu 1 sa netvorí žiadny vlastný inzulín (absolútny nedostatok inzulínu). Pri diabetes typu 2 sa naproti tomu nemôže v dostatočnom množstve uvoľňovať existujúci inzulín, alebo nemôže úplne vyvíjať svoj účinok na pluripotentných kmeňových bunkách (relatívny nedostatok inzulínu).

Súčasná klasifikácia diabetes sa v prvom rade riadi podľa týchto mechanizmov vzniku ochorenia. Na základe ďalších kritérií možno okrem klasického typu 1 alebo 2 rozlišovať ešte rôzne špeciálne formy diabetes. Okrem genetických defektov a autoimunitných procesov, ktoré sú zodpovedné za obrazy chorôb ako MODY (=maturity onset diabetes of the young) alebo LADA (=latent autoimmune diabetes with adult onset), môžu k diabetes viesť aj infekcie alebo poškodenia spôsobené liekmi. Pretože všetky formy diabetes si môžu počas priebehu vyžiadať liečbu inzulínom, vylúčila sa potreba inzulínu ako nevhodné kritérium pre klasifikáciu; kedysi používané rozdelenie na IDDM (insulin dependent diabetes mellitus) a NIDDM (non insulin dependent diabetes mellitus) je preto obsolétne. Upustilo sa aj od rozdelenia diabetes typu 2 (kedysi typu II) podľa existencie nadmernej telesnej hmotnosti (typ IIa = bez adipozity, typ IIb = s adopozitou).

Hormón inzulín sa tvorí v podžalúdkovej žľaze (= pankreas). Ide pritom o malý, žľazový orgán v žalúdkovej oblasti brucha človeka, ktorý spĺňa dve veľmi odlišné funkcie. Na jednej strane tvorí pankreas ako žľaza tráviaceho traktu sekrét, ktorá obsahuje enzýmy na trávenie bielkovín, uhľohydrátov a tukov. Tento sekrét sa uvoľňuje do tenkého čreva približne v množstve 0,5 – 1,5 l denne. Tam pôsobia jeho enzýmy tak, aby sa bielkoviny, uhľohydráty a tuky v prijatej potrave štiepili tak, aby sa dostali do krvného obehu a mohli byť využité pre telo. Pankreas je však súčasne aj takzvanou endokrinnou žľazou. Ak po jedle stúpne krvný cukor, produkuje inzulín a odovzdáva ho priamo do krvi. Existuje teda priama súvislosť medzi hodnotou cukru v krvi a produkciou inzulínu.

Bunky, v ktorých sa tvorí inzulín, sú takzvané Langerhansove ostrovčeky (podľa svojho objaviteľa Paula Langerhansa) alebo bunky beta. Ležia ostrovovito zoskupené a sú rozdelené po celej podžalúdkovej žľaze. Mnoho sa ich nachádza hlavne na „chvoste“ pankreasu. Zdravý dospelý človek má cca. 1 milión takýchto inkrečných buniek.

Molekula inzulínu je bielkovina, ktorá sa skladá z dvoch reťazcov aminokyselín. Zaujíma centrálnu úlohu v regulácii celého ľudského metabolizmu. Jej význam pre látkovú premenu glukózy je pritom treba menovať na prvom mieste. Ako už bolo povedané, tvorí pankreas pri náraste hladiny cukru v krvi, napr. po jedle bohatom na sacharidy, inzulín, a uvoľňuje ho do krvi. Tento inzulín pôsobí na takzvané inzulínové receptory (= „príjmače“) istých buniek, hlavne v svalovom a tukovom tkanive, a tým sa stará o to, aby tieto bunky mohli prijať a „zúžitkovať“ glukózu z krvi. Je to možné vďaka zvýšeniu priepustnosti (permeability) pre glukózu na membráne týchto buniek. Ide pritom o selektívny proces, ktorý sa neuskutočňuje pri všetkých pluripotentných kmeňových bunkách, preto nemôžu glukózu z krvi prijímať všetky bunky. Glukóza je pre mnohé bunky dôležitým dodávateľom energie. Len pomocou tejto energie sú napr. svalové bunky schopné vykonávať svoje úlohy, ako je práca svalov. Okrem svojho veľkého významu pri využívaní glukózy z prijatej potravy pôsobí hormón inzulín aj na metabolizmus tukov a na využívanie aminokyselín, ktoré sú stavebnými prvkami bielkovín.

