Cievy sa rozdeľujú na tepny, vlásočnice a žily.
Tepny (artérie, z gréc. aér = vzduch, teréein = obsahovať) sú cievy, cez ktoré sa transportuje okysličená krv zo srdca do iných orgánov tela, napr. do mozgu, pečene, obličiek, rúk a nôh, aby im priniesla kyslík a výživné látky. Vlásočnice (z lat. Vas capillare = kapilárna cieva), ktoré sa napájajú na tepny, sú najjemnejšie krvné cievy. V nich prebieha výmena výživných látok medzi krvou a tkanivom. Žily naproti tomu sú väčšie cievy, ktoré transportujú odkysličenú krv naspäť do pľúc a k srdcu z vlásočníc. Rozlišujú sa povrchové žily, ktoré ležia priamo pod kožou a hlboké žily ležiace vo svaloch. Sú však navzájom prepojené, takže krv prúdi z povrchových žíl do žíl hlbokých.
Srdce pumpuje krv pod silným tlakom do tepien. Steny tepien musia byť mocné a svalnaté, aby vydržali tento tlak. Naproti tomu v žilách prúdi krv pod nízkym tlakom naspäť do srdca. Steny žíl sú preto porovnateľne tenšie. Aby sa smer prúdenia krvy v žilách z dôvodu nízkeho tlaku neotočil, nachádzajú sa v nich žilové chlopne.
Žilové chlopne fungujú ako plachty. Pri prúdení krvi v smere k srdcu sú chlopne nasmerované na steny žíl a nebránia prúdeniu. Pri nehybnosti krvi alebo keď sa smer prúdenia otočí, chlopne sa nafúknu a uložia na seba. Týmto spôsobom zabránia spätnému prúdeniu krvi do vlásočníc.
