Lekár a psychiater Narodil sa: 26. júla 1875 v Kesswile, Švajčiarsko
Zomrel: 6. júna 1961 v Küsnachte
Jung sa pokladá za zakladateľa „analytickej psychológie“ a je aj otcom Holizmu (z gréckeho hólos= úplný). Holizmus je učenie, ktoré posudzuje všetky javy života z princípu celostnej psychológie. Toto učenie bolo prvý raz spomenuté politkom a generálom J. C. Smutsom (1870-1950) v roku 1926 v knihe „Holizmus a politika“ vo vedeckej diskusii.
Popri Sigmundovi Freudovi a Alfredovi Adlerovi je Jung pokladaný aj za zakladateľa hlbinnej psychológie. Videl vo vzťahu človeka k jeho prostrediu niele princíp príčiny a účinku, ale oveľa viac, a to synchrómnosť medzi udalosťami.
Carl Gustav Jung sa narodil 26. júla 1875 v meste Kesswil v švajčiarskej oblasti Thurgau. Jeho otec tu pracoval ako evanjelický farár. Jeho starý otec Carl Gustáv bol nemanželským synom Johanna Wolfganga Goetheho (1749-1832). Jungova matka často upadala do stavu tranzu, v ktorom vydávala rôzne zvuky a mimo iného sa aj rozprávala s mŕtvymi. Počas života jej syn ostával neustále cudzí, hoci práve ona mala na neho už od malička najsilnejší vplyv. V mladosti začal aj Jung žiť vo svete tranzu a fantázie. Vo svojom živote často myslel na astrológiu, telekinézu a špiritizmus ako na kolektívne vedomie človečenstva. Jeho sestra Gertrud sa narodila v roku 1884.
Svoje detstvo strávil v Baseli a odtiaľ išiel na gymnázium (1886-1895). Po maturite začal študovať v tom istom meste medicínu, ktorú ukončil zložením štátnej skúšky v roku 1900.
Potom sa rozhodol špecializovať na psychiatriu a v decembri toho istého roku dostal asistentské miesto u Eugena Bleulera na Psychiatrickej klinike "Burghölzli" v Zürichu. V roku 1902 promoval na Dr. medicíny s témou „K psychológii a patológii tak isto okultnými fenoménmi“.
Začiatkom roku 1903 sa oženil s Emmou Rauschenbachovou, s ktorou mal 5 detí. V rokoch 1903-1905 pracoval ako lekár – dobrovoľník, a od roku 1905 do 1909 bol vrchným lekárom v "Burghölzli". V rokoch 1905 až 1913 pracoval aj ako súkromný docent na univezite v Zürichu. Od roku 1906 sa verejne stáva prívržencom psychoanalýzy Sigmunda Freuda, ktorého v roku 1907 aj osobne poznáva. Kvôli osobným nezhodám so svojím nadriadeným Bleulerom opúšťa v roku 1909 kliniku a otvára si súkromnú prax v Küsnacht pri Zürichu. V marci 1910 mu bola v Nürnberg udelená pocta, stal sa 1. prezidentom novozaloženého „Medzinárodného psychoanalytického spoločenstva“. Tento post zastával štyri roky.
Ťažké ochorenie ho prinútilo upustiť z jeho aktivít v rokoch 1913 až 1917. Neskôr pomenoval toto obdobie ako „kreatívne ochorenie“, ktoré podľa jeho názoru viedlo k voľnej konfrontácii s jeho podvedomím.
V roku 1920 cestoval študovať cudzie kultúry do Afriky a roky 1924 – 1925 strávil u Pueblo Indiánov v severnej Amerike. Smrť jeho matky v roku 1923 ho prinútila vrátiť sa späť a začal pracovať na „bájnom pohľade na svet“. V tomto období ho zamestnávalo aj štúdium alchýmie. Od roku 1933 do 1941 vyučoval psychológiu na Spojeneckej technickej vysokej škole v Zürich. V roku 1944 prevzal post profesora na univezite v Baselli. Zomrel 6. júna 1961 vo svojom dome v Küsnachte pri Zürichu.
Počas svojho života napísal veľa kníh, spomenieme len najdôležitejšie:
O psychológii podvedomia (1912) O psychologických typoch (1921) O vzťahu medzi Ja a podvedomím (1928)