 

Z histórie

Diabetes je všeobecným označením pre ochorenia, ktoré sú spojené s nadmerným vylučovaním moču (polyúria). Slovo „diabetes“ pochádza z gréčtiny a znamená vlastne „roztiahnuté nohy“ (kvôli zvýšenému vylučovaniu moču). Bežne sa to však prekladá ako „priechod“ alebo aj ako „močová úplavica“. Aj pri diabetes mellitus, špeciálnej forme diabetes, sa vyskytuje symptóm nadmerného vylučovania moču. „Mellitus“ je po latinsky a znamená „medový“. Názov „diabetes mellitus“, čiže „medový prietok“ alebo aj „cukrová úplavica“, sa vzťahuje na sladkú chuť moču cukrovkárov, ktorá bola po prvý krát opísaná v 17. storočí anglickým lekárom a filozofom Thomasom Willisom. „Chuť“ moču bola v tom čase jedinou možnosťou diagnostikovania choroby.

  • V roku 1889 opísal berlínsky patológ Paul Langerhans ostrovovité bunkové útvary v podžalúdkovej žľaze človeka, ktoré dnes aj nesú jeho meno. Langerhans však vtedy o funkcii týchto buniek ešte nič nevedel.
  • V rovnakom roku mohol farmakológ a internista Joseph Freiherr von Mering a internista Oskar Minkowski dokázať súvislosť medzi podžalúdkovou žľazou a diabetes mellitus. Operatívne odstránili podžalúdkovú žľazu psovi a umelo tak vytvorili diabetes.
  • 1921 sa kanadským fyziológom Frederickovi Grantovi Bantingovi a Charlesovi Herbertovi Bestovi (Banting a Best) podarilo získať inzulín z tkaniva podžalúdkovej žľazy a injektovať ho psovi, ktorému bola predtým odstránená podžalúdková žľaza.
  • 1922 bol inzulínom liečený prvý človek. 1960 mohlo byť objasnené chemické zloženie hormónu inzulínu. 1976 sa po prvýkrát podarila premena bravčového inzulínu na ľudský, a od 1979 sa ľudský inzulín vyrába pomocou génovej technológie.

 

Ešte i dnes však zďaleka nie sú objasnené všetky otázky týkajúce sa príčin a hlavne následkov diabetes mellitus, a aj v súčasnosti - tak ako i predtým - platí to, čo povedal Aretaios už 100 n.l.: „Diabetes je záhadným ochorením.“.

 

Výskyt

Podiel pacientov s diabetes typu 1 sa v súčasnosti odhaduje na minimálne 5 až 7 %. Novšie skúmania o rozšírení „spomaleného“ diabetes typu 1 vo veku dospelosti (LADA) však naznačujú, že autoimunitne podmienený nedostatok inzulínu vo veku dospelosti sa vyskytuje značne častejšie než sa doteraz predpokladalo a je pravdepodobne zodpovedný dokonca za 10 % až 15 % všetkých prípadov ochorení v strednom a vyššom veku. Pričom diabetes typu 1 sú približne rovnako postihované ženy aj muži, je pomer pohlaví pri diabetes typu 2 komplikovanejší. Muži sú tak medzi 40. a 60. rokom života postihovaní častejšie než ženy, od 60. roku života je však tento pomer opačný.

 

Príčiny

Oba typy diabetes mellitus sú - čo sa týka svojho vzniku – celkom odlišné ochorenia. Obidva typy sú však charakteristické zvýšením hladiny cukru v krvi, ktoré je zase zodpovedné za vyskytujúce sa typické sprievodné ochorenia diabetes. Poznatky o rôznych typoch diabetes a ich rôznych príčinách sú však veľmi dôležité, aby sa pre každého pacienta mohla nájsť najúspešnejšia terapia.

 

1. typ diabetes

Pretože 1. typ diabetes začína spravidla v mladom veku, označoval sa kedysi aj ako juvenilný (= detský) diabetes. Dnes sa vychádza z toho, že pritom ide o druh autoimunitnej choroby, ktorá je podmieňovaná určitými dedičnými faktormi a prekonanými vírusovými infekciami. Až na niekoľko málo výnimiek majú všetci pacienti s 1. typom diabetes na svojich bielych krvinkách špeciálne antigény (HLADR 3 a DR 4). Preto sa pri tomto ochorení predpokladá genetická vloha (= predispozícia). Dedičné znaky sa nachádzajú na krátkom výbežku chromozómu č. 6. Existuje však veľa ľudí, ktorí majú tieto dedičné informácie, a napriek tomu nie sú chorí na diabetes. Vychádza sa preto z toho, že okrem dedičných vlôh prispievajú k prepuknutiu choroby aj určité vírusové infekcie. Ako spúšťacie vírusy prichádzajú do úvahy najmä vírusy osýpok, príušníc a chrípkové vírusy. Takýto vírus môže u určitých osôb vyvolať takzvanú autoimunitnú reakciu, pri ktorej sa proti telu vlastnému tkanivu tvoria protilátky, v tomto prípade proti inkrečným bunkám pankreasu. Tieto protilátky proti inkrečným bunkám (= ICA) vedú nakoniec k úplnému zničeniu buniek tvoriacich inzulín.

Až potom, čo je zničených približne 80 % týchto buniek, sa ochorenie prejaví svojimi typickými symptómami ako je veľký smäd, časté močenie, úbytok telesnej hmotnosti a „ubitosť“. Medzi začiatkom ochorenia a výskytom prvých symptómov môžu uplynúť týždne, mesiace alebo aj roky. Potom, čo pacient pocíti prvé symptómy, dochádza často k „vyhýbavému“ zlepšeniu stavu. Pacient sa vtedy nachádza v takzvanej fáze remisie, ktorá však znamená len krátku stagnáciu choroby. V skutočnosti chorobný proces pokračuje, až kým nie sú nakoniec zničené všetky inkrečné bunky a netvorí sa žiadny vlastný inzulín. Pri 1. type diabetes existuje teda od začiatku skutočný (absolútny) nedostatok inzulínu. Preto je podávanie inzulínu jedinou terapiou, ktorá vedie k zlepšeniu symptómov.

1. typ diabetes mellitus dedí nasledujúca generácia s pravdepodobnosťou 3-5 % od matky alebo otca. Ak sú obaja rodičia diabetici, stúpa riziko na približne 10-25 %, Súrodenci diabetických detí majú vlastné riziko ochorenia minimálne 10 %. Skutočné vyliečenie 1. typu diabetes nie je v súčasnosti možné, ochorenie možno liečiť len symptomaticky. Existuje pokus značne oddialiť alebo dokonca zamedziť potrebné podávanie inzulínu, pričom sa aplikuje imunosupresívna liečba tak dlho, kým inkrečné bunky ešte produkujú vlastný inzulín. Podľa novšieho výskumu môže byť podávanie nikotínamidu v spojení s intenzívnou liečbou inzulínom udržať funkciu buniek beta až do dvoch rokov po stanovení diagnózy. Takéto nasadenia liečby sa však zatiaľ stále nachádzajú len v experimentálnom štádiu. Ani transplantácia inkrečných buniek resp. celej podžalúdkovej žľazy nie je doteraz zatiaľ veľmi úspešná.

 

2. typ diabetes mellitus

Príčina diabetes mellitus 2. typu je vo vrodenej alebo získanej odolnosti voči inzulínu (= rezistencia na inzulín). Takáto rezistencia na inzulín môže byť následkom neustáleho nadmerného prísunu potravy, ktorý vedie k zvýšenému prísunu glukózy. Vysoká koncentrácia glukózy v krvi spôsobuje stúpanie hladiny inzulínu. Chronickým nadmerným prísunom glukózy a stále zvýšenou hladinou inzulínu klesá na pluripotentných kmeňových bunkách senzibilita a počet inzulínových receptorov. Uvoľnený inzulín tak už viac nestačí nato, aby odbúral nadbytok glukózy, t. zn., že telo trpí na relatívny nedostatok inzulínu, a musí sa uvoľniť ďalší inzulín. Inkrečné bunky sa „namáhajú“ dlhšiu dobu, čo nakoniec vedie k ich vyčerpaniu, a tým k diabetes mellitus. V Európe sa táto forma diabetes mellitus stala kvôli zlým stravovacím návykom mimoriadne častou.

Kedysi sa pri 2. type diabetes rozlišoval takzvaný typ II a, štíhly diabetik so skutočne existujúcim relatívnym nedostatkom inzulínu, a typ II b, ktorý pri dostatočnej vlastnej produkcii inzulínu vyvinul rezistenciu na inzulín zvýšeným prísunom potravy. Pretože adipozita môže byť pozorovaná aj pri všetkých iných formách, bolo toto kritérium vyškrtnuté zo smerníc klasifikácie ako nedostatočné.

 

Špeciálne formy

  • LADA (latent autoimmune diabetes with adult onset)

Tu ide o špeciálnu formu 1. typu diabetes, ktorá sa postupne objavuje v dospelom veku. Podobne ako pri diabetes typu 1 existuje aj pri LADA absolútny nedostatok inzulínu a v sére sú dokázateľné autoprotilátky proti inkrečným bunkám, ochorenie sa však prejavuje neskôr než bežný 1. typ diabetes. Inzulíndependentný diabetes mellitus, ktorý sa objavuje pred 25. rokom života u osôb, ktoré nemajú nadmernú telesnú hmotnosť a nevykazujú žiadne veľké dedičné zaťaženie diabetes, je s najväčšou pravdepodobnosťou LADA. Pri existencii adipozity môže ísť aj o stále častejšie sa vyskytujúce, predčasne sa objavujúce prípady 2. typu diabetes.

 

  • MODY (maturity onset diabetes of the young)

MODY je špeciálnou formou diabetes, ktorá spočíva v genetickom defekte buniek beta. Prejavuje sa typicky v detskom veku alebo v rannom veku dospelosti u ľudí s normálnou telesnou hmotnosťou a postihuje asi 2 % všetkých pacientov s diabetes. Na rozdiel od LADA nemožno pri MODY dokázať nijaké diabetes-špecifické autoprotilátky. Typickou je dedičnosť cez tri generácie u príbuzných rodiny prvého stupňa. U MODY sa presne povedané jedná o skupinu rôznych defektov, ktoré vedú k ochoreniam diabetes s rozličným priebehom. Dodnes je geneticky opísaných päť typov MODY. Pri podozrení na diabetes MODY sa môže diagnóza potvrdiť genetickým vyšetrením.

 

  • Pankreatívny diabetes

Diabetes mellitus môže byť vyvolaný aj sekundárne - poškodením podžalúdkovej žľazy. Ak tento orgán vo svojej funkcii čiastočne alebo dokonca úplne zlyhá, dôjde k sekundárnemu nedostatku inzulínu, a tým k diabetickej situácii metabolizmu. V takomto prípade je nevyhnutná liečba inzulínom.

Príčinami kompletného zlyhania podžalúdkovej žľazy môžu byť:

  • Zápal podžalúdkovej žľazy (= pankreatitída), vyvolaná chronickým nadmerným požívaním alkoholu alebo žlčovými kameňmi
  • Nádory (tumory) na podžalúdkovej žľaze, ktoré si vyžadujú operatívne odstránenie podžalúdkovej žľazy

 

Symptómy

Klinické symptómy prejavujúceho sa diabetes závisia od stupňa nedostatku inzulínu a rozsahu z toho vyplývajúcich metabolických zmien. Typickými symptómami, ktoré sa podľa prejavu a trvania existujúceho nedostatku inzulínu prejavujú viac alebo menej silne, a ktoré sa môžu vyskytovať tak izolovane ako i kombinovane, sú:

 

 veľký smäd  67-91%
 malátnosť, ubitosť  64-80%
 časté močenie  40-75%
 svrbenie  20-50%
 náhly hlad  25%
 poruchy videnia  25%
 náchylnosť na infekcie  10-15%

 

 

Okrem toho sa musí, čo sa týka chorobných symptómov, rozlišovať medzi 1. a 2. typom diabetes. 2. typ diabetes prebieha zo začiatku často celkom bez ťažkostí, takže sa často diagnostikuje len „náhodou“ pri bežných vyšetreniach. 30-50 % pacientov s 2. typom diabetes majú tak malé ťažkosti, že nevidia žiadny dôvod na návštevu lekára. Aj pri 1. type diabetes uplynú od začiatku ochorenia až po výskyt prvých symptómov často celé mesiace, lebo predtým, ako telo nemôže kompenzovať nedostatok inzulínu, musí byť zničených približne 80 % inkrečných buniek. Potom sa objavujúce symptómy sú však spravidla oveľa prudšie než pri diabetes typu 2. Už pri prvotnej manifestácii tak často kvôli absolútnemu nedostatku inzulínu dochádza k neúplnému spaľovaniu tukov s následným prekyslením krvi a s takzvaným ketoacidotickým stavom metabolizmu až k hyperglykemickej kóme, čiže kóme podmienenej veľmi silne zvýšenými hodnotami cukru v krvi (=Coma diabeticum).

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Primár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  2. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  3. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  4. Home (ale aj) Office
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Zelená Bratislava
  7. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  8. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  9. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  10. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  1. Bezbariérové vozidlo
  2. Na NFŠ môže byť rýchlo 72 špeciálnych lôžok pre COVID 19
  3. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  4. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  5. Zelená Bratislava
  6. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  7. Ruža zmeny
  8. Úpravy automobilov pre ZŤP
  9. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  10. Mladí ľudia vstupujú do druhého piliera už aj cez internet
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 28 579
  2. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 052
  3. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 14 573
  4. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 631
  5. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 12 401
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 898
  7. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 005
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 8 991
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 8 976
  10. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 8 616
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Koronavírus na Slovensku: Prezidentka nepodporuje sankcie za odmietnutie testovania (minúta po minúte)

Pribudlo ďalších šesť úmrtí na Covid-19, zomrel aj lekár z Oravy.

Prezidentka Zuzana Čaputová na rokovaní bezpečnostnej rady.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Premiér nie je Ali paša

Matovič si zasa nesplnil politickú úlohu.

Peter Tkačenko

Matovič hovorí o dobrovoľnosti. Kto však nebude mať test, hrozí mu karanténa

Na test stačí prísť na najbližšie odberné miesto.

Premiér Igor Matovič počas tlačovej konferencie.
Jan Tratnik vyhral 16. etapu na Giro d'Italia 2020.
CYNICKÁ OBLUDA

Matovičova predstava dobrovoľnosti

Ak premiér hovorí, že plošné testovanie bude dobrovoľné, tak jednoducho klame.